Let bol super. Zacinam milovat lietadla a lietanie. Ked sme leteli z Minneapolisu do Atlanty tak nas viezol na letisko Frank - nas znamy. Vysadil nas hned na zaciatku pri check-inoch, ze tu to pravdepodobne bude. Tak sme si vylozili nase brutalne ale brutalne tazke batoziny a podakovali sme sa a rozlucili. Nakoniec to tam vobec nebolo, ale bolo to na uplne inom terminale, tak kym sme zistili, ako sa k tomu dostat tak nam to museli vysvetlit traja ludia. Dostali sme sa potom uspesne k vlaciku, ktorym sme isli jednu zastavku. Dalej sme museli najst metro, ktorym sme sa doviezli na ten spravny terminal. No ale neda sa povedat, ze na spravny terminal, lebo este sme museli ist 10 minut peso k nemu, s tymi batozinami ... no skoro som dusu vyplula. Uspesne sme to nasli a dobre sme si zanadavali ze Minneapoliske letisko zatial vyhrava sutaz najdebilnejsie letisko na ktorom sme doteraz boli (povodne sme si to mysleli o Chicagu ale Minneapolis ho prekonal). Este ma dost nastvalo, ked mi mila teta pri check-ine oznamila, ze moj kufor je oversized a musela som za neho vysolit 29 dolarov. Jednu batozinu sme mali zadarmo, druhu za 20 dolarov, a k tej co som mala zadarmo som este musela priplacat tych 29 dolarov cize dokopy 50 dolarov (cca 1000sk) tak som z toho bola mierne vytocena. No potom mi Dusan kupil Sprite lebo sme boli strasne smadny ale ja sikovna som ho otvarala hned pri pokladni a jasne ze mi vykypel a ja som bola cela mokra od toho aj trochu okolie

Pri lete z Minneapolisu do Atlanty som nic nevidela, lebo som sedela na idiotskom mieste kde nebolo okienko. Ked sme vystupili v Atlante, tak sme mali 38 minut na presun, co je pri obrovskych letiskach pomerne malo casu, a tak sme si aj pobehli trosku ale sme to stihli nastastie. Bola som nastvana, ze zle sedim, ze zasa nebudem nic vidiet a tak som sa spytala letusky ci by som mohla inde sediet pri okne ale ona ze nema ziadne volne miesta a pritom som videla na konci lietadla volne miesta pri okne (debilni amici, ked sme leteli s British airwais sa mi este prisla ospravedlnit, ze nemozeme sediet s Dusanom lebo lietadlo je uplne plne) a tak som bola riadne napajedena, ze zasa nic neuvidim a vedla mna sedel taky pan, ja som sa pozerala cez neho von oknom a on sa ma pri starte pyta, ci sa chcem vymenit a sediet pri okne a ja som jasne ze prikyvla a tak sme sa pri vzlietani vymienali. Jaka sranda ... hehe ... a tak som videla vsetko vsetko, mesta velke ako cele slovensko, paradne vysvietene ... no jednoducho nadhera letiet v noci ked je bezoblacno ... teda par oblakov ale vobec mi to neprekazalo, lebo som toho videla vela vela vela. Este som nakonci pri odchode podakovala tomu panovi, lebo bol naozaj mily.

Isli sme si pre batozinu, kde nas mal cakat nas kamarat. Ale nebol tam, Dusan si myslel ze uz ani nepride a tak sme mu zavolali a prisiel presne, ani sme nemuseli za pakovanie platit 6-7 dolarov, iba sme sa nalozili a isli k nemu. A tak sme tu ...

Sme radi ze sme sa dostali z toho hnusneho prasiveho zabavneho parku. Uz nikdy viac!!!! Vsetky moje ocakavania sa burali, jedno po druhom od prveho dna mojho prichodu do Valleyfairu. Som sklamana, lebo som dufala, verila, ze nam tam bude dobre ... no nebolo ... a tak sme tu, v Doylestowne. Jupi jupi jeeeej.

Byvame zatial u kamarata mojho JKho a jeho krasnuckej rodinky: Richard je slovak a jeho manzelka Miruska je polka (teda trenujem namiesto anglictiny polstinu ... ale hovori sa ze cim viac reci vies, tym viacej si clovekom takze ja sa stavam viacej clovekom ... len aby zo mna nebol vacsi clovek, radsej o par kilov mensi slight_smile: a dve deticky - 3,5 rocna Sofinka, s ktorou sme najlepsie kamosky, ze aj na wecko chce so mnou chodit a rozumie aj polsky aj slovensky aj anglicky a aj rozprava polsko-slovensko-anglicky), 3-mesacny Risko a macicka Murko nie kocurik, macicka s muzskym menom - sak amerika neeeeee???

Pomahame prerabat kamennu stodolu postavenu v roku 1750. Obijame staru omietku, cistime spary medzi kamenmi, ktore su este pospajane hlinou aby v sobotu, ked pride majster tie spary zatrel betonom. Je to riadna makacka, unavena som jak kon, cely den vonku na tej horucave ... ale nelutujem, ze som sem prisla. Este nevieme presne kedy, ale pojdeme pracovat na tu farmu. Ja budem niekde predavat zeleninku a Dusan bude pomahat na farme. Uvidime, ako nam bude tam, no cez vikendy budeme asi chodievat sem pomahat robit na stodole.

Teraz som styri dni robila vonku pri stodole, pomahala kde sa dalo a kde ma potrebovali, pretoze som baba a zasa az tak vela a tazkej roboty nespravim. No ale narobila som sa riadne. Zajtra chce Miruska upratovat stodolu, vyhadzovat nepotrebne veci a to ja neviem co oni potrebuju a co nie takze zajtra zo mna bude baby-sitter

Nevieme kedy pojdeme na tu farmu, a nikto nam to povedat nevie, ale tak uvidime. Hlavne je to, ze sme stale v Amerike a dufame ze nam nehrozi predcasny odchod domov. Vsetko by malo byt v poriadku. Ved uvidime ked nas pridu deportovat policajti to bude haluz.

Najlepsie na tomto celom je to, ze mame teplu a domacu stravu. Jaj tak strasne mi to chybalo!!! Vcera sme mali lososa mnam a predvcerom plnenu papriku mnam a dokonca mi chutila aj hribikova polievka a hribikova zapekacka co ja hriby nemusim, toto mi vazne chutilo. (Hlavne to nikto nehovorte JKho mame, lebo doma ja a hriby ... teda kombinacia asi ako Monsterka Monika a nas kamarat z agliny co hovori: "Meeee???" Jaj neda sa to takym hrubym hlasom tu napisat, ale dufam ze anglictinarky tusia o kom hovorim)

Takze mame sa tu o nieco lepsie ako vo Valleyfaire, teda o dost lepsie, hoci mi je stale smutno za vsetkymi doma, ale najviac za mojim Jurajkom malinkym. Uz sa nenormalne tesim ako ho o *62* dni vystiskam a vybozkavam na letisku. A tak skoro ho uz od seba nepustim.

Vo stvrtok alebo piatok pojdeme asi na vylet na kamione, pretoze velky Richard je kamionista, a tak sa pojdeme povozit a trosku si pozriet toto okolie. Vyraza rano o jednej-druhej, tak dufam ze vstanem a v tracku nezaspim lebo tam ma aj postel. A ze sa nezobudim ked zaparkuje pred domom Dnes bol v Connecticute, hadam pojde na nejaky dobry smer, ze nieco pekne uvidime. Mam uz aj fotky tracku a vsetkeho, tak potom, ked sa mi podari spojit moj fotak s pocitacom tak dodam.

Maly drobcek sa tu prave rehoce na svoju maminku, ktora mu spieva. Je taky zlatucky. Ved uvidite.

Tato klima mi vyhovuje tisickrat viac ako ta v Minnesote. Hlavne tu nefuka taky vetrisko, ako tam takmer non-stop a este dolezitejsia vec - ziadne komare. Normalne mozes vonku sediet vecer a nic na teba nesada ... no nadhera ... V Minnesote si sa len pozrela von z okna a uz boli na tebe nalepene tie hnusoby. A je tu vela svetlusiek, este som to nikdy nevidela, az dnes vecer prvy krat ked som bola vonku potme. Neviem ako by som to odfotila, no asi nijako, lebo ani z lietadla sa mi nedalo fotit tu nadhernu vysvietenu zem.

Ozvem sa ked bude zasa nieco nove a budem mat viac casu ... ale nenormalne sa tesim domov!!!!

 Denník
Komentuj
 fotka
arkon  23. 7. 2008 04:32
ja len doplnim ze poliate okolie zahrnalo aj mna...ale inak je tu uplne vsetko pekne napisane :}
 fotka
marienn  23. 7. 2008 09:35
jeeej to je fajn si citat zapisky z Ameriky...pokracuj v tom
 fotka
jk77  23. 7. 2008 10:45
cestovanie po velkych letiskach je zabavne. Take mesto v meste. Sak chaos sme uz mali vo Viedni ze? Aj to kvoli debilne napisanej letenke. No aspon mate zazitky a budeme dlho o com spominat. Hanicka uz len vsetko naj v USA, Richie to spravi verim mu. Lubim ťa!
 fotka
maryinka  23. 7. 2008 12:15
Hani, som rada, ze svitlo krajsie obdobie v Amerike,

ja momentalne prezivam velmi zle zivotne obdobie a uvidime ako to skonci, ale vzdy ked si spomeniem,ze tebe sa dari, tak ma postekli pri srdiecku, ze aspon niekto na tomto skaredom svete sa ma fajn..len tak dalej..cmuk
 fotka
zoescott  24. 7. 2008 04:04
@JK77 no vo Viedni to teda chaos bol ... a niekedy aj lutujem ze sme to vobec nasli. Dalsi chaos bol v Chicagu, ale tam sme mali kopec casu tak to nebolo az take hrozne. Ale najhorsie zatial naozaj: Minneapolis!



@marienn no budem sa snazit. Hadam este zazijem nieco, co bude stat za opis ... a tiez musim mat naladu na pisanie blogu, lebo inak zo seba nevyplujem nic.



@maryinka svet je pekny, ale my ludia si ho robime skaredym. Videla si uz z lietadla celu zem krasnu vybodkovanu svetlami? Je to nadhera naozaj. 2 hodiny som nepretrzite pozerala z okna (teda okrem tej doby kedy som pila jablckovy dzus a citala navod ako sa spravne maju jest pracliky - otvorte balicek, vlozte praclik do ust ... mam to niekde cele napisane, to pojde do dalsieho blogu niekedy ... no na tom som sa pobavila). Svet je krasny. Ale najkrajsi je ked si pri tych, ktori ta maju radi a nie tam, kde sa iba trapis ako ja ... fajn sa budem mat az ked budem uz vo Viedni na letisku pri mojom Jurajkovi.



@JK77 Milujem Ta!!!
 fotka
janulik  24. 7. 2008 22:52
Jaaaj, Hani, vidíš, možno sa blíska na lepšie časy. veľmi v to verím a dúfam, že sa sa vám konečne zadarí, aby to nebolo len o tých zlých zážitkoch pre teba.

A keby ti chýbali komáre, ja ti pošlem
 fotka
maryinka  25. 7. 2008 16:51
Zoe, jasne, svet tam z hora je prenadherny,

ja ked som 1x letela, hned som nasim pisala domov: TO MUSITE ZAZIT..neda sa ten pocit opisat, to musi kazdy sa na sebe precitit, vsak

a tak som Toma nalomila, nech dojde za mnou..

len chudak ON sedel pri ulicke a nie pri okne ako ja..

a na ceste spat, to iste..sedel pri ulicke,

takze tu nadheru zhora nevidel,

ale ked sme pristavali v BA o 22.10 vecer,

tak sme videli tie prenadherne svetla bratislavske..

mne bolo do placu, nie z tych svetiel,

ale z toho,ze som citila DOMOV :o)

ten pocit je nepopisatelny,

ale ked sa vratis domkov, za JKom, rodinou,kamosmi,spoluziackami.. pocitis to.. je to krasne..

aj tie 3otrasne mesiace ti stoja za t :o)

cmuk
 fotka
monsterka24  28. 7. 2008 19:03
Sevas kofilka

Teším sa s tebou, že je lepšie, vidíš, že sú aj pekné chvíľky na tomto svete. Čítam poctivo tvoje blogy, len pekne píš, lebo ťa zje myš. HM a malý dotaz,neviem si predstaviť nič horšie ako kombináciu mňa a Mee! no s bohom , cmuk
Napíš svoj komentár