Robota je teda v pohode, a uz aj ubytovanie sme si skulturnili a vycistili ako sa len dalo. Jediny problem je v tom, ze na dverach je rozbite sklo a nedaju sa zamknut a tak sa tam v noci bojim. Kebyze tam mam v noci zostat sama, tak by som asi z koze vyskocila. Viete o tom, ze od velkeho strachu sa da aj zomriet? Tak to by bol asi moj pripad.
Aj by mi tu bolo celkom dobre uz teraz, keby som sa nebola sklamala v istych ludoch, o ktorych sme si mysleli, ze su nasi kamarati. No opak je pravdou, lebo kamaratom na sebe navzajom zalezi a im na nas ani najmenej. Po tyzdni ukazali svoju pravu tvar a ja som z toho dost nestastna. Jeden blby chlap, ktory si mysli, ze zeny su citujem "nizsie stvorenia" a vobec si ich nevazi, a ktory povedal Dusanovi, aby sa tu na mna vyj... a staral sa sam o seba. A jedna zena, pre ktorej rodinu sme priniesli plnu cestovnu tasku ovocia a zeleniny, a tri velke kolace a ona ked to vykladal sa nas spytala preco sme nepriniesli viac, a jeden kolac dala svojim znamym a mne povedala, aby sme priniesli este. Takuto ocividnu a priamu chamtivost a neuctu k zenam som este nezazila. Som z toho dost nestastna a sklamana, lebo som cakala, ze prave tito ludia nam nas pobyt v amerike sprijemnia, no opak je pravdou. Hoci nam pomohli odist z parku a prist sem, vybavili nam vylet do Atlantic city, ktory bol absolutne legendary a aj awesome, tak toto, co tu predvadzaju som od nich necakala.
Par ludi ma este na Slovensku odhovaralo, aby som si brala moj slovensky mobil, aby som ho nechala doma. No keby som ich posluchla, tak uz som asi doma, lebo ten telefon je moja jedina zachrana. Sice som si kupila aj americke cislo tak predsalen to je lacnejsie pre tych 3 ci 4 jednotlivcov, ktori mi sem-tam napisu, pisat na slovenske. A ja mam zasa lacnejsie, ked pisem z americkeho cisla na slovenske, ako zo slovenskeho na slovenske. A zasa zo slovenskeho sa mi oplati posielat MMSky, a tak ma moj Jurko prisun najaktualnejsich fotiek a ja som s nim casto v kontakte. Lebo bez toho by som tuto skusenost nezvladla. Mimochodom, dakujem vsetkym, ktori si spomenuli na moje meniny, spravili ste mi velku radost.
Vo stvrtok sme mali volno a boli sme nakupovat. Nasli sme niektore uplne super lacne veci. Napriklad mam nove tricko Nike, ktore ma stalo vo vypredaji 4 (slovom styri) dolare (cca 75 sk). Wow. Nechapem, preco je u nas to oblecenie take strasne drahe. Predsa aj sem ho dovazaju z Ciny. Len neviem, ako sa odnesiem domov, lebo sa mi zacinaju veci hromadit.
Tento vikend sme znova v Pennsylvanii u "kamaratov". A prave dnes (v sobotu) ked sme sedeli na verande a pili rano kavu som videla, ako prislo postarske auto a dalo postu do schranky. Tak som isla pre nu a hadajte co ma tam dnes cakalo??? Posta od mojej lasky. Skakala som od stastia dva metre do vysky, tak som sa strasne tesila. Takto ma v amerike nepotesilo este nic ako pohladnica od Jurajka a ten uzasny text, ktory mi tam napisal. Budem si to citat stale dokola a dokola. Jupiiiiiiiiiiiiiiii tesiiiiiiiiiiiiiiiiiiim a dakujem za slovenske platkove zuvacky
Zostava mi tu 44 dni, velmi sa tesim domov a stale tu nie som tak spokojna, ako by som chcela. No to uz asi ani nebudem. Uz sa neviem dockat kedy budem vystupovat na letisku vo Viedni a budu ma tam cakat ludia, ktorych mam rada. Uz aby to bolo, lebo Amerika nie je nic pre mna, a nebavi ma to tu ...
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
jk77
9. 8.augusta 2008 20:25
laska ale sak ja verim ze to zvladnes a bude supis, hlavne ze praca je OK
2
laska jupi a kolko ty budes mat triciek, paradaaaaaa. ale nezabudni ze prides do nitry na zimu. tak sup sup aj nejake zimne doplnky
3
Neboj poklad moj, ja budem na to mysliet a hned ako nieco zaujimave zimne objavim tak vytahujem moju penazenku plnu dolarov
Napíš svoj komentár