Bola si to ty, čo zapálila môj všedný deň, nechala ho zhorieť do tla a popol rozfúkala po mojich šľapajách. Chytila si ma za ruku a prinútila si ma vidieť v tvojich lesknúcich sa očiach skutočný svet a pravý zmysel bytia. Konať nezmyselné veci spolu s tebou zrazu dostávalo viac zmyslu ako dôkladne premyslené krôčiky v živote. A teraz ? Teraz som zostal stáť nevediac, netušiac, či mám hľadať veci dávno stratené, alebo mám zapáliť sviečku, po nás. Blog 5 0 0 0 0 Komentuj