Navždy si zapamätám jej výzor, keď vyšla z kúpeľne. Pleť mala strašne bledú, skoro priesvitnú. Z tváre jej vystupovali lícne kosti. Rozmazaná maskara ešte viac zvýraznila jej hlboké oči. V umelom osvetlení sa zaleskli vlhké pery, zrejme si práve opláchla tvár. Plecia držala spustené, celé telo sa jej chvelo. Vyzerala tak strašne krehučko - ako z porcelánu. Aj po tom, čo takmer celý deň prevracala, som myslel na to, že je najkrajšou bytosťou akú som kedy stretol. Priam nadpozemskou. Anjelom.

Tichučko sa zviezla na pohovku a z pier jej unikli tlmené vzlyky. Pribehol som k nej a objal ju okolo pliec. Nečakane na mňa uprela svoj uslzený pohľad a zašepkala dve slová. Vyslovila ich takmer nečujne, no mne zarezonovali v ušiach ako ozvena megafónu v horách.

Moje telo zvláštne stuhlo a myseľ sa na pár okamžikov zastavila, aby sa vzápätí rozbehla šialenou rýchlosťou. Mozog mi ako prvú podsunul myšlienku spochybniť jej istotu. To predsa nemôže vedieť na sto percent a ja pod stovku nikdy nejdem. Nepovedal som to však nahlas. V tej chvíli totiž na mňa padol ťaživý strach. Nedokážem to. Nezvládnem to. Ani ja, ani ona. Veď sme ešte príliš mladí, ešte sme toho toľko plánovali...

Pozrel som na ňu. Jej zelené oči ma netrpezlivo sledovali, od mojej reakcie teraz závisel náš ďalší osud. Vtedy ma pochytila obrovská radosť. Na čelo som jej vtisol bozk a do ucha zašepkal povzbudivé slová.

„Zvládneme to Ninuš, neboj sa.“

A moje srdce bilo do rytmu iným dvom slovám.
Budem otcom... Budem otcom... Budem otcom...

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
romika  18. 12. 2009 20:44
Adi? Veď to je perfeknté
2 
fotka
newgeneration  22. 1. 2010 14:39
perfect
3 
fotka
rebelka  6. 4. 2010 20:14
WAw super....Malo ktory chlap by s atqak zachoval podla mojho nazoru
Napíš svoj komentár