Už od mala ma fascinovali iné krajiny,doteraz mi rodina pripomína ako som sa nemohla odtrhnúť ako 4-ročné bejby od knihy o afrických kmeňoch,kultúre a celkovo dalekej civilizácie.Ked som prišla do pubertálneho veku,alebo ako to mám nazvať chytila ma mánia-ideme sa sťahovať.Dobiedzala som,prosila a chodila s obrázkami,knihami,internetovými stránkami krajín ktoré sa mi práve zapáčili.Samozrejme neúspešne.Tak ked nejdete vsetci idem len ja.A zase prišli špekulácie o tom,čo keby som išla študovať na strednú niekde do zahraničia,bohužiaľ ani tento môj pokus mi nevyšiel. Tak som pekne krásne začala navšťevovať gymnázium a rozmýšľať o tom kam povedú moje kroky po strednej.Tento čas nastal a som úplne stratená.Svet sa mi zdá taký veľký a ja by som ho chcela vyskúšať samozrejme celý.Najlepšie hned a naraz .Ked sa moja rodinka dozvedela,že po strednej opúšťam rodné hniezdo nebolo to pre nikoho prekvapenie.Väčším prekvapením pre nich bolo,že si chcem nechať výšku o rok.Ved prazdniny treba.Samozrejme napočúvala som sa kopec rečí o tom,že bez výšky dnes nemôžem nič.Súhlasím,neprotestujem,ale chcem spraviť po svojom.Tak ako zatiaľ všetko.Preto sa mi podarilo ukľudnit moju rodinu túžiacu potom,aby som mala diplom,že ja na výšku pôjdem.Ale nie tu.A tak sme sa dostali do fázy-prečo naša dcéra nemôže byť ako susedovie Anička a neprihlásiť sa pekne krásne na školu tu.Samozrejme,že susedovie Anička tu môže byť spokojná.Ale ja človek poháňaný večnou túžbou vidieť to a ono sa zastaviot neda.Takze som si po pár týždnoch plánovania čo kam a ako navrhla krátky plán svojho jednoročneho oddychu od školy.Samozrejme nápady som mala všeliake od ameriky cez austráliu až po kostariku.Ale nakoniec som sa rozhodla pre najdostupnejsie miesto a to anglicko.A to musim povedať,že anglicko ma nikdy fakt nikdy nelákalo.Môj názor sa trošku zmenil,ked sa kamarat vratil z Londýna na chvilkove prazdniny spat po prvom roku studia na univerzite v anglicku.Dotiahla som ho domov ukludnila nervy celej rodiny,ze ano studovat sa da aj tam,ano dokonca tam mozes ziskat aj diplom a ano slubujem,ze zrobim vsetko preto aby som na skolu isla.Kedze sa necitim velmi zdatna v anglictine/chapes 12 rokov angliny na slovenslku neni nic moc/rozhodla som sa,ze rok sa budem zdokonalovat v tomto mojmu uchu lahodiacom jazyku.Potom pekne krasne na skolu,na ktoru sa dostat v anglicku nieje az taky problem ak teda sa citite nato vykryt financne zivot v nie prilis lacnej krajine,ale ja som nazoru,ze ak nieco velmi chceme a usilujeme sa o to,ono sa to aj podari A viackrat sa mi to uz aj potvrdilo.Hm takyto som teda mala plan,ja korunny planovac-nazvala ma tak kamaratka ktora musi uz par rokov pocuvat moje cestovatelske sny a niektore so mnou uz aj absolvovala.Ale dnes rano sa vsetko zmenilo.Dalsi zmatok v mojej uz dost zmatenej hlave.Nejakou nahodou som sa na nete dostala k clankom od ludi,ktory studovali v Australii a hned sa zacalo moje planovanie.Pozor.Zacala som sa prehrabavat medzi kopou stranok australskych univerzit prepocitavala som naklady na zivot,skolne a podobne.Kalkulovala som co za kolko a kde.A potom som si uvedomila,ze som zas v tom.Zase si planujem X-tu vec,ktoru nedotiahnem dokonca.Precestovala som toho uz dost,aj ked som velakrat na poslednu chvilu menila kam chcem ist vzdy islo len o to,ze niekde budem chvilu.Ale teraz stojim pred vaznym rozhodnutim Teraz vazne nieje cas na moje zmatkovanie a snivanie.Preto som sa rozhodla,ze prvy krat v dejinach mojho cestovania,tentoraz to nazvyme cestovanie za studium a mozno novym zivotom,to dotiahnem dokonca tak ako som si to naplanovala.Ci sa mi to podari?Nepridem zajtra s inou moznostou?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár