Vo svetle mesiaca môj pohľad sa stráca Prázdne oči slepé Za ruku ma niekto chytá do prístavu sa moje telo pýta prázdna loď do neznáma Naokolo čiernočierna tma Prečo som taká sama? Odpoveď nikde. Cítim sa stratená a moje bremená ma neuveriteľne ťažia. Ja svetlo na konci tunela nezazriem medzi spasených ja nepôjdem brána sa zatvára Duše stratené blúdia tu čakajú nielen na odplatu problémy nevyriešené Uzavretý kruh vytvárajú medzi seba pozývajú ponuka lákavá. Ponuku prijímam! Nie ja ti nezakývam Rozlúčku si nezaslúžiš Hmla pred očami sa mi tvorí duše prekliate sa pýtajú či sa bojím na strach nemám dôvod Prechod na druhú stranu? vždy som čakala veľkú bránu Nie je to žiadna sláva. Privítanie veľké nekoná sa Tu každý sám o seba sa stará Je to ako predtým Známe tváre nehľadám Viem, že ich tu nezbadám Sú na druhej strane Pochytila ma ľútosť Tu zazrela som bytosť Chceš ísť späť? Prikývnutie nebadané stačí Niečo do tela ma tlačí Hlboký nádych Nebol to krásny sen Ty mi hovoríš: Poď sem. Ničíš ma! Rozprávať sa s tebou nebudem ďaľšie sklamanie už neznesiem Choď preč! Bude to tak lepšie už aby si išiel Slzy! Nechcem to zažiť znova Je to ozajstná nočná mora. Prepáč. Blog 1 0 0 0 0 Komentuj