Aké krásne je ležať a nemyslieť, vznášať sa vo víre vášni, byť sledovaná tvojimi chtivými očami. Nie, vtedy by som to nevymenila za nič na svete ten okamih...
...lenže zázračný svet netrvá dlho. Hoc je môj, nemožno ho ovládať. Niekedy sa objaví nečakane a potom veľmi rýchlo zmizne. Je to ako klamať samú seba na moment, po ktorom tak veľmi túžim. Svet, ktorý si vytvorilo moje podvedomie, ten perfektný kúsok dokonalosti.
Stalo sa...opojená tvojimi slovami, som veľmi rada podľahla, aj tak dávnej túžbe, čo sa drela celý čas so srdca von. Túžby sú také, dokážu prelomiť zmrazené zámky na srdci a nechať ho vzplanúť bláznivým ohňom.
Niektoré veci nech sú radšej nevypovedané ako by mali zraňovať. Lež stalo sa. Na tie pocity, ktoré sa vo mne vyvolali však nemám právo. Ale sú. A ja ich neudupem, nezahasím. Jednoducho sú a musím sa naučiť s nimi žiť. Možno tie slová zavreli zázračný svet na tri západy a donútili ma na útek. Každé tvoje slovo vyvolalo vo mne predstavy, obrázky nie o nás dvoch...
Radšej by som zostala pre teba na vždy nepriznaná, zabudnutá ako vedieť, že som tvojim životným prekliatím...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár