Začiatok mojej poslednej návštevy v čechách

Moja posledná návšteva v Čechách začala takto

Takže: večer pred tým ako som nastúpila do autobusu som zavolala Jirkovi, že by som bola rada, keby ma ráno o ôsmej čakal na autobusovej v liberci. Súhlasil, ako inak, vždy bol rád keď som zavítala do liberca. Sadla som si na sedadlo s číslom 3 v ľavo a v duchu sa modlila, aby vedľa mňa mal miestenku niekto, kto nebude smrdieť, ako naposledy keď som cestovala týmto istým autobusom. Ujo mi s úsmevom a poznámkou; slečinka zase do liberca; doniesol slúchadlá. Áno zase. Mierne som sa usmiala a vzala si slúchadlá. Asi mu došlo, že nemám náladu na keci, tak len kývol hlavou a vrátil sa na svoje miesto do predu.
Dala som si slúchadlá a naladila jemné melódie. Z tašky si vytiahla fľašu ananásového džúsu, z ktorého som sa hneď aj poriadne napila a položila fľašu vedľa seba na sedadlo.
Do jedenástej bol klud, ale o jedenástej, myslím, že sme boli v Trenčíne nastúpili takí traja chlapi, ktorí ani trošku nevyzerali lákavo. Ako prechádzali uličkou, jeden z nich zastal pri mne a s úškrnom na tvári, ktorý neveštil nič dobré sa pozdravil. Neochotne som odzdravila a otočila hlavu k oknu. Našťastie, tí ostatní dvaja ho poklepali po ramene: Karolko, nezabudni, že sedíme v zadu. Niečo zahundral a s povzdychom sa pobral za kamošmi.
O 23:35 mi zazvonil mobil. Ach jo, bol to Honzík z Brna. Pripravená na jeho provokácie som hovor prebrala. Kde jsi? Spýtal sa namiesto odpovede. - Dobrý večer pane. –jo, dobrý večer. Tak, kde jsi? Slyším tam kolem tebe nejaké hlasy. – v autobuse. Odvetila som pokojne. Ty jedeš do Příbram za tím tvím mikšíkem?! Upokoj sa, čo ti tvoja žena dnes nedala? Prešla som do proti útoku. - Nespomínej mi mou ženu, teť se bavíme o tobje. - Ach jo, nie nejdem za Mikym, idem do liberca. - Ježte lepší, tak za jirkem. – nie, nie za jirkom, ale do hejnic za matkou. – ale nejdříf budeš s ním. - Áno, najprv budem s ním. - V kolik budeš v Brne? Usmiala som sa lebo som čakala túto otázku. – približne o štvrtej. Na chvíľu sa zamyslel, no napokon povedal na čo som čakala. - V Brne budete mýt přestávku viť deset minut. - Áno. - Výborne, budu tam. Tak si dávej pozor v tom buse, jedu dát Lucke léky, má teplotu. Ráno tě uvidím. Tak ahoj. – ahoj a vypla som hovor.
S úsmevom som vytiahla chipsy a s myšlienkou na žiarlivého honzíka som začala chrúmať.
Až po Brno sa už nič nestalo, cesta ubehla pokojne, hlavne, že si nikto neprisadol. V Brne šofér vyhlásil desať minútovú prestávku a vyšli aj s kolegom z autobusu. Ja a ešte štyria ľudia sme vyšli tiež.
Vonku som sa poobzerala po honzíkovi a zbadala som ho prichádzajúc ku mne s dvomi pohármi z umelej hmoty ku mne. – nejdříf pusu! A naklonil sa ku mne. Pobozkala som ho, na čo sa usmial a podal mi jeden z pohárov.- koupil jsem kafe pro nás oba. Povedal a odpil si. Zasmiala som sa a tiež som si odpila. Pojť sedneme si tady na lavičku. Ťahal ma k neďalekej lavičke. Sadol si a mňa si posadil na kolená. Vypil kávu, pohár položil na lavicu vedľa nás a objal ma okolo pása. Ako je Lucke? Spýtala som sa len, aby ma nezačal bozkávať. Už líp, dnes s Nín žena pújde k lékaři. Odvetil a začal mi bozkávať tvár. - a ako postupuje rozvod? Nedala som sa strhnúť. – za púl roku bude druhé konání. Odvetil a ďalej ma bozkával. – veď počkaj, nech aspoň tú kávu dopijem. Zahriakla som ho so smiechom. Prestal ma bozkávať, ale jeho ruky začali blúdiť po mojom tele. Rýchlo som dopila kávu a tiež som položila pohár tam kde on. – polib mne. Zašepkal a zmocnil sa mojich úst. Bozkávali sme sa tam na lavičke až kým som nezačula známy hlas uja z autobusu. Slečinka koniec prestávky. – ach jo! Neochotne ma pustil a odprevadil k busu. – prosím tě ozvi se jo?! – každý deň ti zavolám neboj. Sľúbila som a išla si sadnúť na miesto. Vyzrela som z okna. Stál tam a díval sa na mňa so zúrivosťou v tvári. Ach jo, budem mať čo robiť keď sa vrátim z liberca. Pomyslela som si a poslala som mu vzdušnú pusu. Usmial sa a otočil sa na odchod.

O ôsmej ráno som konečne vystúpila v liberci. Nohy som mala strnuté od toľkého sedenia, takže sa mi až triasli. endy jirkov pes ma zbadal hneď a rozbehol sa nie ku mne, ale skočil na mňa, čo som nečakala a neudržala som sa na nohách a spadla som na zadok do mláky, keďže tam v noci pršalo.
Jirko pribehol ku mne a so smiechom ma zdvihol: děfčico, nic se nedá dělat endy tě miluje. Jak jsem mu řekl, že jdem pro tebe začal vrtet vodsasem jak divý. Pusu si prosím fňuk haf! Začal sa predvádzať. Zasmiala som sa a natiahla som sa za ním. Tak sa skloň, ty trdlo. Chytila som ho okolo krku a pobozkala na pery. To byla sladká pusa až mám chuť na delší. Až u vás doma, len už poďme. Zastavila som ho lebo by toľko kecal, že by som ho pobozkala znovu a znovu.
Děfčico a to chceš jet přes celé město s mokrým zadkem? Smial sa a tlapol ma po zadku.
Bezmocne som sa na neho pozrela. Vyber si jestli pojedem taxíkem nebo zavolám tátovi ať pro nás přijede. – keď tvoj oco je doma, tak radšej nech príde on. Odvetila som s tušením, že jirko senior si neodpustí zase tie svoje poznámky o svojom synovi a o mne. Tak mu teda zavolal a o necelých desať minút bol tam. A mala som pravdu. Ty kluku nepodarená, to nevíš dávat pozor na svou mladou? Spustil na syna. – co pak, já za to múžu, že endy ji miluje? Zasmial sa jirko a zobral moju cestovnú tašku a dal ju do kufra. Sadla som si do zadu a endy samozrejme sa tlačil za mnou, ale jirko ho nepustil a tak sa musel uspokojiť byť skrčený pri jeho nohách.
Konečne sme došli k nim a starý jirko na mňa hneď vybehol: tak milá lady sflékni si ty kalhoty ať ti ich dám do pračky! Spýtavo som pozrela na jirku, ale ten len pokrčil plecami. Ach... vzdychla som si a vyzliekla rifle. Stála som tam v nohavičkách čo jirko využil a chytil ma za zadok. Jo prdel máš suchou. Naštěstí, nebuť táta by tě donútil sfléknout si i kalhotky, aby ti jich vypral. Smial sa a ťahal ma do svojej izby. Sadla som si na jeho postel, ktorá ma lákala so svojou vlnenou prikrývkou mäkučkou a hebučkou. Sundej si, to triko a lehni si, vždyť si celou noc nespala. Núkal ma nespúšťajúc zo mňa zrak. A ty? Opýtala som sa len, aby som tam nesedela ako kôpka nešťastia. Já si lehnu k tobje a zohreju tě. Zasmial sa a skočil na mňa. Pritlačil ma k poduške a naklonil sa k mojej tvári. Nezapomeň, že si mi slíbila romantické milování. Šepkal a jeho horúcy dych ma pálil na pokožke.
Mal pravdu, sľúbila som mu to, ale až v jeho byte a nie v byte kde býva so svojim otcom a bratom.
Ako by mi čítal myšlienky. Pobozkal ma a vstal. Neboj se teť tě nechci pomilovat, i kdyš chuť by bila. Slíbil jsem, že počkám tak budu čekat. Byt bude hotový až na jaro, dohdy...odmlčal sa.
Vedela som prečo. On totiž sa nemohol sťažovať na nedostatok slečien, ktoré by ho chceli.
Veď s takým výzorom...vysoký, vypracované telo, dlhé vlasy po lopatky a krátka taká dartaňanská brada + inteligentný a vtipný...má všetko čo mladému dievčaťu imponuje a to som nespomenula jeho tučné konto.
Vyzliekla som tričko a ľahla si. On si vzdychol a vyšiel z izby. Už som zaspávala keď sa vrátil, tiež sa vyzliekol a ľahol si ku mne. Objal ma obidvomi rukami a zašepkal poslovensky: takto sa nám bude lepšie spať. Mal pravdu, schúlila som sa v jeho náručí a takmer ihneď zaspala.
Zobudil nás jeho otec až na obed. Táto, ješte chvilku...zamrmlal zo spánku a pevnejšie ma objal. Bože pritlačil si ma na svoj stoporený úd a moje telo sa hneď zobudilo a žiadalo svoje. Natlačila som sa na neho až som mala pocit, že do mňa prenikne cez nohavičky. Nestačila som ani domyslieť svoje konanie a nohavičky mi stiahol rýchlosťou blesku. Roztiahla som nohy a s nečakaným vášnivým bozkom do mňa vnikol. Ohúrená jeho šikovnosťou som v prvej chvíli nevedela čo robiť, ale ani som nemusela, moje telo reagovalo samo na jeho pohyby odpovedalo s rovnakou vášňou akou sa hýbal on. Počas celého milovania svoj jazyk nevytiahol z mojich úst a len potom mi došlo, že prečo. Chcel tak tlmiť naše vzdychy. vrchol sme dosiahli súčasne a čo ma udivilo, že sa urobil do mňa. Bol to úžasný pocit cítiť tú horúcu lávu stekať do mňa. Keď som sa ho neskôr opýtala či sa nebojí, že bude oteckom, on sa iba usmial... a ty? Nechtěla bys být maminkou malého jiřího?

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

48 komentov k blogu