....pretože každý z nás si vytvára vlastnú realitu. Modeluje ju podľa vlastných predstáv, tvaruje ju ako sochár Venušine boky, ako maliar ťahá štetec po plátne, ako básnik ohýba Hatalove ypsilony a bojuje s nezvučnosťou. Zabárame sa do detailov, pretože len tie nás vedia uspokojiť. Veľké veci dnešná generácia považuje takpovediac za samozrejmosť doby...Keď to mali tí pred nami, zabúdajúc, že sú to naši predkovia, zubami nechtami sa držíme toho, že to nutne musí prináležať aj nám. Ako sme len upadli na duši, keď v sebe živíme predstavu, okrem mnohých iných disfunkčných, že ak sú veci v maličkostiach dokonalé, budú dokonalé celkovo? Ako celok nie som súčtom drobností. Nemôžem všetky svoje rozkošné maličkosti poskladať na seba.. Jednu na druhú...A so zatajeným dychom prikladať pre mňa nevyhnutný kúsok môjho ja a dúfať ako dieťa, že komín ostane stáť.

Stať sa plnohodnotným? Je mi to súdené? Nebudem ja ten, kto sa bude zúbožený ponevierať okolo železničných staníc a žadoniť o cigaretu? Existuje vôbec nejaký osud, čokoľvek predurčené, čoho sa môžem ako jedna veľká neistota pridržať? Odpustite mi moju zahľadenosť a predsudky. Stať sa obeťou dneška a byť tak často vídaným fenoménom nočných ulíc ešte nemusí znamenať, že človek nie je plnohodnotný, nestavia si svoj komín podčiarkujúc maličkosti.

Ergo, čitatelia moji, všetko so všetkým súvisí, ak mi je dovolené vyjadriť sa vulgárne. Chcel som vás poučiť o nástrahách civilizovania a sám som do nich padol. Nech som pre vás zdvihnutým prstom...A nie tým prostredným Pre seriózne dámy a dôstojných pánov môžem ponúknuť menej trpkú, ale o to ľudskejšiu alternatívu. Upriamením pozornosti na dosahovanie vlastnej dokonalosti prestávame vnímať snahy iných byť dokonalými. Buďme aspoň ľudskí, keď sme už ľudia. Niet väčšej hanby ako byť človek a nebyť ľudským...

Pan Tau :o)

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár