Volám sa Karolína, mám 15 rokov, chodím na 8-ročné gymnázium. Prvé dva roky som bola ešte malé dieťa, ale v 3. ročníku som sa zmenila. Raz sa totiž na mňa na vhodne usmial jeden chlapec, ktorého som si nikdy predtým nevšimla, ale vtedy som zbadala, že je to najkrajší človek na svete. Nebol to typ, čo sa páči každému druhému dievčaťu. Žiadne vyšportované telo. Ale mal jemnú, tak trochu dievčenskú tvár, modré oči a blond vlasy ostrihané do modernejšej verzie "podľa misky". A výrazný nos. Nie veľký, ale pripomínal mi hríbik a mal veľké nosné dierky. A zistila som, že som sa do neho zamilovala jeho vinou. Zistila som, že má 19, dobre sa učí, je to celkom "slušňák" (aj keď často pije a fajčí vodnú fajku) že je to syn učiteľky, ktorá ma prvé dva roky učila. Podobnosť medzi nimi bola. Zistila som aj kde býva, že má mladšieho brata (jeho menšia, trošku tučnejšia verzia) a ostatné veci. A zistila som, že mi je veľmi podobný. Či už štýlom oblečenia (nosil elegantnejšie veci - často tmavimodrý vrch saka, pásikované tričká... podobne ako ja), výtvarným nadaním, štýlom hudby a veľmi veľa inými drobnosťami, ktoré som zistila. Niekedy sme sa na seba usmievali a na konci roka som nabrala odvahu spýtať sa ho, či by nechcel ísť na Grape Festival, lebo som mala 2 lístky. Lenže v posledný deň nebol v škole, tak som mu poobede napísala. Odpísal, že mi ešte nevie povedať, ale aj to ma strašne potešilo. Zabil kúsok času a energie tým, že mi odpísal (ja viem, hlúpa myšlienka, ale to ma vtedy napadlo). O pár dní neskôr som od neho dostala žiadosť o priateľstvo, čo ma tiež neskutočne potešilo. Bol pre mňa asi ako nejaký boh. No počas leta som na neho zabudla a spomenula som si až v tomto školskom roku. Za ten čas chodil s 3 dievčatami a s jeho terajšou som ho videla počas jednej veľmi zaujímavej činnosti zvanej sex, pretože som si ako úplný hlupák kúpila lístok na vlak do jeho dediny, 2 hodiny som hľadala jeho dom a keď som ho našla, presedela som celý deň pri potôčiku pri jeho dome tak, aby som mala výhľad na jeho okno. Toto je jeho posledný rok na našej škole a pomaličky sa zmierňujem s tým, že po prázdninách ho už asi nikdy neuvidím. Možno sa pýtate, prečo som mu to nikdy nepovedala. Som úplný zbabelec. Tak sa bojím sklamania, že nemám odvahu povedať mu čokoľvek. Myslíte že aj vás niekto takto veľmi ľúbi a vy o tom neviete?
Vyznanie
Komentuj
10 komentov k blogu
1
anneau
20. 5.mája 2014 21:54
podla mna to zazil aspon raz v zivote kazdy
2
to sklamanie prichádza do úvahy, ak má napríklad takýto spôsob (ne)udržovania vzťahov. Dobré je budovať pevné priateľstvo, na ktorom bude ten vzťah držať a to potrebuje čas. Ale to je asi zložitá téma, keď ste takí mladí.
3
podľa mňama nikto tak neľúbi a keď hej, tak chcem aby mi to povedal
na druhej strane, by som chcela ja tak niekoho ľúbiť
na druhej strane, by som chcela ja tak niekoho ľúbiť
4
Píše 9 ročný chlapček. Ale nie, sranda. Nie je to jeho vina, jedna sa do neho príliš starala, druhá si hneď našla iného, s touto by mu to ale mohlo vydržať, čo ju poznám.
6
@ CaroLukac Musíš mi napísať pred nick zavináč @ aby som si to všimol.
Deti mávajú pravdu a buď rada, že aj ty si, dospelá budeš zbytok života.
Tiež to môže byť tak, že si ho zastávaš, idealizuješ čo sa stáva ak je človek takto (platonicky) zamilovaný. Myslím si, že to berie trochu ako "súťaž", že ak mu to nevyjde, nič sa nedeje. Nájde si druhú.0 A to nepokladám za správne, lebo takto po sebe len zanechávam sklamaných, zranených a ustráchaných ľudí(ženy). A potom čítam takéto blogy, alebo spoznávam také dievčatá. Treba si utriediť hodnoty a nikam sa neponáhľať, všetko má svoj čas. Napr. keď budem s niekým chodiť, tak musíme mať spoločný cieľ - založiť si rodinu.
Deti mávajú pravdu a buď rada, že aj ty si, dospelá budeš zbytok života.
Tiež to môže byť tak, že si ho zastávaš, idealizuješ čo sa stáva ak je človek takto (platonicky) zamilovaný. Myslím si, že to berie trochu ako "súťaž", že ak mu to nevyjde, nič sa nedeje. Nájde si druhú.0 A to nepokladám za správne, lebo takto po sebe len zanechávam sklamaných, zranených a ustráchaných ľudí(ženy). A potom čítam takéto blogy, alebo spoznávam také dievčatá. Treba si utriediť hodnoty a nikam sa neponáhľať, všetko má svoj čas. Napr. keď budem s niekým chodiť, tak musíme mať spoločný cieľ - založiť si rodinu.
8
@georg21 Neboj sa, ja viem ako sa to robí. A myslím že ma podceňuješ, pretože ja nie som taká hlúpa ako 5-ročné dieťatko, ktorému treba všetko vysvetľovať. Áno, som rada, že som decko, nemusím sa starať sama o seba, ale nemám rada, keď mi dospelí vysvetľujú niečo, čo viem. Myslím to všetko v dobrom.
9
@CaroLukac nechcel som ťa podceňovať, neviem čo vieš, len som ti chcel ponúknuť pár slov o tom ako predísť sklamaniu a preto som to napísal. A dúfam, že si nie si ten typ, čo si myslí, že vie všetko o tom ako človeka skutočne mať rád. Lebo rásť v láske je cesta do konca života. Už len mať rád bez podmienok, nezištne je veľmi zložité.
A vychádzal som z posledných viet z blogu o strachu zo sklamania a z toho, že si platonicky zamilovaná. Len viem čo to znamená, lebo už som si to prežil. Tak som ti to podal z môjho pohľadu ako chalana.
A vychádzal som z posledných viet z blogu o strachu zo sklamania a z toho, že si platonicky zamilovaná. Len viem čo to znamená, lebo už som si to prežil. Tak som ti to podal z môjho pohľadu ako chalana.
10
@georg21 v pohode, vážim si to a ako už som spomenula, určite si múdrejší ako ja, určite si toho viac zažil a vedel by si mi poradiť, ale ja som to nenapísala kvôli tomu, že potrebujem pomoc. Len som chcela zverejniť tento zážitok, lebo som sa 1. Krát zamilovala až ako 14-ročná. A len som chcela vedieť, či aj ostatní boli takto podobne zamilovaní.
Napíš svoj komentár