Dámy majú na sebe róby ako pred udeľovaním Oscarov, muži poväčšine čierne obleky a slušivé kravaty. Hudobníkom na pódiu sa v rukách lesknú zlaté trúbky, trombóny, klarinety, saxofóny, je tu aj súprava bicích a sláčiky - big band sa chystá na svoje vystúpenie. Rozdelený je osvietenými schodmi. Diváci sú pousádzaní do polkruhu a nadšene tlieskajú, ešte sa šou ani nezačala. Hore nad hlavami hudobníkov svietia obrovské žlté písmená R a W. Všetci vedia, kto sa pod týmito iniciálkami skrýva.
Medzi nimi je veľká obrazovka, tiež ovenčená žiariacimi žiarovkami a usmieva sa z nej Frank Sinatra. Je teda jasné, že dnes sa tu bude hrať swing. A po chvíli už aj schádza po schodoch hviezda dnešného večera – Robbie Williams. Nepríde len-tak, ale tiež impozantne. V čiernom obleku, s nagélovanými vlasmi do luxusného účesu, v bielej košeli a s čiernou kravatou. Dnes nebude spievať svoje hity, ale bude sa „hrať“ na veľkého speváka zo swingových čias minulých A takým bol Frank Sinatra. Ale naozaj len hrať.
„Ladies and gentleman!“ Skríkne Robbie do mikrofónu, po príchode na okrúhle javisko. Snaží sa navodiť atmosféru zašlých swingových čias a prispôsobuje tomu všetko. Od oblečenia, cez prejav, až po tanec.
Swing je tanečný podžáner džezu. Túto krátku definíciu swingu zobral Robbie Williams doslova a hneď od začiatku predvádzal na javisku tanečné výstupy, snažil sa pôsobiť humorne, napríklad keď jednému z divákov utrel hlavu svojím uterákom, alebo postrapatil vlasy jednej z dám, sediacich v prvej rade, keď sa počas spevu pretancoval až k divákom. Strúhal teatrálne grimasy, robil rukami veľké gestá, skákal, počas spievania si zapálil cigaretu...Snažil sa pôsobiť uvoľnene, ako keby si nebol nič pripravoval, ale chcel divákov presvedčiť o tom, že práve teraz sú svedkami jednej veľkej improvizácie.
Týmto prístupom k interpretovaniu piesní Franka Sinatru, si podmanil dav. Na zázname z tohto koncertu, bolo vidno, že diváci mu to zhltli aj s navijakom. Halou sa každú chvíľu ozýval nadšený potlesk, ľudia spievali s ním. Popri pokrivkávajúcom speve sa snažil čo najviac vyťažiť zo svojho šarmu a hereckého nadania.
Keď sa povie Robbie Williams, väčšina ľudí si jeho meno spojí s hitom Angels, alebo aj She is the one so skupinou Take That a v neposlednom rade aj s jeho alkoholovým a drogovým úletom. Jeho osobnosť je teda už značne vyprofilovaná. A jeho obraz v povedomí ľudí vďaka médiám, taktiež. Preto bolo veľmi zaujímavé sledovať, ako si tento tridsaťpäťročný, večne mladý potetovaný rebel zaumienil spievať hudobné skvosty swingu.
Prišlo mi to ako nejaký jeho úlet, alebo snaha odkloniť sa trochu od komercionalizmu. Nakoniec si myslím, že išlo o šou pre šou samotnú. Takže žiadny odklon. Už len to, ako to bolo všetko pripravené. Veľká sála, plno ľudí, krásna hala Royal Albert, kulisy a kapela, ktoré museli stáť veľa dolárov. Takže to vyzerá ako koncert pripravený pre ľudí, ktorí sú ochotní poriadne zaplatiť za lístok. A ešte sa to celé aj natáčalo na kameru, tak kto by si nechal ujsť účinkovanie na takej akcii. A možno to publikum tam tiež hralo svoju rolu, skvelo sa baviaceho, burácajúceho davu.
Bolo to úplne iné ako koncert Portishead, kde divákom stačilo oveľa menej od interpreta a predsa spievalo s ním, ich emócie boli oveľa skutočnejšie a za všetko hovoria aj prídavky, ktoré si diváci od kapely vyžiadali. Ale o tom až nabudúce...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
titusik
12. 12.decembra 2009 22:31
dáš aj o Portishead?
Napíš svoj komentár