Už tá sms v nej evokovala náhlu radosť s toho že príde...a tak sa aj stalo prišiel... zbalila si veci chvílku sa kenmu túlila apotom šli spolu na autobus...Dorazili na miesto.. "šte budem usieť ísť brachovi na hrob, ale asik ta najskor zavediem domov."povedal jej . "nie pojdem stebou." pousmial sa a pokračovali v ceste daľej na cintorín.Zrazu zastal jeho krásne hnedé oči sa naňu pozreli a ona videla že prosí aby na jeho otázku odpovedala áno.Spýtal sa "naozaj chceš ísť somnou? " "Áno" bolo vidno že ho to potešilo " tak poďme"
Prišli knemu...zastavili sa a ona sa spýtala " tu? " iba prikývol... vedeľa že teraz musí byť ticho...pousmial sa ako by sa v duchu ešte stále sním rozprával ako by mu vravel pozri koho som priviedol? vidíš tak ju ľúbim ako nikoho preto som tu s)nou a nie s niakou inou!
POmodlili sa a ona ho chytila za ruku ako by mu chcela dať najavo že je tu sním...že sa nemusí báť pretože len ona jediná vie čo prežíval keď sa to stalo... keĎ sa v tedy v nemocnici prebudil a zistil že jeho brat už zomrel...vtej chvíli sa mu zrútil svet!a jej jedinej sa stým zdoveril... vedela ako kvoli tomu ešte stále trpí i keď to je už niekoľko rokov dozadu mno on to prežíva stále má stoho strach ..veĎ on bol priiňom keĎ zomieral mohol kľudňe zomrieť aj on... niekedy mala pocit že si to želal...cítila že ho zbožňoval a preto chcela byť priňom keď sa išiel pomodliť...modlila sa tiež a vedela že je tu prinich, že vie že jeho brat ju lúbi.A tiež vedela že ju tam vzal preto aby vedeľ že priňom bude stále v dobrom i zlom...aby jej ukázal človeka ktorého už nemala tú česť spoznať osobne. Domodlili sa vyšli von... on sa naňu pozrel tými jeho pími očkami a vedela že práve spravila niečo čo preneho veľa znamenalo a že ich to zblížilo..."nejdeme na zmrzlinu ? "spýtal sa veselo... Bus nám ide až o hodinu"
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár