Pozrela sa na pohovku no ešte stále ho tam videla.S úsmevom naňu hladeľ...ako zvyčajne keď knim prišla...mno teraz už tam nesedí ani nikdy nebude...Spomenula si nato ako sa hádali...vtej chvíli jej nebolo všetko jedno...sklopila oči a začala plakať...
Jeho mama ju objala a tichím hlasom jej šepkala že ju lúbil...
Vedela to!A tiež veľmi dobre vedela prečo to spravil....Koľko krát jej povedal že ak sa sním rozíde tak svoj život skončí? mno ona tomu neverila...ale stalo sa!
Nikdy si to neodpustí veď ona je tomu nevine... keby sa nespoznali vten večer nikdy by kvoli nej neumrel...nikdy by sa kvoli nej netrápil..Nikdy!
A vtej chvíli si to uvedomila veď ona by bola schopná toho istého kvoli nemu!Ale áno lúbila ho!Mno teraz je už neskoro lutovať hádky a všetko zlé čo si za posledné mesiace povedali...príliš neskoro! Sadla si pozrela na jeho mamu a s plačom vyroprávala čo sa medzi nimi diaľo...hanbila sa zato veď jej syn kvoli nej zomrel...Mama zrazu pochopila prečo toľko zlích nálad toľko tresknutí dverami a toľko skrývaních sĺz! mno ona bola mama a preto vedele že sa mu chce plakať...
Obidve sa rozplakali...od zúfalstva veď oni mohli tomu zabrániť...keby si uvedomili čo cíti ako trpí a možno by rozhvor sním zabránil tejto tragédí.Je neskoro rozmýšlať nadtým ako mohli tomu zabrániť..stalo sa!
Už ho nikdy neuvidia nikedy sa nanich neusmeje... A už nikdy mu nebudú mocť povedaŤ čo prenich znamenal! Je koniec...skočil...Kvoli láske...
A či netvrdil že pre lásku by aj zomrel? tak sa aj stalo...keď od nej naposledy odchádzal už vedel že je koniec...naposledy sa jej pozrel do tváre pohladil ju...a povedal Lúbim ťa a vždy budem!Nezabudni!
Ona tomu neprikladala niaky význam veď vedela že ju lúbi no vtej chvíli ešte nevedela že ho vidí posledný krát... keby to vedela hodila by sa mu okolo krku a nechcela by ho pustit kým by si nebol istá že to neurobí!Vtedy by mu všetko povedala ...že ho lúbi nechce oneho prísťa že prenu znamená celý svet!Neurobila to! Teraz sazato nenávidí...odchádza s ich bytu posledný krát pozrie do tváre matky ktorá stratila svojho syna praje si aby sa to nikdy nestalo!aby odnich odchádzala a on jej dával pusu na rozlúčku...vyšla von...ešte stále su na zemi stopy po krvi...bolí ju ten pohlad...cíti sa ako by jej zrazu niekto vrazil nož do chrbta...Otoči sa pozrie do neba a povie: prečo? Milujem ťa anjelik moj...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
smeja36
22. 9.sept. 2008 22:40
hmm nadherny pribeh to si vymyslela ty?? som sa rozplakala pri nom,
Napíš svoj komentár