a v krku hrča plná zlosti
musí von
musím ju pustiť
už neudržím
tú silu čo drží naše väzby
viem
zničí staré časy
zničí nás
všetky naše kresby
ostaneme sami
osobitne každý
a bude to nádej
byť zase šťastným
a tóny črepov dôvery
doteraz doznievajú
na ceste
ktorou chcem ísť už bez teba
neviem byť až tak zlý
neviem ti vykričať
všetky výkričníky
vyštekať a vybičovať
a spáliť mosty
so smútkom odchádzam potichu
možno som ako každý
bezbožný a malý
no nemôžem byť sám proti sebe
nie navždy
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár