neviem prečo
pomaly, krokom
našiel som klúč
dieru v plote
môj život je fuč
zablúdil som
zatúlal sa
mimo trate
sklamanie
jedno
druhé
stále
rozožralo zámok
a zo mňa vylial sa hnev
zármutok
vystriedal tichý tlak
ktorý derie sa cez tehly stien
bol som ako vták
už nelietam
už nedokážem
okolo mňa
kvitne množstvo krásy
množstvo ohňa
ktorý presviedča ma
že som stále živý
toľko lásky
a za každým úsmevom
skrývajú sa výkričníky
prosby
som vyčerpaný
užívam si bláznenie
vyfarbený
cudzými názormi
pohľadmi
ohľadmi
ktoré dávali mi smer
dnes už nie
si krásna
ani na královnú nečaká sa večne
si zvláštna
jedinečná
a ja zo sna kričím
ešte!
hovoríš nám utekajte
bežte
bite sa
a následne sa liečte
žijeme
s hlbokými nádychmi
potápame sa
do jazera sračiek
zázračne
svoje územie si oblúbime
a bránime ho
bránime si svoje hovno
lebo city rozdupali dôvod
ten hladáme až potom
čo rozhodnutie
spravili sme srdcom
cítim sa
byť
pyšným otcom
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
inkheart
17. 4.apríla 2011 08:41
Ty sa niekedy ozvi! už o vás birdz friendoch, s ktorými som si kedysi vypisovala litánie, skoro nič neviem. A teraz som si uvedomila, že ma to mrzí.
Napíš svoj komentár