som dobrý syn
chodím do školy
učím sa ďalší jazyk
a škrabem drobné na byt
konečne robím tie správne veci
neváľam sa po zemi v baroch
hlasný prd už nespraví mi radosť
píšem životopis
a necítim už vôbec nič
som bodovo nad čiarou
ruku mam nad hlavou
necítim víťazstvo
decentným kývnutím hlavou
ti hovorím áno
a pokračujem v spontánnom mlčaní
hudba a riadky mi unikajú
nevídam eufóriu
je tu len motivácia zo zvyku
o ktorej by som napísal knihu
len všetko vzdať a vypadnúť
z objatí utiekla jeseň
tak ako zo stretnutí víno
ani v káve už nieje ráno
všetko to vybielilo svetlo
a z tvojich očí sa vytratilo áno
ešte pár dlhých večerov
ospalých rán
dni so skrytou bolesťou nemennou
beriem sa s rezervou
pobalím kufre
a zmiznem sebe sám
na ceste zmizne ciel
detskú radosť zo snehu
strieda triaška
úsmev rozťahuje
len zbalená taška
potrebujem bolesť nôh
pot a zimu
únavu až bolesť
víťazstvo
tú radosť na poslednom schode
a je jedno že odtiaľ zase späť
zase dole
víťazstvo nad sebou
nieje nič konečné
vystúp na ďalší schod
váž si ten predtým
už je vzdialený
už je cudzí
zvíťazím ?
nemyslím
možno preto už nemám taký strach
možno preto už nestojím
tak
napnúť deravé plachty
za zvonov neznámej hrozby
s povzbudzujúcim úškrnom
za ďalší roh
do ďalšej slepej križovatky
dopredu
alebo na lopatky
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár