Píšem pre seba, nie pre vás.

Píšem, lebo ma to baví a napĺňa. Píšem, lebo sa potom cítim lepšie. Všetka zlosť, sklamanie, únava, bezmocnosť či zlá nálada alebo hnev zo mňa dokáže tak ľahko opadnúť po pár slovách napísaných do jedného blogu. Píšem pre seba, nie pre vás. Prosím, skúste to pochopiť, naozaj vás o nič viac nežiadam.

Píšem vraj nevhodne k svojmu veku. Nech. Hovno je vás do toho.

Nikdy som nikoho nenútila, aby ma čítal. Nikdy som nikoho neprosila, aby ma hodnotil. Nikdy som naopak neprosila ani o to, aby niekto moje napísané vychválil do nebies, ale vážne nestojím o to čo mi miestami píšete.

Ja viem, že každý máme svoj názor a samozrejme, že si ho môžeme propagovať ako chceme a kde chceme. Neberiem vám túto možnosť, ale berte občas ohľad na mňa. Nejdem sa vyhovárať na svoj mladý vek ani krehkosť dievčaťa, lebo som nikdy nebola tento typ, ale aj za škrupinou miestami malej rebelky sa skrýva aký taký cit. Viem, že sme všetci iní, viem, že sme všetci len ľudia, ale ja vás prosím - ak sa to dá, zdržte sa občas tých bezvýznamných komentárov.

Mám málo rokov ale mám svoje zážitky. Máte viac rokov, máte svoje zážitky a znehodnocujete tie moje o ktorých nič neviete. Nikdy som netvrdila, že mám na to sa porovnávať s akousi 18 či 23 ročnou slečnou, nikdy som netvrdila, že som už dospelá, ale ak píšem, tak píšem tak ako cítim a na nič sa nehrám. Je to tak ťažké akceptovať?

Čakáte, že budem písať tak, aby ste s tým všetci súhlasili.l Myslíte si, že budem mať rovnaké názory ako vy? Zabudnite. Áno, mám 14, ale ja ich mať chcem. Som hrdá na to, že som malá a ako som nie raz aj napísala - tak blbá. Páči sa mi to. Chcem si prežiť svoj vek. Chcem mať ideály a zrazu obrovské sklamania. Chcem drístať ako každá jedna 14ročná smradľavá puberťáčka. Ja naozaj nepotrebujem, aby ste mi vraveli že o pár rokov budem mať na to a to taký a taký názor. Chcem žiť teraz! Chcem si to všetko prežiť, tak ako ste si to prežili vy. Nechcem vedieť, čo bude, lebo keď to bude, tak to bude. Dajte mi pokoj s vašimi radami a skúsenosťami a názormi. Vy ste si tiež prešli pubertou a chcem aj ja, tak ma nechajte.

Ak sa vám na mne niečo nepáči, alebo sa vám niečo nepáči na tom ako píšem, kľudne mi to povedzte, ale vyberajte slová, berte ohľad. Mám rada názory druhých, ale s tým, že v nich nebudete znehodnocovať a zhadzovať ten môj.

Mám svoje ego, ktoré nie je veľké, ale budujem ho. Či chcete, či nie, či je to možné či nie, znižujete mi ho a ani o tom neviete.

No a ak máte na mňa zlé srdce, pre niečo dôvodné alebo i nedôvodné, prečo sa mnou vôbec zahadzujete. Nemôžete ma jednoducho ignorovať? Niekedy by som bola skutočne rada.


Píšem pre seba, nie pre vás.
Píšem pre seba, nie pre vás.
Píšem pre seba, nie pre vás.
Píšem pre seba, nie pre vás.
Píšem pre seba, nie pre vás.
Píšem pre se..

(ďakujem za pozornosť a o komentáre, ktoré by vlastne len potvrdili to, čo som tu teraz napísala - teda, že by ste môj názor znova len chceli znehodnotiť - fakt nestojím)

 Blog

14 0 0 0 0

Komentuj

15 komentov k blogu