určite ich (ho) nebudem trestať, a budem sa (aspoň) snažiť vychádzať mu v ústrety, ale tak, aby nebolo nevychované alebo dokonca rozmaznané... ale toto nieje jediná metóda, ktorú chcem aplikovať
rada by som vypichla chyby, ktore si uvedomujem, ze moji rodicia urobili, aj ked tazko povedat v akej miere su to chyby, kedze aj tie negativa mi nieco dali
rodicia maju na deti vplyv, ktori na dieta chtiac ci nechtiac prenesu
urcite to bude ine, nemam pripraveny zoznam zasad, az to pride, budem sa ich snazit vychovavat najlepsie ako viem
Keďže zatiaľ žiadne skúsenosti nemám, vlastne moje jediné skúsenosti sú skúsenosti s výchovou psa, tak (aj keď to bude znieť divne) si myslím, že v úplnom základe je výchova detí ako výchova psov. Teda mala by byť založená hlavne na pochvalách, ale aj (nikdy však nie fyzických!) trestoch, dôslednosti a motivácií.
A tiež by som chcela v mojom dieťati/deťoch od začiatku vytvárať silný zmysel pre rodinu a správne hodnoty.
konkretizovat to ofc neviem lebo este nemam deti a ani sa tak skoro nechystam, ale primarne bude pre mna dolezite odhadnut tu hranicu aby som svojim detom bola aj kamarat aj prirodzena autorita. ak totiz jedno z toho vo vztahu rodic-dieta chyba, myslim si ze je to zle.
ale tak kebyže.... z mojej výchovy by som si niečo zobrala, niečo odstránila....
Napríklad ja som nikdy nebola nejak obmedzovaná zákazmi a určite by som to dieťa ani ja neobmedzovala v jeho záujmoch, nemalo by žiadne "zaracha" a podobné veci, lebo mám skúsenosť s tým, že práve z tých deciek, ktoré v útlom veku rodičia najviac obmedzovali sa nakoniec stali najväčší chuji lebo si to niekde potrebovali vybúriť....(samozrejme nemusí to byť pravidlo pri každom)
A čo sa týka toho, čo by som sa snažila zmeniť by bola hysterickosť ....určite by som sa snažila byť kludnejšia a nebrať každú hovadinu tak vážne .
hej bolo by to ine, najma v tom, ze urcite im nechcem vsetko zakazovat a tym padom sa pomaly dostat do stadia kedy u nich stratim doveru, volila by som kamaratskejsi pristup aj ked samozrejme nie uplne, ze mozes vsetko, ale tak..nejak to vybalancovat
Ciastocne sa odlisuju, kedze mna mama poslala do skoly a naproti tomu ja svoje dieta do skoly nikdy neposlem (unschooling). Moje decka budu mat absolutnu slobodu v sulade s NAP (non-aggresion principle) a tak ich aj budem vychovavat. To je vsetko, ine zasady netreba..
Samozrejme to plati len za prepdokladu, ze budem mat deti. Co nechcem ani v najhorsom sne
určite bude lepšie vychovávane ako, určite bude mať viac pozornosti. určite bude vedené k športu. ostatné bude jeho voľba. uvidím či teda budem mať nejaké dieťa.
Určite ich nebudem vychovávať ako moja sestra a mnoho iných mladých ľudí, ktorí zo svojich deti vychovajú rozmaznaných frackov a ani sa poriadne nestarajú o to, čo ich dieťa robí. Takým by som deti zakázala.
Určite sa budem snažiť čo najviac svoje dieťa zamestnať. Krúžky, kluby a podobne. Budem ho podporovať v čítaní, učení, športe a, hopefully, sa mu to všetko zapáči, bude sa dobre učiť, pôjde na dobrú školu etc.
Áno, vychovávam svojho syna trocha odlišne. Okrem toho že stále dojčím, praktizujem vzťahovú výchovu, čiže spí s nami v posteli od narodenia (postieľku som ani nebola ochotná kúpiť a doteraz ju nemáme), zásadne nedodržiavam babské reči typu: veď ho nechaj vyplakať, neber ho hneď na ruky, bude rozmaznaný a pod...
Nikdy som ho nenechala len tak plakať, beriem ho na ruky vždy keď si zažiada a absolútne nie je rozmaznaný, práve naopak... Neplače takmer nikdy, môžem ho pokojne nechať aj na posteli a neplače že chce ísť na ruky, pekne zaspí, takisto ho môžem nechať aj u babičiek a rodiny a tiež neplače že som odišla, je to jedno malé, zlaté a spokojné dieťa...
ja a sestra sme boli vychovávané veľmi benevolentne a totálne bez zmyslu pre rodinu spomínaného v @15.. na sestre sa to podpísalo trochu horšie, než na mne.
pri výchove detí by som sa snažila všetko im dôkladne vysvetliť a nevnucovať im moju vôľu, ale skôr objektívne podať fakty a potom im ponúknuť možnosť posúdiť vec aj z ich vlastného pohľadu. nijaké "toto proste spravíš a neodvrávaj". veľa by som sa ich pýtala na ich názor.
bola by som spravodlivá a pomerne striktná, pokiaľ by sa správali nespôsobilo
snažila by som sa nikdy nestratiť autoritu a vždy mať lepší alebo rovnako dobrý prehľad o aktuálnom dianí a moderných veciach ako moje deti a ísť s dobou, aby nemohli považovať môj životný štýl za spiatočnícky.
chlapcov a dievčatá a intersexuálov a hocičo iné, čo by sa mi zrodilo, by som vychovávala rovnako.
mimochodom, hoci materstvo by mohlo byť pomerne osobnostne prínosné a iste by ma naučilo zodpovednosti a dodržiavaniu určitého režimu, plodenie detí nepovažujem za svoj údel. je to pre celkom iné povahy s celkom inými prioritami a hodnotami.
necítim sa ako médium, ktoré má sprostredkovať dušiam priechod na svet.
zmysel vidím skôr v duchovnom rozvoji, než v zahlcovaní planéty novými jedincami.
Keby som mala deti, nechcela by som sa stať prehnane starostlivým rodičom, háklivka ktorá nedovolí liezť decku na preliezku, lebo je to nebezpečné a keď uvidí, že decko zjedlo šušeň vykúpe ho v dettole. + niečo ako @5
chcela by som sa s mojim dieťaťom viac rozprávať o jeho názoroch, ako moji rodičia. zistiť, kým je a kým sa stáva, pochváliť ho, usmerniť, vybudovať si nejakú vzájomnú dôveru. snažila by som sa ho správne naviesť a neskôr ho nechať rozhodovať sa samo, čo je správne, čo je morálne, chcela by som, aby bol dobrým človekom z vlastného presvedčenia a nie "lebo mama povedala, že to je zlé".
+ keby ozaj vystrájalo, nervačilo a hádzalo sa o zem, jednu by som mu dala po zadku.
dosť inak, ako som bola ja hlavne čo sa týka slobody a okrem toho budem v nich pestovať usilovnosť a isté ambície, aby sa vo svete nestratili a vyrastli z nich rozumne zmýšľajúci ľudia a samozrejme komunikovať...zásadné rozdiely by som medzi dievčaťom a chlapcom nerobila len čo sa týka pomoci v domácnosti a iných drobností
Keď budem mať deti, budem ich vychovávať úplne inak ako som bola vychovaná ja. Najdôležitejšia je podľa mňa komunikácia. Nebudem ich do ničoho nútiť. Neprihlásim ho (ju) na hudobný nástroj keď bude mať rád karate. Budem im pomáhať s úlohami a určite im nekúpim aspoň do 8-9 rokov mobil. Deti sa majú hrať s hračkami a nie s elektronikou. Je toho stráášne veľa..
hlavne by si mali rodičia uvedomiť že trestami, vyhrážkami...nič nedosiahnu a milovať deti bezpodmienečne, bez toho aby chceli meniť osobnosť dieťaťa, rozhodne by nemali deťom klamať manipulovať a správať sa ku svojim deťom neuctivo, ponižujuco len preto že ich dieťa nie je ,,dokonalé " ale naopak chváliť ho za každý krok za každý malý uspech , lebo to čo dieťaťu odovzdaju , naučia ho, s nim bude ťahať celý život. mohli by byť otvorený názorom a novým veciam a nepozerať sa na svet uzkoprso, ale snažiť sa svojmu potomstvu rozumieť a aj sa jeden od druhého učiť. mali by mať deti ked su nato pripravení lebo niektorí rodičia su nevyspelí možno aj celý život a to končí dosť zle väčšinou.
@greyness@47 podla mna to spociatku je len o vychove lebo decko sa s tym statusom khokho nenarodi jedine ze ma nejaku poruchu kvoli ktorej je hyperaktivne a nezvladatelne a neviem co este
@n0w jj ved hej ze rodicia ho ako tak vychovaju a potom kamarati a vselikdo z neho spravi khokha ale v tom case ho uz zas nejak nevychovavaju, tam sa to nebije vychova s jeho khokhotstvom
preto myslim ze kym je normalny tak dat vychovou taky zaklad aby sa z neho potom neskor khokho nestal
nechcela by som deti vychovavat tak, ako som bola vychovana ja
chcela by som sa im venovat a dat to, co budu chciet (ale zas to neprehanat). obcas prejavit nejaku pozornost nie je zle, ja som napr. nemala ziadnu. ale aj opacny extrem je zly, ked ju ma dieta stale, potom si nevie zvyknut na to, ze svet tak nefunguje. vychovu na zaklade pohlavia nechcem nejako rozlisovat, budem sa z mojich deti snazit vychovat dobrych ludi a v takom pripade je jedno, ake su pohlavie. snazila by som sa z nich vychovat ludi s vlastnym nazorom, s odolnostou voci okoliu a nemam v plane diktovat im, ako ma vyzerat ich zivot.
a este som rozmyslala, ze co by som robila, keby moje deti zacali byt na niecom zavisle O.o neviem
strašne ma fascinuje, koľko ľudí si myslí, že bez trestania to ide. O___o
trestanie nemusí byť zarachom alebo nakričaním alebo neviem čo veľmi nepríjemné a negatívne. ale má to byť niečo, čo tomu dieťaťu predsa len trochu "ublíži" v jeho pohodlí.
ste nikdy neboli s deckom dlhšie ako tri hodiny alebo čo? ako inak ho chcete naučiť, že sú veci, ktoré nemá robiť? budete mu dohovárať? dvojročnému decku? keď jednoročné decko tropí hlúposti (rozhadzuje okolo seba jedlo a smeje sa na tom, napríklad), je normálne JEMNE capnúť mu po rukách. keď sa decko teatrálne rozreve, lebo mu nedáte niečo, čo si práve zmyslelo (a vedzte, že táto črta sa zjavuje mimo výchovy, proste decká skúšajú, čo možu a čo nie), tak je normálne ho nejak potrestať. napríklad ho okamžite vyviesť z miestnosti a nechať ho tam, nech sa vyreve a nevšímať si ho. aj to je určitým trestom. čo má čo revať len za to, že sa mu všetko nenaservíruje na striebornom podnose, keď si to zmyslí.
aj tresty aj pochvaly sú vo výchove doležité. inak je veľmi ťažké vštepiť do hlavy to, čo je (podľa vás) správne a čo nie a ako sa má v živote správať.
a hlavne je doležité vychovať takého človeka, ktorý si nebude myslieť, že je stred sveta. mnohí potom padnú na hubu, keď zistia, že ostatní ľudia k nim tak zhovievaví ako ich rodičia nie sú. nehovorím, že treba odopierať všetko, ale výchova je predsa o tom, aby ste ho pripravili na jeho samostatný život. aby vedel zvládnuť veci sám, aby vedel komunikovať s ľudmi a aby vnímal aj to, že existujú aj iní ľudia okrem neho.
a úprimne, neverím tomu, že to ide sposobom "chváliť za každé žmurknutie, dať všetko, čo chce, lebo ja som tak nemal a sralo ma to, a najma nikdy nepotrestať"
po prečítaní tejto diskusie sa neteším na deti vašej generácie.
teda, ja čerpám z toho, aký mám vzťah s deckami teraz. v rodine ich je 7, ktoré som prebaľovala, chodievala s nimi von, trávila s nimi celý deň, keď ich rodičia boli preč a na všetkých rodinných akciách (keď sa mi nechcelo počúvať o tom, kto kedy kde zomrel) som väčšinou so všetkými deckami bola ja.
a majú ma rady, poslúchajú ma a nikdy som na ne nemusela zvyšovať hlas.
aj teraz dobrovoľničím v školke a učím v nízkoprahu decká 8-14. a vidím, čo mi tam chodí a ako to doma asi (ne)vychovávajú.
a fakt mi tie predstavy o výchove vyššie opísané prídu smiešne.
1. tolerancia - voci vsetkym, co su ini a nemozu za to. avsak urcite nie voci kazdemu na svete, v tom je rozdiel!
2. alibizmus - NAJVACSIE ZLO, ktore ma 99% populacie a preto sme v srackach. musis si chybu pripustit, analyzovat namietky, snazit sa zmenit, nie len o tom hovorit a pisat. neboj sa vynasat sudy, ani ich casom z dobrych dovodov menit
3. vlastna hlava - NIKDY sa nenechaj ovplyvnit okolim. nepi ako oni, nefajci ako oni, netetuj sa ako oni, nedavaj si jebnute tunely ani nepocuvaj hudbu ako oni. bud xebe vzdy uprimny. ojeb hoci aj umierajucu babicku, ale sebe NIKDY NEKLAM
4. maj vysoky vkus aj keby si mal byt za snoba. a pamataj ze vzdy sa da vsetko robit lepsie
5. kriticke zmyslanie. VZDY VSETKO SPOCHYBNUJ a tvor si vlastne nazory na kazdu 1 vec. nikdy neber nikoho za slovo a ver len ludom, co ta nikdy nesklamali. ziadne 2. sance v dovere
6. VZDY sa ozvi, ked vidis nespravodlivost a nepravost. aj vo veciach, ktore sa ta na 1. pohlad absolutne netykaju. aj keby si mal prist o vsetkych kamaratov - tak to kamosi neboli, ked ich toto odradi. hovor co si myslis aj keby sa z teba smial cely svet a mal ta za debila
7. na iste javy a istych ludi maj VYHRANENE nazory a nikdy, nikdy ich nezmen
8. nestazuj sa a ver v dobro a karmu
9. na vsetkych univerzalnych pravdach, heslach a mottach je kus klamstva. cim skor ho najdes, tym lepsie pre teba.
10. snaz sa spravat k inym tak, ako sa spravaju oni k tebe, ale u istych jedincov rob vynimky. vzdy sa vcit do osoby, s ktorou kecas. kamosovi tak lepsie pomozes a nepriatela citlivejsie zranis.
ja som takto radikalne vychovavany nebol, tento hodotovy rebricexom si vytvoril pocas svojho zivota a spolu so mnou zanikne, kedze mnozit sa uz nebudem. preto ho sem pisem, aby si ho aspon 1 clovek osvojil a mohol ho pripadne rozsievat dalej. ale ked ne, nevadi, aspon umrem s pocitom jedinecnosti
Najhoršie je keď rodičia na dieťa úplne kašlú. To je podľa mňa ešte horšie ako bitka.
A aký plánujem ja aplikovať? Vlastne neviem. V prvom rade ich plánujem mať rád a hrať sa s nimi, tráviť čas,zrejme aj byť prísny a učiť ich hodnotám asi ako v @78. Viac nenapíšem je veľa hodín.
Ja by som deti vychovaval tak, aby boli samostatne a aby sa snazili byt stastne za kazdych okolnosti snazil by som sa aby jedli a zili zdravo, aby sportovali, aby sa vzdelavali, aby si vazili rodinu, priatelov a aby im radi pomahali. Asi by som bol zo zaciatku prisnejsi a potom ked uz by som videl, ze je na nich spolah by som im dal volnejsiu ruku.
@antifunebracka tvoj bod 10 sa mi vobec nepáči, podľa mňa by sa človek mal správať k iným tak, ako chce, aby sa správali k nemu. a ak je k nemu niekto sviň, tak by nikdy nemal klesnúť na jeho úroveň.
a ešte by ma zaujímalo, aká je teda tvoja odpoveď na otázku. jedna vec je vedieť, aké hodnoty mu chceš vštepiť, druhá vec je, ako to chceš urobiť
@grietusha nvm nvm, ci teoria "neprotivenia sa zlu nasilim" v praxi neni odsudena na zlyhanie a tych bodov mi napadlo potom este ovela viac, ale to by uz fakt bolo na dlhy moralisticky blog. a na otazku som predsa odpvedal: taketo zasady by som planoval aplikovat. a ako? no spravnym posobenim v konkretnych okamihoch, to sa predsa neda konkretnejsie napisat
@antifunebracka ako hovorím, zásady sú jednou vecou, proces vštepovania niečo úplne iné. "správne posobenie v konkrétnych okamihoch" by si mal rozpísať
ja si myslím, že dobré skutky sa majú posúvať ďalej. zlo plodí len ďalšie zlo a ak chcem, aby moje okolie vyzeralo inak, vždy musím začať od seba. ak chcem, aby niekto niečo robil, mám mu svojím správaním ukázať, ako sa to robí.
@grietusha hej, to co pises, znie velmi pekne, ale zial realita je taka, ze cim milsia budes k okoliu, tym viac ta budu odrbavat suhlasim, ze treba nejako zlepsovat okolie, ale tato taktika pozitivneho posobenia sa mne moc teda neosvedcila. a "správne posobenie v konkrétnych okamihoch" myslim napr. ked sa bude snazit ospravedlnit nieco zle, co vykonali, abo nejaku svoju zlu vlastnost, tak mu poviem bod 2 o alibizme. nejako taxom to myslel s tou vychovou
@antifunebracka na teba musí byť tvoje okolie veľmi zlé a nikto nič dobré pre teba asi nikdy neurobil. okrem toho kto tu hovorí o tom byť milý k ľuďom? je rozdiel byť debílkom ,čo nevie povedať nie a nechá si skákať po hlave a človekom, ktorý má svoju úroveň, vie sa správať k ľuďom a dokáže potlačiť vlastné ego a hrdosť, aby pomohol, keď treba. a to aj nezištne.
a možem sa spýtať, ako chceš vychovávať deti predtým, než pojdu do školky?
@grietusha to s tym bodom 2 si ma ocvidne nepochopila a hovorim, ja nechcem mat deti a nvm ani ako mam vysvetlit, ze nemozem konkretne pisat o niecom, co vobec nvm, ake bude.
ja sa ta spytam: ako sa budes spravat ku kolegom v praci, v ktorej budes v roku 2020? asi rovnaky zmysel ma ta otazka.
a hej, ja chcem, aby to boli dobri ludia, co by nezistne pomahali inym. ale urcite ne tym, co by si to nezasluzili
@antifunebracka pochopila, ale predstava, ako mi moj rodič takto mentoruje, ma celkom rozosmieva. a to som s mamou mala veľmi veľa rozhovorov.
ako je fajn mať zásady, ktoré chceš odovzdať svojím deťom, ale podľa mňa to nič nehovorí o tom, čo urobíš, keď to dieťa vezme varechu a začne ťa ňou mlátiť po hlave (zažila som), nadšene rozsvecuje a zhasína niekoľko minút vkuse (taktiež som zažila), poprípade ti oznámi, že ti odreže hlavu a hodí ju do koša (zažité). ktorý z bodov aplikuješ? ide skor o to, či budeš používať nejaké tresty, či ich necháš tie veci proste robiť alebo sa budeš snažiť dohovárať akože "nechaj to tak už". (použila som konkrétne prípady nie preto, aby si mi odpovedal konkrétne na ne, ale aby som bližšie vysvetlila, na čo sa pýtam).
jedno z najdoležitejších období vo výchove je práve detstvo, keď dieťa odkukáva správanie od rodičov a svojho okolia. a pokiaľ je jediným dieťaťom v rodine, napriek tomu, že ho nikto nerozmaznáva, uvedomenie si existencie aj iných decák, než je ono, je náročné, keď začne fungovať v kolektíve. ako ho chceš na to pripraviť?
chápem, že nechceš mať deti, ale keď už si sa k tomu tak obšírne vyjadril, tak som reagovala.
v správaní sa k druhým nie je len pomáhanie. ja si proste myslím, že keď sa k tebe niekto správa ako kokot, tak si máš udržať svoju úroveň a nie klesať na jeho kokotizmus ako to vychádza z tvojho bodu 10.
ku kolegom 2020? tak ako teraz. otvorene a úprimne, tak, že chcem každý problém riešiť bez zbytočných servítok.
@etelnair vzhľadom na to, že u nás sa docela takýto humor podporuje, tak jeho mama len oznámila "chápeš, všetko škaredé patrí do koša", začali sme sa smiať a bolo. (niekedy mám pocit, že naše rodinné stretnutia sú o tom, kto sa urazí ako prvý, prehrá )
@etelnair ale inak myslím, že jeho tatko ho dosť dobre oboznámil s tým, že to nemože hovoriť len tak a hocikomu a že to hlavne nikdy nemá reálne vykonať
@etelnair ja si zas myslím, že facku (a výchovná facka nikdy nie je zlá, ale fakt musí byť opodstatnená) má právo dať len rodič nikto iný nemá právo takto explicitne zasahovať do výchovy.
mne raz drbol facku jeden sused mojej starkej, doteraz ho strašne nenávidím kvoli tomu
@grietusha ee nie facku, hento ani neboli vlastne co myslim ani to nemieris na hlavu tomu decku, proste ho rozprestretou rukou svacnes jak medvedica svoje decka zvykne a decko je rado ze to ustoji ked nanho hentaku tlakovu vlnu aplikujes a pochopi co sa deje
@etelnair jasné, to som ani nevedela, že sa tomu tak hovorí niekedy mám strašnú chuť použiť to na svojich cigošov, ale nemožem
(inak teraz strašne odveci. vieš, čo som minule počula jednu 4ročnú hovoriť ďalšej 4ročnej u nás v školke? "ty tady nebydlíš, už sem nikdy nechoď, vy bydlíte až tam a my jsme tady. MY JSME TADY,ne ty!" chápeš, všetci bývajú v okolí asi 3 veľkých ulíc a jaké rozbroje a to ani nie sú olašskí cigoši alebo čo, že by až takto rodinkárčili )
@grietusha uplne najviac odveci teraz, citam to tu a som si nevsimol ze mi nejaka muska sadla presne na kurzor a zrazu jak odletela som si myslel ze mi kurzor vyletel z compu, jeblo ma skoro
@grietusha nuz kto iny ma mentorovat, ked nie rodic? ale hej, to je pravda, ze ja ako rodic by som bol strasny moralista. tie priklady som rad, ze si dala konkretne, lepsie sa mi na to reaguje. kebyze ma bije varechou, udriem ho aj ja a spytam sa ho, ako sa mu to paci. a keby sa mi vyhrazal odrezanim hlavy, velmi razne a DORAZNE mu poviem, ze toto nech si nedovoluje, ze toto sa rodicom NIKDY nehovori!!!! neboj, mama je riaditelka skolky 30 rokov, z vychovy mam zmaknute vsetko, heh. a na to, aby sa dieta naucilo fungovat v kolektive, su prave materske skoly a vychovavatelky tam. a isteze, vzdy je lepsie zachovat si nad kktom moralnu prevahu, ale obcas proste musis bojovat i v bahne, ked z neho po tebe nepriatel hadze skaly
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
116 komentov
neviem dokonca ani ci ich mozem aplikovat rovnako
A nejaké veľké rozdiely medzi chlapcom a dievčaťom nie
rodicia maju na deti vplyv, ktori na dieta chtiac ci nechtiac prenesu
urcite to bude ine, nemam pripraveny zoznam zasad, az to pride, budem sa ich snazit vychovavat najlepsie ako viem
A tiež by som chcela v mojom dieťati/deťoch od začiatku vytvárať silný zmysel pre rodinu a správne hodnoty.
Napríklad ja som nikdy nebola nejak obmedzovaná zákazmi a určite by som to dieťa ani ja neobmedzovala v jeho záujmoch, nemalo by žiadne "zaracha" a podobné veci, lebo mám skúsenosť s tým, že práve z tých deciek, ktoré v útlom veku rodičia najviac obmedzovali sa nakoniec stali najväčší chuji lebo si to niekde potrebovali vybúriť....(samozrejme nemusí to byť pravidlo pri každom)
A čo sa týka toho, čo by som sa snažila zmeniť by bola hysterickosť ....určite by som sa snažila byť kludnejšia a nebrať každú hovadinu tak vážne .
BY VEDELI !
ved to v dobrom ofkors, aj ja som nanho bol v smerre v ZA
Samozrejme to plati len za prepdokladu, ze budem mat deti. Co nechcem ani v najhorsom sne
Nikdy som ho nenechala len tak plakať, beriem ho na ruky vždy keď si zažiada a absolútne nie je rozmaznaný, práve naopak... Neplače takmer nikdy, môžem ho pokojne nechať aj na posteli a neplače že chce ísť na ruky, pekne zaspí, takisto ho môžem nechať aj u babičiek a rodiny a tiež neplače že som odišla, je to jedno malé, zlaté a spokojné dieťa...
pri výchove detí by som sa snažila všetko im dôkladne vysvetliť a nevnucovať im moju vôľu, ale skôr objektívne podať fakty a potom im ponúknuť možnosť posúdiť vec aj z ich vlastného pohľadu. nijaké "toto proste spravíš a neodvrávaj". veľa by som sa ich pýtala na ich názor.
bola by som spravodlivá a pomerne striktná, pokiaľ by sa správali nespôsobilo
snažila by som sa nikdy nestratiť autoritu a vždy mať lepší alebo rovnako dobrý prehľad o aktuálnom dianí a moderných veciach ako moje deti a ísť s dobou, aby nemohli považovať môj životný štýl za spiatočnícky.
chlapcov a dievčatá a intersexuálov a hocičo iné, čo by sa mi zrodilo, by som vychovávala rovnako.
mimochodom, hoci materstvo by mohlo byť pomerne osobnostne prínosné a iste by ma naučilo zodpovednosti a dodržiavaniu určitého režimu, plodenie detí nepovažujem za svoj údel. je to pre celkom iné povahy s celkom inými prioritami a hodnotami.
necítim sa ako médium, ktoré má sprostredkovať dušiam priechod na svet.
zmysel vidím skôr v duchovnom rozvoji, než v zahlcovaní planéty novými jedincami.
chcela by som sa s mojim dieťaťom viac rozprávať o jeho názoroch, ako moji rodičia. zistiť, kým je a kým sa stáva, pochváliť ho, usmerniť, vybudovať si nejakú vzájomnú dôveru. snažila by som sa ho správne naviesť a neskôr ho nechať rozhodovať sa samo, čo je správne, čo je morálne, chcela by som, aby bol dobrým človekom z vlastného presvedčenia a nie "lebo mama povedala, že to je zlé".
+ keby ozaj vystrájalo, nervačilo a hádzalo sa o zem, jednu by som mu dala po zadku.
ale ked bude treba, budem aj prisna, chichichhahaha!
a budu musiet robit domace práce. aby neboli lenivé. a za znamky nebudu dostavat peniaze.
pojdeme ^__^
nie vždy je to len o výchove. keď je niekto khokho tak sa rodič môže aj zblázniť a nič z toho...
ale svoje dieťa chcem aj tak vychovať trošku prísnejšie..teda...tatko bude ten prísny
preto myslim ze kym je normalny tak dat vychovou taky zaklad aby sa z neho potom neskor khokho nestal
(a je veľa hodín, takže divno interpretujem a vyjadrujem sa v zbytočne dlhých súvetiach, očividne
aj keď neplánujem tak kričať a nerváčiť (čo bude dosť ťažké,lebo som dosť nerváčka) a neplánujem sa ani rozviesť
ale myslím,že ma dobre vychovali.a ešte vychovávajú.
a hlavne som rada,že ma vychovali tak aby som mala rešpekt k ľuďom a aby som mala vlastný názor.
chcela by som sa im venovat a dat to, co budu chciet (ale zas to neprehanat). obcas prejavit nejaku pozornost nie je zle, ja som napr. nemala ziadnu. ale aj opacny extrem je zly, ked ju ma dieta stale, potom si nevie zvyknut na to, ze svet tak nefunguje. vychovu na zaklade pohlavia nechcem nejako rozlisovat, budem sa z mojich deti snazit vychovat dobrych ludi a v takom pripade je jedno, ake su pohlavie. snazila by som sa z nich vychovat ludi s vlastnym nazorom, s odolnostou voci okoliu a nemam v plane diktovat im, ako ma vyzerat ich zivot.
a este som rozmyslala, ze co by som robila, keby moje deti zacali byt na niecom zavisle O.o neviem
trestanie nemusí byť zarachom alebo nakričaním alebo neviem čo veľmi nepríjemné a negatívne. ale má to byť niečo, čo tomu dieťaťu predsa len trochu "ublíži" v jeho pohodlí.
ste nikdy neboli s deckom dlhšie ako tri hodiny alebo čo? ako inak ho chcete naučiť, že sú veci, ktoré nemá robiť? budete mu dohovárať? dvojročnému decku? keď jednoročné decko tropí hlúposti (rozhadzuje okolo seba jedlo a smeje sa na tom, napríklad), je normálne JEMNE capnúť mu po rukách. keď sa decko teatrálne rozreve, lebo mu nedáte niečo, čo si práve zmyslelo (a vedzte, že táto črta sa zjavuje mimo výchovy, proste decká skúšajú, čo možu a čo nie), tak je normálne ho nejak potrestať. napríklad ho okamžite vyviesť z miestnosti a nechať ho tam, nech sa vyreve a nevšímať si ho. aj to je určitým trestom. čo má čo revať len za to, že sa mu všetko nenaservíruje na striebornom podnose, keď si to zmyslí.
aj tresty aj pochvaly sú vo výchove doležité. inak je veľmi ťažké vštepiť do hlavy to, čo je (podľa vás) správne a čo nie a ako sa má v živote správať.
a hlavne je doležité vychovať takého človeka, ktorý si nebude myslieť, že je stred sveta. mnohí potom padnú na hubu, keď zistia, že ostatní ľudia k nim tak zhovievaví ako ich rodičia nie sú. nehovorím, že treba odopierať všetko, ale výchova je predsa o tom, aby ste ho pripravili na jeho samostatný život. aby vedel zvládnuť veci sám, aby vedel komunikovať s ľudmi a aby vnímal aj to, že existujú aj iní ľudia okrem neho.
a úprimne, neverím tomu, že to ide sposobom "chváliť za každé žmurknutie, dať všetko, čo chce, lebo ja som tak nemal a sralo ma to, a najma nikdy nepotrestať"
po prečítaní tejto diskusie sa neteším na deti vašej generácie.
a majú ma rady, poslúchajú ma a nikdy som na ne nemusela zvyšovať hlas.
aj teraz dobrovoľničím v školke a učím v nízkoprahu decká 8-14. a vidím, čo mi tam chodí a ako to doma asi (ne)vychovávajú.
a fakt mi tie predstavy o výchove vyššie opísané prídu smiešne.
bohuzial nenapisem aky, lebo vela ludi bude prilis mudrych a budu tu zo seba robit debilov
je o dost odlisny od toho ako som bola vychovavana ja,alebo moji rovesnici, co neznamena ze moj avychova bola zla, alebo by som na rodicov zanevrela
kazdopadne si uvedomujem, ze predstava a skutocnost budu odlisne, cize pokial sa to dieta nenarodi, bude to iba teoria a zamer
kazdopadne neviem co histercite s trestanim, nebude sa spravat dostane cez pysk, nech vie
že ách simonka ty si najlepšie decko na svete . nahahhá.
som taká priisna mamina (ale nie vždy ) ...len nechcem, aby bola malá rozmaznaná...
a keby som mala chlapca, tak by som pristupovala rovnako.
1. tolerancia - voci vsetkym, co su ini a nemozu za to. avsak urcite nie voci kazdemu na svete, v tom je rozdiel!
2. alibizmus - NAJVACSIE ZLO, ktore ma 99% populacie a preto sme v srackach. musis si chybu pripustit, analyzovat namietky, snazit sa zmenit, nie len o tom hovorit a pisat. neboj sa vynasat sudy, ani ich casom z dobrych dovodov menit
3. vlastna hlava - NIKDY sa nenechaj ovplyvnit okolim. nepi ako oni, nefajci ako oni, netetuj sa ako oni, nedavaj si jebnute tunely ani nepocuvaj hudbu ako oni. bud xebe vzdy uprimny. ojeb hoci aj umierajucu babicku, ale sebe NIKDY NEKLAM
4. maj vysoky vkus aj keby si mal byt za snoba. a pamataj ze vzdy sa da vsetko robit lepsie
5. kriticke zmyslanie. VZDY VSETKO SPOCHYBNUJ a tvor si vlastne nazory na kazdu 1 vec. nikdy neber nikoho za slovo a ver len ludom, co ta nikdy nesklamali. ziadne 2. sance v dovere
6. VZDY sa ozvi, ked vidis nespravodlivost a nepravost. aj vo veciach, ktore sa ta na 1. pohlad absolutne netykaju. aj keby si mal prist o vsetkych kamaratov - tak to kamosi neboli, ked ich toto odradi. hovor co si myslis aj keby sa z teba smial cely svet a mal ta za debila
7. na iste javy a istych ludi maj VYHRANENE nazory a nikdy, nikdy ich nezmen
8. nestazuj sa a ver v dobro a karmu
9. na vsetkych univerzalnych pravdach, heslach a mottach je kus klamstva. cim skor ho najdes, tym lepsie pre teba.
10. snaz sa spravat k inym tak, ako sa spravaju oni k tebe, ale u istych jedincov rob vynimky. vzdy sa vcit do osoby, s ktorou kecas. kamosovi tak lepsie pomozes a nepriatela citlivejsie zranis.
ja som takto radikalne vychovavany nebol, tento hodotovy rebricexom si vytvoril pocas svojho zivota a spolu so mnou zanikne, kedze mnozit sa uz nebudem. preto ho sem pisem, aby si ho aspon 1 clovek osvojil a mohol ho pripadne rozsievat dalej. ale ked ne, nevadi, aspon umrem s pocitom jedinecnosti
@greyness ale ty si nolifer!
takto ma v rýchlosti napadá, že budem na nich prísnejšia ako na seba. Aspoň zo začiatku by sa mi zišlo cepovanie, aby som amla dobré návyky.
Naučila by som ich aby sa mali radi, pracovať s peniazmi, cudzie jazyky od mala, všetko čo som ja nemala.
a pacia sa mi body od @antifunebracka
A aký plánujem ja aplikovať? Vlastne neviem. V prvom rade ich plánujem mať rád a hrať sa s nimi, tráviť čas,zrejme aj byť prísny a učiť ich hodnotám asi ako v @78. Viac nenapíšem je veľa hodín.
mmmm... nebudem riskovať, tí malí bastardi sú veľmi vynaliezaví
a ešte by ma zaujímalo, aká je teda tvoja odpoveď na otázku. jedna vec je vedieť, aké hodnoty mu chceš vštepiť, druhá vec je, ako to chceš urobiť
ja si myslím, že dobré skutky sa majú posúvať ďalej. zlo plodí len ďalšie zlo a ak chcem, aby moje okolie vyzeralo inak, vždy musím začať od seba. ak chcem, aby niekto niečo robil, mám mu svojím správaním ukázať, ako sa to robí.
a možem sa spýtať, ako chceš vychovávať deti predtým, než pojdu do školky?
ja sa ta spytam: ako sa budes spravat ku kolegom v praci, v ktorej budes v roku 2020? asi rovnaky zmysel ma ta otazka.
a hej, ja chcem, aby to boli dobri ludia, co by nezistne pomahali inym. ale urcite ne tym, co by si to nezasluzili
ako je fajn mať zásady, ktoré chceš odovzdať svojím deťom, ale podľa mňa to nič nehovorí o tom, čo urobíš, keď to dieťa vezme varechu a začne ťa ňou mlátiť po hlave (zažila som), nadšene rozsvecuje a zhasína niekoľko minút vkuse (taktiež som zažila), poprípade ti oznámi, že ti odreže hlavu a hodí ju do koša (zažité). ktorý z bodov aplikuješ? ide skor o to, či budeš používať nejaké tresty, či ich necháš tie veci proste robiť alebo sa budeš snažiť dohovárať akože "nechaj to tak už". (použila som konkrétne prípady nie preto, aby si mi odpovedal konkrétne na ne, ale aby som bližšie vysvetlila, na čo sa pýtam).
jedno z najdoležitejších období vo výchove je práve detstvo, keď dieťa odkukáva správanie od rodičov a svojho okolia. a pokiaľ je jediným dieťaťom v rodine, napriek tomu, že ho nikto nerozmaznáva, uvedomenie si existencie aj iných decák, než je ono, je náročné, keď začne fungovať v kolektíve. ako ho chceš na to pripraviť?
chápem, že nechceš mať deti, ale keď už si sa k tomu tak obšírne vyjadril, tak som reagovala.
v správaní sa k druhým nie je len pomáhanie. ja si proste myslím, že keď sa k tebe niekto správa ako kokot, tak si máš udržať svoju úroveň a nie klesať na jeho kokotizmus ako to vychádza z tvojho bodu 10.
ku kolegom 2020? tak ako teraz. otvorene a úprimne, tak, že chcem každý problém riešiť bez zbytočných servítok.
mne raz drbol facku jeden sused mojej starkej, doteraz ho strašne nenávidím kvoli tomu
(inak teraz strašne odveci. vieš, čo som minule počula jednu 4ročnú hovoriť ďalšej 4ročnej u nás v školke? "ty tady nebydlíš, už sem nikdy nechoď, vy bydlíte až tam a my jsme tady. MY JSME TADY,ne ty!" chápeš, všetci bývajú v okolí asi 3 veľkých ulíc a jaké rozbroje a to ani nie sú olašskí cigoši alebo čo, že by až takto rodinkárčili )