Ako ste sa z toho všetkeho dostali? Čo vam pomahalo? Aj vy ste hľadali cesty naspäť, rozdúchavali každú iskričku nádeje,zatvárali oči pred realitou, niečo si nahovárali a neustále toho druhého ospravedlňovali? Ako sa sa nakoniec cez všetko preniesli,pocho
rozchadzala som sa, rozchadzal sa aj on, ospravedlnovala som sa, davala som sance cloveku, ktory sa nechce zmenit..
teraz myslim, ze je to uz definitivne (aj ked som si to myslela uz viackrat) a stale cez to nie som uplne prenesena. naposledy som ho videla na valentina, potom sme si este pisali. no a ako to prezivam? slintam nad peknymi hercami a pustam si believe od cher, nech sa paci
šokova terapia je podla mna najlepsia a najefektivnejsia. ked proste si psotavena pred hovovu vec, idealne mas priatelov ktori ti vykricia na rovinu ze je koniec a viac sa v tom rypat nemozes, par dni/tyzdnov si v abasolutnych srackach ale potom je to krasne.
bol to vztah na dialku, rozisli sme sa cez sms /co teda nie je zrovna idealne, pripustam/. vymazala som si vsetky kontakty nanho, ignore na socialnych sietach. prebehlo to asi pred 8 rokmi. odvtedy som ho nevidela.
ohohohoooooo no...najhorsie tri mesiace mojho zivota z toho dva som nic nejedla takze kazdy den trval tak 50 hodin. a celkovo osm sa vtedy ani nejak nemalovala, nikam nechodila a rozrevala som sa hocikedy pocas dna, kludne aj v elektricke.
nuž boli to ťažké časy.... ale s odstupom času, ked to už prebolelo, som to dokázala vidieť inak. A došla som k záveru, že to to bolo to najlepšie, čo sa mi mohlo stať
s väčšinou;bývalých som sa rozišla ja, lámala som srdcia no keď sa prípadne nejaký rozišiel so mnou, tak som to neriešila lebo mi na nich nejak proste nezáležalo a nechýbali mi a nechýbajú.
jediný človek za ktorým mi bolo smutno...no nvm spamätávala som sa z toho niekoľko mesiacov ale už sa to medzi nami urovnalo a sa kamošíme. a chcem sa s ním len kamošiť, nič viac.
vždy až prekvapujúco fajn, napr po jednom rozchode mi bolo vyslovene super (pritom som v tom vzťahu netrpela) vlastne som nerobila po žiadnom rozchode nič špeci, fungovala som ako dovtedy akurát bez tej osoby
úplne rovnako ako @11 akurát že u mňa to trvalo polroka -teda kým sme sa nedali znova dokopy.
Teraz pracujem na sebe, stretávam sa s novými ľuďmi, ale nesnažím sa nájsť niekoho kto mi ho nahradí, pretože by som šla len z kaluže do blata. sústredím sa na seba, začínam s novými koníčkami a vždy keď mi za ním príde smutno spomeniem si na to všetko odporné a na to že to v skutočnosti bol kokot a že mi nikoho tak úbohého po boku určite netreba.... a hej ľahko sa zvyká na to že výnimočne kupuje chlap mne a nie ja jemu,....
pre mňa bol najväčší šok vždy ten voľný čas ktorý vznikol zo dňa na deň a nevedel som čo s ním ale po týždni sa to dalo dokopy potom , inak ja zvyknem všetko vyjebať a vymazať aby som sa zbavil toho myslenia na dotyčnú a zatiaľ to stále fungovalo
uplne som bola v pohode, az ked prisiel terajsi frajer a to trvalo asi tri roky
proste do vtedy stale ked som niekde videla byvaleho tak ma to rozcarovalo aspon na par dni
ale tak, v podstate som bola schopna nejako tak normalne fungovat, len boli dni, ked to proste neslo, prejavy ako v @11 a to, ze niekedy nemalo ani zmysel vstat rano z postele
1. Revať
2. Opit sa
3. Jesť čokoládu a zmrzlinu pri romantickom filme, poplakať si a nadávať, že chlapi sú brutálne svine
Ak to nezabralo....mno to radšej rozoberať nebudem...
posledný rozchod bol fakt štýl sračka, chvíľu som skúšal vrátiť to, lebo sa rozišla ona a ja som stále miloval. ale už je to dlho vpohode, neviem ani ako, len viem, že ako partneri už fungovať nebudeme.
niekedy mi na chvíľu ešte príde smutno, keď vyvolá vôňa či okamih spomienku. ale to je fajn.
Fakt som rád, že som žiadny ešte nezažil. A mám taký silný, dôverný pocit, že ani nezažijem... :letim:
A k téme, myslím si, že treba zabudnúť na to čo bolo, snažiť sa nepreniesť si nejaké obavy do ďalšieho možného vzťahu, a hlavne nezabúdať, že vzťahy potrebujú dozrievať. Pomaly, časom, postavené na pevnom priateľstve. :letim:
som síce chlap ale zdieľam s @11 ... najhoršie časy, čo môžu byť...treba na to len čas a obklopiť sa ľuďmi, spoznávať nových ľudí, nájsť si koníčky, začať športovať/cvičiť..hocičo ... hlavne stále niečo robiť a nedať si príležitosť myslieť na to
ja som si stale poplakala tak dva-tri dni a bolo. jednoducho treba to proste hodit za hlavu a ist dalej a nezozierat sa hlavne tym, preco sa s vami rozisiel a ake asi mate chyby ked sa s vami rozisiel a co ste mohli urobit lepsie. srat nato a zacat sa obrezat po niekom inom
prežila som to tak že si pozerám statusy na starom nikcu a zisťujem že som to predtým nerozdýchala pol roka kým sme sa dali znova dokopy a tentopraz je to asi mesiac dva, chodím do fitka masochisticky sya vybúriť, spávcam so všetkým s čím chcem a pijem aby som vlbec zaspala.............
Povedal by som ti ako sa s toho dostala moja ex , trvalo 2týždne a vrátila sa k chlapcovi čo mala predo mnou.. čo ti poviem , nechcem radšej riešiť ako dlho spolu niečo mali kým bola so mnou..Takže zatiaľ u mňa nijak .. a mám pocit že nič čo robím nepomáha .. riešenie by bolo asi len neprestať piť alebo prestať úplne myslieť.
@glamorous takže ste spolu , tak divne si to napísala ?
Tak no snažil som sa to zvrátiť ale nakoniec nič nepomohlo nikto o mne 2 týždne nepočul videli ma iba v buse do školy to bolo všetko s nikím som o ničom neprehovoril až ked tu zrazu pomna domov prišl kamoši s flašami a odvtde už to nerieším pretože odvtedy som si nikoho hladať ani nechcel
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
33 komentov
teraz myslim, ze je to uz definitivne (aj ked som si to myslela uz viackrat) a stale cez to nie som uplne prenesena. naposledy som ho videla na valentina, potom sme si este pisali. no a ako to prezivam? slintam nad peknymi hercami a pustam si believe od cher, nech sa paci
ja budem ako chlap. jeden odíde, druhý príde.
bol to vztah na dialku, rozisli sme sa cez sms /co teda nie je zrovna idealne, pripustam/. vymazala som si vsetky kontakty nanho, ignore na socialnych sietach. prebehlo to asi pred 8 rokmi. odvtedy som ho nevidela.
jediný človek za ktorým mi bolo smutno...no nvm spamätávala som sa z toho niekoľko mesiacov ale už sa to medzi nami urovnalo a sa kamošíme. a chcem sa s ním len kamošiť, nič viac.
takto som sa cítil
neprežil.a.
Teraz pracujem na sebe, stretávam sa s novými ľuďmi, ale nesnažím sa nájsť niekoho kto mi ho nahradí, pretože by som šla len z kaluže do blata. sústredím sa na seba, začínam s novými koníčkami a vždy keď mi za ním príde smutno spomeniem si na to všetko odporné a na to že to v skutočnosti bol kokot a že mi nikoho tak úbohého po boku určite netreba.... a hej ľahko sa zvyká na to že výnimočne kupuje chlap mne a nie ja jemu,....
proste do vtedy stale ked som niekde videla byvaleho tak ma to rozcarovalo aspon na par dni
ale tak, v podstate som bola schopna nejako tak normalne fungovat, len boli dni, ked to proste neslo, prejavy ako v @11 a to, ze niekedy nemalo ani zmysel vstat rano z postele
2. Opit sa
3. Jesť čokoládu a zmrzlinu pri romantickom filme, poplakať si a nadávať, že chlapi sú brutálne svine
Ak to nezabralo....mno to radšej rozoberať nebudem...
:letim: celkom zjeb, tie emócie
niekedy mi na chvíľu ešte príde smutno, keď vyvolá vôňa či okamih spomienku. ale to je fajn.
A k téme, myslím si, že treba zabudnúť na to čo bolo, snažiť sa nepreniesť si nejaké obavy do ďalšieho možného vzťahu, a hlavne nezabúdať, že vzťahy potrebujú dozrievať. Pomaly, časom, postavené na pevnom priateľstve. :letim:
@glamorous takže ste spolu , tak divne si to napísala ?