Boli ste už niekedy zamilovaní do zadaného/zadanej?
Milovali ste alebo milujete zadanú osobu? Bojujete za svoje šťatie, lásku toho druhého alebo rozmýšľate rozumom komu by ste tým mohli ublížiť? Napíšte svoje skúsenosti
jasne .. a musim povedat ... treba do toho ist ... nikdy nikto okrem rodiny na teba nebude brat na tomto svete ohlad ... preco by som mal brat ja na niekoho cudzieho ohlad ?
keď niekoho ozaj miluješ a vidíš, že je šťastný s inou/iným tak by si bol šťastný tiež. Ak má niekto potrebu rozvracať vzťahy pre vlastné "šťastie" o skutočnej láske sa nedá hovoriť.
Ano ale vykaslal som sa na to lebo som mal pocit ze by to proste neslo z vád dovodov... a dobre som spravil ako sa casom ukazalo. Som rad ze som to vtedy neriesil.
nie, lebo keď je niekto zadaný, automaticky si ho nevšímam (mám na to radar )
...a keby sa mi to náhodou aj stalo, tak už vôbec by som ho nedokázala niekomu ukradnúť, bála by som sa, že ma dobehne karma a takto mi toho chlapa neskôr ukradne nejaká iná
@klaudiqaaa@14 "keď niekoho ozaj miluješ a vidíš, že je šťastný s inou/iným tak by si bol šťastný tiež."
skusim na nu nieco a ked je ozaj stastna s terajsim tak ma odbije .... lenze ked "sa chyti" a to so mnou rozvija dallej, tak asi az taka stastna nebola v tom vztahu
Bol, jej to nevadilo, ale to sme boli este na strednej. Dnes vidim, ze to bola poriadna blbost, ale srdcu nerozkazes, videl som, ze nebola v tom vztahu stastna, ale jej priatel bol pekny, macho, popularny. Skoda, ze som bol taky naivny.
@edryan hej ratam s tym, a ani by som sa necudoval keby to tak skoncilo ... neberiem to jak zivotny vztah, aj keby som sa nepohneval, keby to tak nakoniec skoncilo ... jednoducho, vzhladom na okolnosti, radsej nic neocakavam
aktualne som... bohuzial dal prednost inej... bojujem aj nebojujem, vyhovuje mi stav, kedy sa kamaratime (ma minimalne dve vlastnosti, ktore by som vo vztahu nezniesla, ublizoval by mi tym daleko viac, ako teraz)... nechcela by som s nim proste chodit, ale ani nechcem, aby mi uplne zmizol zo zivota.
urcite by som vsak nic nepodnikla voci jeho priatelke, ju mam na salame, ale ublizila by som tym jemu a to nechcem. ale ked ide o ine baby, to je ina kava, to ja mu aj kedykolvek tak poviem, "co sa na nu usmievas?" a on sa smeje na mne, ze ziarlim. noaco. oci by som jej vyskriabala.
hej, ale slovo milovat by som nepouzila. proste sa mi pacil. rozisli sa a mala som svoj time to shine zistila som ze som len chcela to co som nemohla mat ako sproste decko a skoncilo to.
Vdaka za otázku z rána taka dobrá padne
Ano...som zamilovana do zadaného asi 5 rokov a neriesim to lebo je stastny s inou a nebudem im to kazit. To nie sme teraz vo filme kde o lasku bojuju ze pred oltarom este vyzná zamilovana zenichovi city pred nevestou sak preco ne
akurat dnes sa mi o nom opat snivalo :3 skoda zee si tak pekne rozumeli ale chcel si to rozdat (
V zásade som nikdy nediskriminoval zadané ženy. Bolo by to nefér. Nemyslím si zme ľudia niekomu prirodzene patria. Nikdy som neprebral ženu priateľovi. Tie som tabuizoval. (Známych nerátam.) Ženy sú ale podľa mňa prirodzene dosť verné, kým im niečo zásadné vo vzťahu nechýba. Ani nevydávajú impulzy na flirt, keď sú vo vzťahu spokojné. Je podľa mňa lepšie niekoho prebrať, ako ho nechať v nefunkčom vzťahu. Je to lepšie aj pre tú ženu, aj pre toho druhého chlapa. Druhá vec sú sexuálne vzťahy. Ale tak otázka nebola postavená.
nie zamilovaná, ale páčil sa mi, ale nič som samozrejme neriešila lebo som vedela, že má frajerku, to by som v živote nespravila.. bojovať o svoje šťastie a ubližovať pri tom iným..wf..
počkala som kým sa sami od seba rozídu a až potom som mu napísala a tak..no a sme spolu dva a pol roka
ked tak rozmýšľam, raz som sa zamotala so zadaným...potom na Silvestra za mnou došla v bare jeho priateľka a spýtala sa ma ,, Ty si tá,čo rieši s mojim frajerom ?" ..iba som na ňu ticho zazerala a čakala čo bude...na to prišiel jej frajer a vzal ju preč ....dodnes sú spolu veľmi čudná skúsenosť...a absolutne sa už ani neobzerám za zadanými ..
ja balim zasadne len zadane...je to overena kvalita. Ak zena do 20-tky nema vztah, tak je bud skareda alebo divna alebo ma otrasny charakter. U chlapov je to ale inak....
@echoechoecho no tak potom som asi vadná, keďže som prvý reálny vzťah mala až v 20ke (pretože tú vec, čo som mala, keď som mala 16-17 vzťahom zásadne nenazývam)
a k otázke: bola som, 7 rokov, aby som bola presná - bol to kamarát, v určitom časovom období dokonca najlepší, ale keď bol voľný on, bola som zadaná ja, keď som bola voľná ja, bol zadaný on.. 4 roky sme sa spolu nebavili, ale stále sme sa stretávali (stará partia), ja som mala iný vzťah, ale napriek tomu, keď sa mi po 4 rokoch prihovoril, tak som bola z toho dosť v riti a pamätám si, že som potom plakala kamarátovi v aute, lebo ma to fakt vzalo.. vždy, keď sa mi ozval, tak som sa roztriasla a dosť to mnou mávalo, potom som sa dala dokopy s niekým úplne úplne iným a zrazu mi je tá osoba ukradnutá, čo sa tohto týka a absolútne mnou nemáva nič, čo sa okolo neho deje.. napriek tomu som nikdy nič neriešila, nepodnikala som žiadnu aktivitu ohľadom toho, aby sme sa dali dokopy, hoci som si istá, že určitý čas to chcel aj on a som presvedčená o tom, že práve to bolo to najlepšie a najkrajšie, čo sme si kedy mohli dať
a ten niekto úplne, úplne iný bol tiež zadaný v čase, keď sme sa začali stretávať.. teda on bol zadaný hrooozne dlho, dokonca som ho stretala s frajerkou u nás v škole (ona bola ročník podo mnou) a hrával s mojím spolužiakom v kapele.. kapela sa síce rozpadla, ale ten kamoš potom spravil ďalšiu s tým, ktorému som plakala v aute a s tým, do ktorého som bola 7 rokov platonicky zamilovaná a tam som sa stretla s mojím priateľom.. obaja sme boli zadaní, obaja sme boli vo svojich vzťahoch nešťastní, veľmi sme si rozumeli a s troškou nežného malého nenápadného podstrčenia od našich vyššie spomenutých kamarátov sme sa dali dokopy, ťaháme to spolu rok a vyzerá to tak, že he is the one
ale, aby ste si o mne nemysleli, že som nejaká kazička vzťahov, keďže som vedela, že je toľko veľa rokov zadaný, tak som s ním absolútne nič neriešila, ani by mi nikdy nenapadlo, že spolu budeme, ono sa to nejak stalo zhodou náhod a okolností, že obom sa nám v živote a vzťahoch diali určité veci a osud nás spojil dokopy
a osobne súhlasím s názorom, že ženy pokiaľ sú spokojné, tak chlap nemá šancu ju druhému prebrať a keď spokojné nie sú, tak je pre obe strany lepšie, keď ten vzťah jednoducho skončí, nech je príčina akákoľvek
@kakofonicka mas stastie, si akurat na hranici a pekny pribeh...inak neviem, co si mala, ked si mala 16-17 rokov, ale i to sa moze pocitat do "vztahu", ak to aspon vzdialene nieco take pripominalo...
@echoechoecho asi by to každý normálny človek vzťahom nazval, ale pre mňa to bolo.. ja ani neviem čo trvalo to 5 a pol mesiaca (ako mi bolo často vyhadzované na oči) a zakaždým, keď toho chlapca stretnem, tak sa pýtam (a veľakrát aj nejaký kamarát, čo je povedľa), ako som s takým človekom vôbec mohla byť
ale neviem, teraz som väčšia a za vzťah považujem niečo úplne iné ako to, čo sme vtedy zažívali, to by som potom za vzťah mohla označiť aj mojich dvoch frajerov v škôlke
@echoechoecho a keď sa tak nad tým zamyslím, tak minimálne ten jeden škôlkový frajer určite oveľa viac napĺňal podstatu mojej dnešnej definície vzťahu ako ten násťročný "úlet"
ťažko sa radí.. je vôbec možné, že by si ho tej druhej prebrala? alebo by si hrala len druhé husle?
resp. on má k tebe rovnaké pocity? alebo mu len dvíha ego, že máš o neho záujem a berie ťa ako dobrodružstvo?
to je to, čo si treba vyjasniť.
a následne, či mu budeš veriť, aj keby ste sa dali dokopy.. alebo či tvoje svedomie ustojí, že sa "zatajujete"... ??
je to príliš komplikované, podľa mňa len strácaš drahocenný čas
stáva sa to, zamiluješ sa a zrazu nevidíš nič iné iba seba a jeho pred oltárom hm, len škoda, že toto nie je láska! takže ak hovoríme o skutočnej láske, tak sa v živote nebudem montovať do vzťahu ako tá tretia, veď snáď všetci dobre viete, že milostný trojuholník má bohužial vždy len ostré uhly - ktoré skôr či neskôr zrania všetkých..ale verte neverte, sú také mrchy, ktorým je to jedno a ešte sa aj tvária, že nič zlé predsa nerobia!
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
53 komentov
a tiez sa nezamilovavam kazdy den
@klaudiqaaa asi az taka stastna nebola, ked ..... ci ? ... clovek co je ozaj happy vo svojom vztahu si ziaden dalsi nezacne prirodzene
...a keby sa mi to náhodou aj stalo, tak už vôbec by som ho nedokázala niekomu ukradnúť, bála by som sa, že ma dobehne karma a takto mi toho chlapa neskôr ukradne nejaká iná
skusim na nu nieco a ked je ozaj stastna s terajsim tak ma odbije .... lenze ked "sa chyti" a to so mnou rozvija dallej, tak asi az taka stastna nebola v tom vztahu
inak nie
urcite by som vsak nic nepodnikla voci jeho priatelke, ju mam na salame, ale ublizila by som tym jemu a to nechcem. ale ked ide o ine baby, to je ina kava, to ja mu aj kedykolvek tak poviem, "co sa na nu usmievas?" a on sa smeje na mne, ze ziarlim. noaco. oci by som jej vyskriabala.
takže ee
a seriózne: bola som. najprv sme krátko boli spolu, potom sa dal dokopy s inou, ale ja som ľúbila stále a ešte pekne dlho...
Ano...som zamilovana do zadaného asi 5 rokov a neriesim to lebo je stastny s inou a nebudem im to kazit. To nie sme teraz vo filme kde o lasku bojuju ze pred oltarom este vyzná zamilovana zenichovi city pred nevestou sak preco ne
akurat dnes sa mi o nom opat snivalo :3 skoda zee si tak pekne rozumeli ale chcel si to rozdat (
ale inak nie...max.sa mi len nejaký zadany páčil, priťahoval ma..ale vyslovene zaľúbená som nebola..
počkala som kým sa sami od seba rozídu a až potom som mu napísala a tak..no a sme spolu dva a pol roka
a k otázke: bola som, 7 rokov, aby som bola presná - bol to kamarát, v určitom časovom období dokonca najlepší, ale keď bol voľný on, bola som zadaná ja, keď som bola voľná ja, bol zadaný on.. 4 roky sme sa spolu nebavili, ale stále sme sa stretávali (stará partia), ja som mala iný vzťah, ale napriek tomu, keď sa mi po 4 rokoch prihovoril, tak som bola z toho dosť v riti a pamätám si, že som potom plakala kamarátovi v aute, lebo ma to fakt vzalo.. vždy, keď sa mi ozval, tak som sa roztriasla a dosť to mnou mávalo, potom som sa dala dokopy s niekým úplne úplne iným a zrazu mi je tá osoba ukradnutá, čo sa tohto týka a absolútne mnou nemáva nič, čo sa okolo neho deje.. napriek tomu som nikdy nič neriešila, nepodnikala som žiadnu aktivitu ohľadom toho, aby sme sa dali dokopy, hoci som si istá, že určitý čas to chcel aj on a som presvedčená o tom, že práve to bolo to najlepšie a najkrajšie, čo sme si kedy mohli dať
a ten niekto úplne, úplne iný bol tiež zadaný v čase, keď sme sa začali stretávať.. teda on bol zadaný hrooozne dlho, dokonca som ho stretala s frajerkou u nás v škole (ona bola ročník podo mnou) a hrával s mojím spolužiakom v kapele.. kapela sa síce rozpadla, ale ten kamoš potom spravil ďalšiu s tým, ktorému som plakala v aute a s tým, do ktorého som bola 7 rokov platonicky zamilovaná a tam som sa stretla s mojím priateľom.. obaja sme boli zadaní, obaja sme boli vo svojich vzťahoch nešťastní, veľmi sme si rozumeli a s troškou nežného malého nenápadného podstrčenia od našich vyššie spomenutých kamarátov sme sa dali dokopy, ťaháme to spolu rok a vyzerá to tak, že he is the one
ale, aby ste si o mne nemysleli, že som nejaká kazička vzťahov, keďže som vedela, že je toľko veľa rokov zadaný, tak som s ním absolútne nič neriešila, ani by mi nikdy nenapadlo, že spolu budeme, ono sa to nejak stalo zhodou náhod a okolností, že obom sa nám v živote a vzťahoch diali určité veci a osud nás spojil dokopy
a osobne súhlasím s názorom, že ženy pokiaľ sú spokojné, tak chlap nemá šancu ju druhému prebrať a keď spokojné nie sú, tak je pre obe strany lepšie, keď ten vzťah jednoducho skončí, nech je príčina akákoľvek
ale neviem, teraz som väčšia a za vzťah považujem niečo úplne iné ako to, čo sme vtedy zažívali, to by som potom za vzťah mohla označiť aj mojich dvoch frajerov v škôlke
resp. on má k tebe rovnaké pocity? alebo mu len dvíha ego, že máš o neho záujem a berie ťa ako dobrodružstvo?
to je to, čo si treba vyjasniť.
a následne, či mu budeš veriť, aj keby ste sa dali dokopy.. alebo či tvoje svedomie ustojí, že sa "zatajujete"... ??
je to príliš komplikované, podľa mňa len strácaš drahocenný čas