Medzi mojimi rodičmi a v rodine celkovo vždy prevládal názor, že jediná správna možnosť ako zarábať je zamestnať sa a hrať to na istotu - to je "dokedy ma nevyhodia dovtedy neodídem". Bez ohľadu na plat a vykonávanú prácu. Kto začne niečo vlastné, alebo chce zmeniť prácu je automaticky "darebák ktorému sa nechce robiť". Pričom názor na vlastnú živnosť/sro v celej rodine prevláda ten, že "ale ako zamestnancovi mu musia platiť aj dovolenku, priepustky k doktorovi a tak". Teda logicky si to predstavujú tak ako pár firiem zneužíva hlúpejších ľudí, že keď už aj majú živnosť alebo sro netvoria nič vlastné ani nemajú vlastných klientov len jednoducho pracujú stále u jediného zamestnávateľa, len s inou zmluvou.
Už v momente keď som si v súčasnej práci dal podmienku, že chcem isté zmeny vo fungovaní, alebo výpoveď som tých pár dní do rozhodnutia zažíval doma peklo a neustále prehováranie aby som to išiel zrušiť. Pritom už som dosť starý na rozhodovanie sám za seba, ale to len podľa mňa.
Ďalší z názorov je ten, že všetci normálny slováci zarábajú 300-400€ v čistom a keď ja už teraz mám dvojnásobok tak zarábam strašne veľa a ani toľko nepotrebujem lebo som mladý a je nespravodlivé, že starší ľudia odomňa majú menej. (tiež nezáleží na tom, že sa odmietajú čokoľvek nové naučiť a radšej idú každý deň do krčmy, jednoducho majú viac odrobených rokov tak by mali zarábať viac ako 20-30 ročný sopláci).
Čo sa bývania týka ostať v jednom dome s rodičmi a poslúchať až do ich smrti, kto tak nespraví je automaticky ohováraný a vydedení, to nepreháňam to je fakt.
Ja však svoju prácu dosť neznášam a baví ma niečo odbornejšie v čom sa snažím aspoň sám ešte vzdelávať a zlepšovať. No v mojom okolí sa v danej oblasti moc zamestnať nedá, to skôr vo veľkých mestách cca 100-200km vzdialených a aj to majú často prednosť uchádzači s preukázateľnou praxou v inej firme.
No a ako by ste teraz začali keď máte isté, že po odchode z domu sa už nebudete mať kde vrátiť?
... ja sa zatiaľ snažím "tajne" si našetriť niečo na začiatok a privyrábať na vlastnú päsť v tom čo ma baví bez papiera, ale aj po pár rokoch mám len niečo vyše 10 tisícok a za to si vlastné bývanie nezabezpečím a keď začnem platiť nájom tak to bude ešte horšie
ono je to vidieť u tej staršej generácie, ktorá je zvyknutá makať od nevidím do nevidím a zarábať ako si napísal a držať hubu a krok... a akonáhle chceš zmenu tak tvrdia že je to nemožné... a žial miesto podpory ti ešte budú hádzať polená pod nohy a ked nakoniec práve kvôli tomu zlyháš tak povedia, že "my sme to vraveli" ... pričom ak by neboli tak strašne proti tak by to mohlo aj vyjsť.
ja mám od rodičov podporu... aj ked aj oni majú občas nejaké menšie pripomienky ale nenútia ma do ničoho...
čiže neviem čo ti na to povedať. je smutné že ak budeš žiť ako chceš ty a nie ako chcú oni tak automaticky ťa v tom nechajú samého... je to fakt škoda ale čo ja viem. myslím že v prvom rade by si mal byť spokojný a šťastný vo svojo živote ty... oni sa môžu tešiť s tebou a nemusia, to je na nich...
Ja vobec nie som povaha na podnikanie, v blizkej rodine nikto nepodnika, vlastne az donedavna som to vobec nepovazovala za moznost so buducnosti (teda stale to nie je pre mna, ale uvedomujem si, ze aj to sa da ). Zaroven vsetko, co spravim, je pre mojich rodicov neuspech, to neriesim.
Ale viem, ze keby som sa ocitla neviemco v 30ke bez penazi bez byvania bez akejkolvek istoty, tak ma neposlu, ze staraj sa o seba a daj nam pokoj.
Takto, rodičov maj na háku, takisto maj na haku zauživane predsudky v spoločnosti v ktorej si. Chod si svoje, bude s tym problem? K tomu len jedno, hľadaj riešenia, kto hľada, ten nájde. Easy :p
nasi na to maju dost rozdielne nazory. mama je za vysku, teple miestecko vo firme a zlate hodinky na 50ku. otec by bol najradsej, keby som bol milionar. idealne bez toho, aby som sa k tomu akokolvek pricinil. ja sa drzim kompromisu - robim si skolu, no popri tom robim dost svojich veci a ked budem ready, tak zacnem robit nieco zabavne, zaujimave a vynosne. im obom je v zasade jedno co robim, pokial sa tym uzivim. aj ked budem milionar, mama bude stale lamentovat, ze mozem skrachovat, prist o vsetko a ze nic taketo by mi vo firme nehrozilo, zatial co otec si frajersky prehodi ofinu a zahundre, ze som na tom makal az prilis tvrdo a ze to mohlo ist ovela lahsie
Odsťahuj sa a to bude najlepšie riešenie. Nájom možno bude zo začiatku investícia ale keď budeš zarábať dobre, tak sa ti to vráti. Ja sa prakticky tiež nemám kde vratit, byvam v podnájme, chodím do práce a popri tom chodím do školy. Mamka by bola radšej, keby som neštudovala. Ži svoj život a nepočúvaj ľudí, ktorých názory sú tí proti srsti.
ono každá rodina je iná, a niektoré sú fest čudné avšak nevieme, prečo majú názor taký, aký majú
neviem ani, čo ti mám poradiť, kedže mňa rodičia vždy podporovali a takéto názory naozaj nepoznám
myslím, že je dobré to, ako to robíš, šetri si, pracuj, neskôr sa odsťahuj a bude dobre
Nie. Viac-menej to maju na haku, ako sa hovori. Respektive ma podporuju, nech by som robil (temer) cokolvek. Dokonca ani nemoralizuju, ani nic take (na to mam vlastne svedomie ). Ani nepresviedcaju, aby som sa zmenil. Zatial.
Inak, suhlasim s @tommyhot , @pappkin , @otvoreneokno.
@random666 Tak mi napadlo, čo keby si si to bývanie trochu poistil? Teda vezmeš si hypotéku, a kúpiš si menší dom/byt v mieste, kde chceš pracovať. Je to podľa mňa lepšie, ako podnájom, pretože tam sa môže stať, že z mesiaca na mesiac nemáš kde bývať, keď sa majiteľ rozhodne, že ťa tam už viac nechce. Keď máš niečo vlastné, nemôže ťa odtiaľ nikto vyhodiť, a v prípade, že stratíš prácu si ju v nejakom väčšom meste nájdeš skôr, ako niekde mimo. Aj keď jasné, hypotéka je zase záväzok na celé roky.
Čo sa týka mojej rodiny, no rodičia chcú aby som mala vysokú a dobre zarábala, ja vysokú považujem za stratu času a stačí mi horšie platená práca, ja som totiž nenáročný človek a nepotrebujem rozhadzovať. Takže spokojný niesú, ale viac-menej to akceptujú.
Mama je proti, tatko, no tomu to je asi fuk a ja sa bojím, že žiadny z mojich nápadov nie dobrý na "profit", aj keď možno. Tak zatiaľ kvasím na stabilnom miestečku vo firme. A tak. A mama tiež na mňa pozerala, že koľko zarábam sa jej to nezdalo - ale na druhú stranu ona sa učí nové veci, síce jej to ide pomaly, ale ide. To je podstatné. Ja som si tiež dlho nevedel zaviazať šnúrky.
Ale zas vždy som chcel vydať knihu a to mi mama nikdy neodporúča - tak som je jej to prestal hovoriť a skúšal som a skúšal. A poviem jej to, až keď sa predá prvá kópia.
och ja a táto téma a syndrom vyhorenia dobre známy .)
ja som v mojej rodine tiež taky výkvet, i keď vidím že sa snažia ma akceptovať a podporovať, čo si velmi vážim, keďže ekd som bola mladšia tak to tak nebolo.
Proste môj štýl života nemá žiadne "istoty" ....skrô ide do mínusu z istotami a oni by ma chceli skor zamerať na "najdutie si NORMALNEJ roboty, ziskanie titulu, vydaj, deti...."
ALe hlavná vec je to aby si sa najprv akceptoval seba sám .) a striasol zo seba iných túžby alebo emocie.... a potom odsťahoval a robil najlepšie ako vieš a to čo ty chceš .) nie si povinný ísť podla iného názoru
Čo najhoršie sa môže stať? .)
Nie nechránia, sú spoľahnutí, že si poradím sám. A k tomu, čo si písal v komente, stabilné zamestnanie je dobrá vec, ale nie za minimum peňazí drieť celý život. Naši rodičia mali istotu, že sa o nich štát postará, a že vyžijú i z malého platu s minimom skúseností a nízkym vzdelaním. Dnes toto pravidlo už samozrejme neplatí. Dnes sa cení hlavne flexibilita. Oni už sú zabezpečení, majú kde bývať, majú auto, majú svoje zázemie vybudované, oni to už nejako doklepú do toho dôchodku. Preto ich nepočúvaj, my mladí potrebujeme veľa peňazí, najviac zo všetkých, lebo začíname, všetko budujeme od nuly. Za 400 eur mesačne dnes sám neprežiješ. Je dobre, že si si vytvoril rezervu, 10 000 € nie je veľa, ale je to dobré štartovné. Ak je to u vás doma mizéria a takisto v tvojom kraji, kde bývaš, určite odíď preč. Skús si nájsť na začiatok lacnejší podnájom, prípadne prácu s ubytovaním, aby si to utiahol, neskôr sa možno dohodneš s kolegom na podnájme na polovicu, alebo spoznáš nejakú novú lásku a začnete bývať spolu. Začiatky sú veľmi ťažké, ale dá sa to.
S podobnymi nazormi som sa stretla aj ja, ze istota je v statnej sprave a pod....nooo a chcela by som v buducnosti podnikat, pripadne viest vlastne kurzy vzdelavania, pripadne ucit na vs...snad sa podari...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
18 komentov
Už v momente keď som si v súčasnej práci dal podmienku, že chcem isté zmeny vo fungovaní, alebo výpoveď som tých pár dní do rozhodnutia zažíval doma peklo a neustále prehováranie aby som to išiel zrušiť. Pritom už som dosť starý na rozhodovanie sám za seba, ale to len podľa mňa.
Ďalší z názorov je ten, že všetci normálny slováci zarábajú 300-400€ v čistom a keď ja už teraz mám dvojnásobok tak zarábam strašne veľa a ani toľko nepotrebujem lebo som mladý a je nespravodlivé, že starší ľudia odomňa majú menej. (tiež nezáleží na tom, že sa odmietajú čokoľvek nové naučiť a radšej idú každý deň do krčmy, jednoducho majú viac odrobených rokov tak by mali zarábať viac ako 20-30 ročný sopláci).
Čo sa bývania týka ostať v jednom dome s rodičmi a poslúchať až do ich smrti, kto tak nespraví je automaticky ohováraný a vydedení, to nepreháňam to je fakt.
Ja však svoju prácu dosť neznášam a baví ma niečo odbornejšie v čom sa snažím aspoň sám ešte vzdelávať a zlepšovať. No v mojom okolí sa v danej oblasti moc zamestnať nedá, to skôr vo veľkých mestách cca 100-200km vzdialených a aj to majú často prednosť uchádzači s preukázateľnou praxou v inej firme.
No a ako by ste teraz začali keď máte isté, že po odchode z domu sa už nebudete mať kde vrátiť?
... ja sa zatiaľ snažím "tajne" si našetriť niečo na začiatok a privyrábať na vlastnú päsť v tom čo ma baví bez papiera, ale aj po pár rokoch mám len niečo vyše 10 tisícok a za to si vlastné bývanie nezabezpečím a keď začnem platiť nájom tak to bude ešte horšie
ja mám od rodičov podporu... aj ked aj oni majú občas nejaké menšie pripomienky ale nenútia ma do ničoho...
čiže neviem čo ti na to povedať. je smutné že ak budeš žiť ako chceš ty a nie ako chcú oni tak automaticky ťa v tom nechajú samého... je to fakt škoda ale čo ja viem. myslím že v prvom rade by si mal byť spokojný a šťastný vo svojo živote ty... oni sa môžu tešiť s tebou a nemusia, to je na nich...
Ale chapem, co vravis, a mas to blbe.
Ja vobec nie som povaha na podnikanie, v blizkej rodine nikto nepodnika, vlastne az donedavna som to vobec nepovazovala za moznost so buducnosti (teda stale to nie je pre mna, ale uvedomujem si, ze aj to sa da ). Zaroven vsetko, co spravim, je pre mojich rodicov neuspech, to neriesim.
Ale viem, ze keby som sa ocitla neviemco v 30ke bez penazi bez byvania bez akejkolvek istoty, tak ma neposlu, ze staraj sa o seba a daj nam pokoj.
neviem ani, čo ti mám poradiť, kedže mňa rodičia vždy podporovali a takéto názory naozaj nepoznám
myslím, že je dobré to, ako to robíš, šetri si, pracuj, neskôr sa odsťahuj a bude dobre
Inak, suhlasim s @tommyhot , @pappkin , @otvoreneokno.
Čo sa týka mojej rodiny, no rodičia chcú aby som mala vysokú a dobre zarábala, ja vysokú považujem za stratu času a stačí mi horšie platená práca, ja som totiž nenáročný človek a nepotrebujem rozhadzovať. Takže spokojný niesú, ale viac-menej to akceptujú.
Ale zas vždy som chcel vydať knihu a to mi mama nikdy neodporúča - tak som je jej to prestal hovoriť a skúšal som a skúšal. A poviem jej to, až keď sa predá prvá kópia.
ja som v mojej rodine tiež taky výkvet, i keď vidím že sa snažia ma akceptovať a podporovať, čo si velmi vážim, keďže ekd som bola mladšia tak to tak nebolo.
Proste môj štýl života nemá žiadne "istoty" ....skrô ide do mínusu z istotami a oni by ma chceli skor zamerať na "najdutie si NORMALNEJ roboty, ziskanie titulu, vydaj, deti...."
ALe hlavná vec je to aby si sa najprv akceptoval seba sám .) a striasol zo seba iných túžby alebo emocie.... a potom odsťahoval a robil najlepšie ako vieš a to čo ty chceš .) nie si povinný ísť podla iného názoru
Čo najhoršie sa môže stať? .)