Idete večer domov po ulici, naokolo sú domy/činžiaky a zrazu spoza zaparkovaného auta, z rohu atď vybehne pes. (ktorý pravdepodobne niekomu z niekade utiekol)
Čo by ste teda robili? Keby sa nejedná o nejakého malého psa, ktorý má strach už l
parkrat sa mi to už stalo,, ale našťastie mi nič nespravili... boli to vždy take psi ktoré za plotom vyzerali a spravali sa hrozivo, no vonku sa len tak potulovali
podobne sa mi stáva keď chodím večer domov z baru a mám také dve pravidlá:
1. ak je pes prinajlepšom vo výške mojich kolien, tak nemám strach, pri najhoršom ho budem musieť kopnúť (ako sa už pár krát stalo)
2. ak je vyšší ako moje koleno hľadám poriadne vysoký strom, alebo čokoľvek na čo sa dá vyliezť (našťastie psa v takej výške a že by bol útočný som stretol len raz)
jejda...ja nad tým často rozmýšľam, ale tak ako sa poznám tak by som začala stresovať, alebo by som zrýchlila krok, alebo by som začala rovno utekať. čo by sa samozrejme nemalo. A ak už by to bolo fakt nebezpečné tak by som začala pravdepodobne kričať..
Priatel mi vždy radí aby ked ma napadne nejaký väčší pes aby som mu zlomila väzy ale pri mojej krehkej postave by sa mi to neviem či podarilo..asi by ma to ani nenapadlo takže dufam že sa mi nič také nestane.
vsera som sa bola bicyklovat a nahanal ma rozzureny vlciak dobre 2 minuty, som myslela ze ma tam rozhryze , som nanho najprv ze fuj prestan no to nejak nepomahalo tak som uz instinktivne zacala pistat potom ho to chvalabohu omrzelo ale uz som mala slzy v ociach
ved psi niesu take zle... Pravdepodobne by ti nic nespravil... Ale psi vedia vycitit agresivitu alebo to, ze nemas rada psov... No a keby sa uz na teba chystal, tak ma napada len skryt sa (ja by som psovi asi nedokazala ublizit)
dva veľké vlčiaky na mňa vybehli raz tesne pred zotmením pri potoku /čo bolo tiež dosť mimo civilizácie/ a to som pri sebe mala ešte aj môjho psa, utekať nepripadá do úvahy, ale v rýchlosti som našla veľký konár a neviem akým zázrakom sa mi ich podarilo odohnať na určitú vzdialenosť, kedy som fakt zdrhla. Tieto situácie sú strašne nepríjemné a ľudia (väčšinou) na dedinách, držiaci psa na reťazi/v klietke si ani neuvedomujú akú časovanú bombu doma chovajú...
No asi by som odpadla ,kedže sa bojím aj čivavy Minule som šla z kostola a kamarátke ušiel rozzúrený labrador a už už išiel do mňa skákať moj pud sebazáchovy predomna strčil asi o polovicu menšiu kamarátku normálne som sa za ňu schovala a bolo mi uplne jedno čo s ňou ten pes spraví . naštastie nič nespravil.
@klaudiqa9 súhlasím s tebou s tým držaním psa na reťazi...... škoda, že napríklad u nás na dedine niekedy ani nie je snaha nejak toho psa udržať doma, väčšinou sa potulujú po nociach niekedy aj v skupinkách tak tri štyri psy a to už moc nie je sranda, ale väčšinou tieto psy má na svedomí naša ,,menšina" v dedine nakoľko nemajú ani len plot, potom je radosť ísť vonku večer....
@po1nt no to sú skôr také dve skupiny.. hlúpi ľudia, ktorí svojho psa nezvládajú- stáva sa agresívnym/uteká im lebo nemajú poriadny plot (cez jednu ulicu tu už ani neprechádzam lebo je tam bohovo zúrivý /o5/ vlčiak, a plot ma asi 1,50m a to sa nestalo raz že ušiel, naposledy dohrýzol moju tetu...) a potom máme psy od spoluobčanov, tie sú väčšinou pokojnejšie, a navyknuté na iné psy ktoré pobehujú vonku, akurát že majú plno chorôb,väčšinou chodia v skupinách, v podstate NIKOMU nepatria a odchyty týchto psov sa robia strašne málo, aj keď viem, že to u nás sem tam redukujú..proste mordor...
eeeeh...raz som takto išla domov a jeden kokot geňovský od nás z ulice mal na vodítku dvoch rotvajlerov veľkých ako krava štýlom že na prste....jeden na mňa začal štekať a roztrhal mi tričko s tými pazúriskami vyjebanými tak som ho kopla ťažkou botou do hrude čo ho akurát len viac rozzúrilo, takže popravde - neviem, asi by som sa dakam skúsila schovať keďže viem že by som mu neutiekla
@klaudiqa9 tak tak ako píšeš väčšinou nehryzú len brešú a ja sa držím pravidla, že pes ktorý breše nehryzie ale raz som na to doplatil, lebo som stretol takého jedného čo brechal tak som ho ignoroval a prešiel po druhej strane cesty, ale bola to chyba on prestal brechať a prišiel odzadu ku mne a ma chytil za lýtko, našťastie moc silno nie, tak som mu to chcel vrátiť, kým som sa otočil už bežal popod jeden plot a ušiel... pár dní som mal potom strach či som od neho niečo nechytil, nakoľko očkovaný isto nebol a ani žiadny obojok ani nič... inak by som psovi nikdy neublížil ani ich nikdy nejak neprovokujem ale občas sa brániť treba...
niežeby som nemala rada veľkých psov, lebo sú to ňuňáci a zvyčajne sa s nimi idem maznať alebo hrať.
ale kebyže by bolo rozzúrený alebo proste nasratý, či besný,.. krik by ho len naštval, nehovoriac o behu,... ja nevime asi by som sa posrala a stála tam ako kus sochy dokým by sám neodišiel
Nebojím sa psov keď som bola malá skočil na mňa vlčiak a aj tak to bol pre mňa "dobrý psík"
ale k veci, zostala by som stáť, nepozerala sa mu do očí, nehala sa oňuchať a nerobila prudké pohyby. psy nie sú zlý a kým by som mu nedala dôvod nič by mi nespravil
jeden cvičitel psov mi raz povedal že či sa jedná o bojové plemeno alebo o akékolvelk iné stačí mu ukázať kto je pán a ja mu hovorím "no dobre ale ako ukážem rotvajlerovi ktorý sa na mňa rozbehne za účelom roztrhať ma že to já som pán... on sa len usmial a povedal " v takom prídade mu nastrč ruku, on sa do nej zakúsne a potom ho chyť za vajcá a zmáčkni a uvidíš ako si ten útok okamžite rozmyslí..." no nedalo mi a opýtal som sa "čo ak to bude fena...?" on sa zamyslel a povedal "hmmm, vypichni jej oko, čo sa sňou budeš srať "
asi by som vyliezla na to auto alebo na niečo čo by bolo blízko mňa. Teda ak by som videla že je ten pes rozzúrený a pravdepodobne sa mi chystá niečo spraviť. No...a potom by som niekomu pravdepodobne zavolala ak by sa psovi nechcelo odísť. Alebo by som sa s ním snažila "skamarátiť" ..neviem síce ako ale tak kebyže je to nejaká zúfalá situácia.
Ale pokial by ten pes len tak vybehol spoza rohu a tým že by nebolo na ňom vidno že je nejaký zúrivý, tak by som len spomalila, prípadne zastala a pozorovala čo má za lubom...a podľa toho by som si rozmyslela čo spravím...
@nicolkaa akože z mojej? Na obhajobu rady môjho priateľa len poviem, že mi ju dal ked som sa mu sťažovala že ma raz skoro kusol jeden rozzureny pes. A nemyslím že to myslel tak, aby som teraz lámala väzy ostošesť vždy ked sa zlaknem, ale len v prípade že by to bolo už fakt vážne a mne by niečo fakt reálne hrozilo. Nehovorím že by som niečo také urobila, to si vážne nemyslim, ani by sa to asi nedalo pri mojej váhe a výške, ale tak nemyslel to zle. Myslím že sa dá pochopiť, že zrejme nechce, aby ma dokusal nejaký pes..
2) nedat najavo strach a ukazat mu kto je panom (vacsinou na takychto psov vybehnem priatelsky a ako keby vycitia, ze sa ma nemusia bat, olizu ma a idu prec)
3) kopacka do hlavy (toto som nastastie este nemusel robit)
môj pes mi roztrhal nohavice keď mi zubami skočil do stehna a bolo to od radosti keď sme sa hrali.
neverím ti. labrador je pes temperamentný a hravý, nie zúrivý. Ak kamarátka nemá psa naučeného poslúchať, môže ho tešiť vyskakovanie na ľudí ale určite nebol agresívny, to by potom celá situácia dopadla inak
brešú na mňa skôr psy spoza brány, /aj tak tomu prísloviu veľmi nechápem, psy štekajú z rôznych dôvodov, niekedy ide len o to aby si si ich všimol inokedy doslova prejav agresie...atď/..tie pobehujúce sú skôr pokojné ale ako vravím, blchy, choroby žiadny obojok, žiadne vodítko, kožné choroby a sú často vyhladované. Len im proste netreba ukázať strach, prejavia sa dominantne a potom to bude jojka s markízou riešiť ešte týždeň a brániť sa treba každopádne, nikdy nevieš čo je to zač, ak však nemá obojok so známkou, to už treba riešiť úplne inak
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
44 komentov
1. ak je pes prinajlepšom vo výške mojich kolien, tak nemám strach, pri najhoršom ho budem musieť kopnúť (ako sa už pár krát stalo)
2. ak je vyšší ako moje koleno hľadám poriadne vysoký strom, alebo čokoľvek na čo sa dá vyliezť (našťastie psa v takej výške a že by bol útočný som stretol len raz)
Priatel mi vždy radí aby ked ma napadne nejaký väčší pes aby som mu zlomila väzy ale pri mojej krehkej postave by sa mi to neviem či podarilo..asi by ma to ani nenapadlo takže dufam že sa mi nič také nestane.
ja by som sa asi posrala
niežeby som nemala rada veľkých psov, lebo sú to ňuňáci a zvyčajne sa s nimi idem maznať alebo hrať.
ale kebyže by bolo rozzúrený alebo proste nasratý, či besný,.. krik by ho len naštval, nehovoriac o behu,... ja nevime asi by som sa posrala a stála tam ako kus sochy dokým by sám neodišiel
ale k veci, zostala by som stáť, nepozerala sa mu do očí, nehala sa oňuchať a nerobila prudké pohyby. psy nie sú zlý a kým by som mu nedala dôvod nič by mi nespravil
Ale raz davno uz za mnou bezal rozzureny doberman ktoreho na nas pustil chlap so slovami "Chyť ho!" nastastie plot nebol daleko a zdrhli sme..
Inak aj vďaka tomu, že ľudia nevedia ako sa ku psovi správať sa tie útoky stávajú.
Ale pokial by ten pes len tak vybehol spoza rohu a tým že by nebolo na ňom vidno že je nejaký zúrivý, tak by som len spomalila, prípadne zastala a pozorovala čo má za lubom...a podľa toho by som si rozmyslela čo spravím...
1) nevsimat si ho
2) nedat najavo strach a ukazat mu kto je panom (vacsinou na takychto psov vybehnem priatelsky a ako keby vycitia, ze sa ma nemusia bat, olizu ma a idu prec)
3) kopacka do hlavy (toto som nastastie este nemusel robit)
môj pes mi roztrhal nohavice keď mi zubami skočil do stehna a bolo to od radosti keď sme sa hrali.
neverím ti. labrador je pes temperamentný a hravý, nie zúrivý. Ak kamarátka nemá psa naučeného poslúchať, môže ho tešiť vyskakovanie na ľudí ale určite nebol agresívny, to by potom celá situácia dopadla inak
lol, vy niektorý tupci..