Asi úplnú istotu a pokoj - nejako prirodzene si viem pri tom človeku predstaviť nie ani tak prežiť život, ale zomierať pri ňom. Priať si, aby ten človek bol ten posledný, ktorého uvidím. Predstaviť si prežiť s ním život musí byt jednoduché aj keď je veľa komplikácií naokolo. Milovať sa prestať nedá, ale dá sa to naučiť, aj keď pominie zamilovanosť. Láska je pritom vždy iná ako len zamilovanosť alebo sexuálna príťažlivosť, ktorá sa tiež dá pomýliť s citmi.
to je to , ked ti zomrie manzelka a ty este dva roky po jej smrti nosis kvety na hrob a ticho sedis pri nom ... ako moj starky sused, len kvoli tomu verim ze laska niekde existuje
"Krásny pocit i keď občas bolestivý" Ovšem človek si ju občas neuvedomuje.
Pre mňa je láska ak sa pozriem na partnerku hocikedy, zahľadím sa jej do očí a vnútorne cítim ako mnou niečo prechádza taký pocit vnútornej harmónie a šťastia. Vedomie že človek natrafil na niekoho kto si zaslúži tú lásku. Ten pocit že by som pre tú ženu všetko spravil. Aj pocit zodpovednosti kedy človek vie že aj on musí niečo spraviť aby bol milovaný rovnako . Hlavne sa snažiť zabezpečiť partnerku a spoločnú budúcnost. Je to pocit kedy človek pri pohľade na partnerku si uvedomí, že je tá pravá že ona je tá ktorú si chcem vziať pred oltár, ona je ta s ktorou chcem založiť rodinu a aby niesla spoločné mrno.
Nie je to definicia sice ale su to momenty kedy ju clovek pocituje.
A dá sa prestať milovať hlavne ak si to ten druhý nezaslúźi a svojimi činmi ju ničí. Preto treba byť vo vzťahu pozorný a hlavne sa vedieť správať tak aby boli obaja šťastní.
No bohužiaľ som nemala to šťastie zažiť tú pravú Lásku ale len ilúziu o láske, ktorá sa postupne rozplynula ako ranná hmla. No a každá takáto nepravá alebo nešťastná láska ti postupne berie nádej veriť v tú naozajstnú a medicína ku tomu tiež veľmi nepomáha a neviem či som teda naivná ak ešte stále dúfam, že to existuje a verím, že to človek proste spozná ak je to to pravé
..keď s tým človekom potrebujem byť a stále mi chýba, keď nie sme spolu..a musím s ním byť neustále v kontakte..zaujíma ma všetko ohľadom neho...keď mi zmäkne/zjemnie hlas, keď na neho prehovorím... a keď som s ním, cítim sa pokojne a nič mi vtedy nechýba ...
no žiaľ, prestať sa dá...ak je niečo dlhodobo zlé...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
21 komentov
Pre mňa je láska ak sa pozriem na partnerku hocikedy, zahľadím sa jej do očí a vnútorne cítim ako mnou niečo prechádza taký pocit vnútornej harmónie a šťastia. Vedomie že človek natrafil na niekoho kto si zaslúži tú lásku. Ten pocit že by som pre tú ženu všetko spravil. Aj pocit zodpovednosti kedy človek vie že aj on musí niečo spraviť aby bol milovaný rovnako . Hlavne sa snažiť zabezpečiť partnerku a spoločnú budúcnost. Je to pocit kedy človek pri pohľade na partnerku si uvedomí, že je tá pravá že ona je tá ktorú si chcem vziať pred oltár, ona je ta s ktorou chcem založiť rodinu a aby niesla spoločné mrno.
Nie je to definicia sice ale su to momenty kedy ju clovek pocituje.
A dá sa prestať milovať hlavne ak si to ten druhý nezaslúźi a svojimi činmi ju ničí. Preto treba byť vo vzťahu pozorný a hlavne sa vedieť správať tak aby boli obaja šťastní.
Niekto to urobiť musel...
niekto to urobiť musel
a laska k sebe neni ked ste tucny a tu zmrzlinu si date
no žiaľ, prestať sa dá...ak je niečo dlhodobo zlé...