a vie vôbec niekto, že prečo sú taký?
čo keď spoločnosť v ktorej žijú im dáva na to dôvod?
čo keď spoločnosť ich odmieta jednoducho preto, že sú tej spoločnosti nesympatickí?
mohla by som napísať aj jasný dôkaz, ale pre istotu som ticho
už sa mi stalo, že som sa radšej nezaradila do kolektívu než aby som sa mala baviť s takými blbcami, takže..
nemyslím si o nich vôbec nič negatívne, skôr súcitím.
ja neviem, väčšinou nič.. občas s nimi skúsim pokecať, ale keď to nejde, tak to nejde, pokiaľ so mnou zjavne netúži komunikovať a kdesi si myslí "čo tá hentá odo mňa chce, nech ide doboha" tak ho nechám v pokoji žiť a neotravujem. ale niektorí sú vpohode.
a z pár mimoriadne vtipných ľudí odmietajúcich sa začleniť sme si už spravili legendy
ja som taká. v novej práci mi trvalo 2 mesiace kým som si zvykla na nových ľudí. a pol roka kým som bola úplne že v pohode a ako doma. ale to je spojené s mojim detstvom a tak
Ja napriklad s vacsinou svojich spoluziakov vobec nekomunikujem, cize som sa vlastne nezaradila do kolektivu a nemam ziadnu socialnu fobiu ani nic podobne, len su to proste take hlupe nevyspele deti, co len lezu na nervy cele dni. Ale s tymi, co su mi sympatickejsi nemam najmensi problem, oni su super
» pbspravy.sk/zaujimavosti/10... tak fungovanie v kolektive si vyzaduje obcas davku pretvarky a nie kazdemu to vyhovuje.... s takym odstupom si vytvoria skutocny obraz o ludoch, proste nestranny pohlad a to ich odradi... niekedy cloveka ovplyvni predosle prostredie.... vela moznosti... niekde je to o skupinkach a pre toho cloveka sa skupinka nenajde... nespada po ziadnu z nich... ale vacsinou je to chyba kolektivu, ze ho nechce prijat takeho, aky je...
A ináč k veci, podľa mňa majú na to svoje dôvody. Možno nestoja o to, aby sa zaradili do toho kolektívu, pretože by to mohlo napríklad narušiť ich vnútorný život, alebo jednoducho o to nestoja. Nemajú radi ľudí, sú hanbliví, nemajú chuť sa priateliť alebo rozprávať s ľuďmi. Aj ja som taká a čo..
Ja taký som len z časti asi Proste v triede sa bavím len s niekoľkými ľuďmi ale inak ostatných ignorujem kým sa neozvú ku mne ak sa niečo milo spýtajú odpoviem v poho ak dajaký dačo pi*uje neriešim abo mu niečo milé poviem
A inak nechodím von s partiou už som radšej sám viac sa na veci sústredím keď som sám iba niekedy napr ak si idem zahádzať na kôš tak zavolám kamaráta (čo je skoro nikdy)
A proti takým ľuďom nemám nič je mi jedno aký sú ostatný ľudia neriešim ich ale na základnej som mal spolužiačku čo ma tým správaním tak vytáčala.. s nikým nekecala ani s učiteľmi vždy len šepkala a keď som jej niečo povedal ta sa len usmiala a nereagovala a ma to tak žralo až som sa na ňu pár krát vykričal tvl
buď sú príliš namyslení a ostatných považujú za bandu idiotov. alebo sú príliš hanbliví, bez sebadôvery a ostatných považujú za príliš úžasných, aby sa s nimi mohli baviť.
mne zas vadilo,ked sa so mnou niekto nechcel baviť, lebo som spoločenský typ aj ked na druhej strane nevešám každému všetko na nos...ale sú ľudia, čo samotu proste vyhľdávajú
je to každého osobná vec či sa chce radiť do kolektívu alebo nie... nemám dôvod si niečo myslieť o takom človeku... a uprimne ani ja sa moc neradím do väčšieho kolektívu lebo načo?
INTROVERTI , SOM JEDEN Z NICH ... A u mňa je to tak .že nieže by som ludí nemala rada , mám - váčšinu , ale potrebujem byť , často sama , v kľude rozmýšľať . Načerpať energiu . A večšina ľudí , je odosť iná , než ja , tak si nesadneme . Introvertovi je dobre byť váčšinou sám a len občas s ľudmi .
lebo ich kolektiv vyraduje, pre nieco nimi opovrhuje a oni to citia a preto sa nesnazia zaradit a ked sa snazia, dopadne to fiaskom, lebo spolocnost vsetky ich ciny povazuje za blbe. to je take no. clovek spravi nejaku zlu vec alebo je nejaky a ked je kolektiv uplne iny, tak ho medzi seba nevezmu. je velke stastie, ked clovek natrafi na dobry kolektiv, nieje to samozrejmost. podla mna sa clovek nechce zaradit medzi ludi len ked to nedokaze, lebo kazdy chce byt sucastou kolektivu, ak nie je ten kolektiv proti nemu...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
29 komentov
čo keď spoločnosť v ktorej žijú im dáva na to dôvod?
čo keď spoločnosť ich odmieta jednoducho preto, že sú tej spoločnosti nesympatickí?
mohla by som napísať aj jasný dôkaz, ale pre istotu som ticho
nemyslím si o nich vôbec nič negatívne, skôr súcitím.
a z pár mimoriadne vtipných ľudí odmietajúcich sa začleniť sme si už spravili legendy
v prvom rade máš zle použité lomítko, lebo tí čo sa nechcú, a tí čo sa nedokážu, sú obvykle veľmi silno odlišné typy ľudí.
v druhom rade, nemyslím si o nich nič kým ich aspoň trochu nespoznám, ale tak nejak inštinktívne ma to k nim ťahá, lebo som (býval?) podobný
Vraj aj ja ňou trpím..
A ináč k veci, podľa mňa majú na to svoje dôvody. Možno nestoja o to, aby sa zaradili do toho kolektívu, pretože by to mohlo napríklad narušiť ich vnútorný život, alebo jednoducho o to nestoja. Nemajú radi ľudí, sú hanbliví, nemajú chuť sa priateliť alebo rozprávať s ľuďmi. Aj ja som taká a čo..
Neviem vobec cim to je.
A inak nechodím von s partiou už som radšej sám viac sa na veci sústredím keď som sám iba niekedy napr ak si idem zahádzať na kôš tak zavolám kamaráta (čo je skoro nikdy)
A proti takým ľuďom nemám nič je mi jedno aký sú ostatný ľudia neriešim ich ale na základnej som mal spolužiačku čo ma tým správaním tak vytáčala.. s nikým nekecala ani s učiteľmi vždy len šepkala a keď som jej niečo povedal ta sa len usmiala a nereagovala a ma to tak žralo až som sa na ňu pár krát vykričal tvl
som rada, že aspoň jedna