ale teraz vážne, kedysi som spoznala človeka, ktorého som si nesmierne vážila, a každý jeden rozhovor s ním bol proste niečo úžasné. v tej dobe ma ani na sekundu nenapadlo, že by ma mohol chcieť, veď čo by na mne aj videl, keď som pre neho v podstate ešte decko, a môže mať kohokoľvek. a keď mi konečne (po sakra dlhej dobe!) docvaklo, že o mňa má záujem, tak som asi nad ničím iným nerozmýšľala, než že ho stratím ak by sme spolu chodili...a čuduj sa svete, stále sme spolu, a svet stojí ako má, aj keď občas by som sa na to najradšej vyjebala okamžite
jejda DD toto ne...raz ked sme ešte boli šibnutí a mladí a ked som ešte mala FCB tak sme sa dali akože "do vztahu" zo srandy, hoc teraz mi je z toho na nič...
Sice si už nie sme až tak velmi blizky, tak je to stále pre mna jeden super človek s dobrým srdcom, ktorý ma vždy vypočuje, rozveselí a jeden z mála ludi čo mi vyčarili usmev na tvári ked mi bolo fakt zle...Len raz som sa nanho pozrela spôsobom ako " och ty si sexyy" fakt..ja ho beriem nejako skôr ako brata. a viem že aj on má ku mne skôr surodenecky vztah.
povedzme, že o seba stojíme, myslíme si, že sa k sebe hodíme, budeme to o sebe vzájomne vedieť, ale jeden ten vzťah odmietne. čo sa na tom kamarátstve akože zachráni?
Nechápem čo je na tom, ak by môj najlepší kamarát nebol teplý a moje srdce by nepatrilo inému, tak nevidím na tom nič zlé.
Stratím či nestratím, prečo myslieť na to či stratím, prečo nemyslieť na to že nestratím. Vôbec nerozumiem čo proti tomu máte, ak by ste sa zaľúbili a bola by to láska tak by ste asi nemali na výber
Určite áno, čo ak sa mi už nikdy nenaskytne lepšia možnosť a len si donekonečna budem odopierať niečo, čo sa malo stať a neskôr to budem ľutovať? Skúsila by som to určite.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
22 komentov
Čiže, nie,dík,radšej knihu.
ale teraz vážne, kedysi som spoznala človeka, ktorého som si nesmierne vážila, a každý jeden rozhovor s ním bol proste niečo úžasné. v tej dobe ma ani na sekundu nenapadlo, že by ma mohol chcieť, veď čo by na mne aj videl, keď som pre neho v podstate ešte decko, a môže mať kohokoľvek. a keď mi konečne (po sakra dlhej dobe!) docvaklo, že o mňa má záujem, tak som asi nad ničím iným nerozmýšľala, než že ho stratím ak by sme spolu chodili...a čuduj sa svete, stále sme spolu, a svet stojí ako má, aj keď občas by som sa na to najradšej vyjebala okamžite
Sice si už nie sme až tak velmi blizky, tak je to stále pre mna jeden super človek s dobrým srdcom, ktorý ma vždy vypočuje, rozveselí a jeden z mála ludi čo mi vyčarili usmev na tvári ked mi bolo fakt zle...Len raz som sa nanho pozrela spôsobom ako " och ty si sexyy" fakt..ja ho beriem nejako skôr ako brata. a viem že aj on má ku mne skôr surodenecky vztah.
co uz to len moze byt za kamaratstvo, ked jeden z dvojice tajne po tom druhom tuzi a nemoze mu to povedat/skusit nieco..
osobne radsej pridem o kamarata, ako zazivat muky z toho, ze sa toho druheho tuzim dotknut, povedat mu co citim a nemozem..a bla bla
Lebo proste sú to kamaráti, neviem si predstaviť ich v inej pozícii...
Stratím či nestratím, prečo myslieť na to či stratím, prečo nemyslieť na to že nestratím. Vôbec nerozumiem čo proti tomu máte, ak by ste sa zaľúbili a bola by to láska tak by ste asi nemali na výber
ale som si isty, ze i po rozchode by sme boli kamarati, bo ja za kamaratky povazujem vsetky svoje byvalky.
proste mam ich stale rovnako rad a neviem si predstavit, ze teraz nebavme sa, bo nam to neklapalo vo vztahu (hoci raz to prist moze)