Dávate v živote ľuďom,ktorí Vám ublížili druhé šance?
Ste zástancom toho,že vždy treba dať druhú šancu? Alebo to beriete individuálne prípad od prípadu. Alebo si myslíte,že keď Vám niekto ublížil raz určite to urobí znovu?... Váš názor.
väčšinou každému dám druhú šancu, tretiu málokomu, no a potom sú tí ľudia, ktorí sakrastojazato a dala by som im šancu stovkykrát... ale tí to využívajú najmenej :happy:
a bohužiaľ som občas opak @4 klasicky-odpúšťam, nezabúdam
Každopádne si myslím, že aspoň tú druhú šancu si zaslúži každý, sama dobre viem, že raz sa môže stať hocikomu hocičo
ja som svoju milú žiadal o druhú šancu ale nedočkal som sa jej dodnes. bodaj by som sa jej dočkal keď možno dodnes žije v domnení, že som jej ublížil. skutočnosť sa troška líši od jej domnienok. bodaj by mi verila keď neprajníci ktorí ju dokázali zmanipulovať majú stále prevahu. všetko je ale dočasné.
dosť záleží kto to je a ako ublížil. pokiaľ mi na niekom záleží tak som schopný dať aj viac šancí..ale jedna a tá istá chyba sa nesmie opakovať. to je už potom bez šance.
ako ja sám, tak aj druhí sa učia na svojich vlastných chybách.
záleží na tom, či si tú chybu dokáže uvedomiť a priznať že to nebolo správne.
ano stale ma prenasleduje to, ze aha toto mi spravil a neviem sa potom toho pocitu zbavit, ale odpustam..
sme len ludia, kazdy robi chyby a moze sa stat, ze si to uvedomi az neskor, tak preto by si kazdy mal zasluzit druhu sancu..
napr. ja som tiez urobila zopar chyb, ktore som si ani neuvedomila, ze robim a ublizujem tym jednemu cloveku, na kt. mi zalezalo az raz mi to povedal, cim som mu ublizila a uplne ma vyclenil z jeho zivota, bez moznosti na napravu, bez druhej sance.. a tak velmi by som si ju priala!
NIE..!! život ma naučil, že keď dám druhú šancu.. ten človek ma zrazí na kolená ešte viac, ako prvýkrát.. neoplatí sa dávať druhú šancu.. aj tak to už nikdy nebude ako predtým..
..aj keď možno je niekde medzi 1000 ľuďmi človek, ktorý si ju zaslúži.. ale len MOŽNO..
samozrejme záleží na okolnostiach. kto je ten človek, či mi na ňom záleží, do akej miery ma sklamal/oklamal/ublížil mi... atd.
ale poväčšine dávam druhé šance. a pre človeka ktorého milujem je tých šancí nespočetne veľa... možno je to chyba a možno nie... ale ja som už raz taká... v tomto prípade sa asi riadim výrokom:
"Hovorí sa, že nikdy nevkročíš dva krát do tej istej rieky, ale pokiaľ toho človeka máš naozaj rád, vkročíš tam toľko krát, pokiaľ sa neutopíš...."
Keď mi boli schopní ublížiť, asi som ich nejakým spôsobom ľúbil. Nezabúdam. Odpustím. Nedávam často druhé šance, len keď mi to pripadalo ako výnimka z pravidla, a aj vtedy sa snažím pred tým, než sa nejako zachovám najprv objektívnejšie posúdiť, aké je vlastne to pravidlo (ako sa ten človek v skutočnosti správa, keď odmyslím pocity).
Potom to teda dôjde do tej fázy, že predefinujem rolu toho človeka v mojom živote alebo ju vymažem. Ak prechovávam iracionálne kladné pocity voči tej osobe tak či tak, tak som aj neskôr schopný pomôcť a posunúť toho človeka, ale už si ho nikdy úplne nepripustím k telu.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
43 komentov
ale viac nie ako ano
naco?
a bohužiaľ som občas opak @4 klasicky-odpúšťam, nezabúdam
Každopádne si myslím, že aspoň tú druhú šancu si zaslúži každý, sama dobre viem, že raz sa môže stať hocikomu hocičo
Teraz uz nemam a neplanujem robit vynimky.
Ale ani tomu, by som 3 nedal.
Ak by ma teraz ten clovek sklamal. Tak uz nikdy viac
ako ja sám, tak aj druhí sa učia na svojich vlastných chybách.
záleží na tom, či si tú chybu dokáže uvedomiť a priznať že to nebolo správne.
ale keď to inakšie nejde proste!
sme len ludia, kazdy robi chyby a moze sa stat, ze si to uvedomi az neskor, tak preto by si kazdy mal zasluzit druhu sancu..
napr. ja som tiez urobila zopar chyb, ktore som si ani neuvedomila, ze robim a ublizujem tym jednemu cloveku, na kt. mi zalezalo az raz mi to povedal, cim som mu ublizila a uplne ma vyclenil z jeho zivota, bez moznosti na napravu, bez druhej sance.. a tak velmi by som si ju priala!
..aj keď možno je niekde medzi 1000 ľuďmi človek, ktorý si ju zaslúži.. ale len MOŽNO..
ale poväčšine dávam druhé šance. a pre človeka ktorého milujem je tých šancí nespočetne veľa... možno je to chyba a možno nie... ale ja som už raz taká... v tomto prípade sa asi riadim výrokom:
"Hovorí sa, že nikdy nevkročíš dva krát do tej istej rieky, ale pokiaľ toho človeka máš naozaj rád, vkročíš tam toľko krát, pokiaľ sa neutopíš...."
Potom to teda dôjde do tej fázy, že predefinujem rolu toho človeka v mojom živote alebo ju vymažem. Ak prechovávam iracionálne kladné pocity voči tej osobe tak či tak, tak som aj neskôr schopný pomôcť a posunúť toho človeka, ale už si ho nikdy úplne nepripustím k telu.