A ma to už poriadne štve...aj keď si poviem- je to len hlúpa hračka, alebo to je len taký šuter na zemi, nemôžem si pomôcť.../áno, za pár sekúnd sa dokážem citovo naviazať aj na kamienok/
nevedela som sa vzdať obľúbeného svetra, napriek tomu, že bol celý deravý, nevedela som sa vzdať môjho peračníka... a kopu iných vecí, ktoré mi prirástli k srdcu (oprava, k tej diere, kde má byť srdce)
a dokážem sa naviazať aj na ľudí, ktorých som v živote nestretla a potom ma to ničí
mne je lúto každej...kraviny fakt a ani som to nemusel nikdy vidieť stačí ked vidím dačo v kontajnery prvý krát nejaké roztrhané oblečenie a hned to berem domov že prečo to vyhodili hned ma pakujú nas5 (kontajner ako náš vlastný,bývame v dome)
dala by som prvú mžonosť ale nelúbil sa mi ten smajl -.- zbožňujem svoju postel, svojich plyšákov, môj kávový pohár, moje tri politrové zelené hrnčeky na čaj, môj havový pohár na čaj, moju koženku a ďalšie veci...
napr. bola som citovo naviazaná aj na moju krásnu zelenú izbu :/ ....a teraz ju mám znova...troška inak...ale už to nie je také
a najvtipnejšie bolo keď som pomaly revala a lúčila sa s práčkou
mám niekoľko takých vecí. prvú - úplne vyšúchané rozdrané rifle, ktoré proste nedokážem vyhodi, mám ich asi 5 rokov, a toľko pekných vecí som v nich prežila a tak ich teraz nosím len na chatu a tak.
a druhá je taký maco od priateľa. keď som ho raz videla v papuli môjho psa, skoro ma chytil infarkt
mám citový vzťah k jednému lesu...kde rád chodievam...hmm tento víkend sa pôjdem tam asi prejsť lebo nemám akosi čas teraz :/
mám obľúbený vankúšik s ktorým spávam. Keď som bol malý mal som vankúš. Museli mi ho zahodiť (kvôli nečistote či čo) som plakal za ním. A mám stále citové naviazanie na vankúše alebo aj na svojho plyšáka
mám plyšáka,ak sa tomu ešte dá tak povedať,ktorý som dostala na krstiny,verte či neverte,mám ho doteraz a občas sa mi ťažko zaspáva,keď ho nemám pri sebe.
mám citový vzťah ku každému môjmu bielemu tričku a jedným rifliam.
sú potrhané,staré,ale sú dokonalé!
a takisto vzťah k nejakej kabelke,alebo topánkam,na ktoré nedám nikdy dopustiť a keď sa mám niekam zbaliť,tak premýšľam,čo bude najlepšie si so sebou zobrať,aby mi nebolo ľúto za inými vecami.
ale všetko je stále v rámci normy a nemám žiadne divné stavy a nálady
Mám citový a erotický vzťah k mojej peňaženke, zvlášť, keď je prázdna, je to čisto erotický vzťah - mám v nej p***. A keď je plná, je to čisto o citoch, či tie peniaze míňam alebo nemíňam.
k mojmu bicyklu mam da sa povedat citovy vztah, dokonca ma aj meno Erik bicykel zopar krat som si chcel kupit novy ale rozmyslel som si to Erik je spolahlivy
ja mám citový vzťah s plyšákmi čo mám, to sú moja srdcovka, v živote by som nedovolila ich vyhodiť, a potom s hocičím, obľúbené tenisky som nosila do zodratia, až kým mi ich mamka nevyhodila (terajšie pred ňou skrývam), ako menšia plakala za svojou skriňou čo som mala v izbe a tiež za bicyklom, ktorý mi ukradli, za čím som smútila najviac bolo auto, ktoré sme kedysi predali
Ja mám prstienok od maminky, ktorý našla pred tescom ... A som naň šialene naviazaná, vôbec ho neskladám! Je to len malilinký snubný prstienok, môžte ho vidieť aj na profilovke. Dokonca je aj celkom škaredý . Ale ani o ňom neviem a bez neho sa cítim ako holá Takže tak Asi ten najdrastickejší príklad z môjho života ... Alebo Mičí Minule sa mi nezmestil do kufra. Viete si predstaviť 170-centimetrovú pubertiečku na letisku s kufrom a kabelkou k nemu, z ktorej vykúka hlava plyšáka? Dokonca si ma fotili
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
43 komentov
a dokážem sa naviazať aj na ľudí, ktorých som v živote nestretla a potom ma to ničí
napr. bola som citovo naviazaná aj na moju krásnu zelenú izbu :/ ....a teraz ju mám znova...troška inak...ale už to nie je také
a najvtipnejšie bolo keď som pomaly revala a lúčila sa s práčkou
a druhá je taký maco od priateľa. keď som ho raz videla v papuli môjho psa, skoro ma chytil infarkt
mám obľúbený vankúšik s ktorým spávam. Keď som bol malý mal som vankúš. Museli mi ho zahodiť (kvôli nečistote či čo) som plakal za ním. A mám stále citové naviazanie na vankúše alebo aj na svojho plyšáka
mám plyšáka,ak sa tomu ešte dá tak povedať,ktorý som dostala na krstiny,verte či neverte,mám ho doteraz a občas sa mi ťažko zaspáva,keď ho nemám pri sebe.
mám citový vzťah ku každému môjmu bielemu tričku a jedným rifliam.
sú potrhané,staré,ale sú dokonalé!
a takisto vzťah k nejakej kabelke,alebo topánkam,na ktoré nedám nikdy dopustiť a keď sa mám niekam zbaliť,tak premýšľam,čo bude najlepšie si so sebou zobrať,aby mi nebolo ľúto za inými vecami.
ale všetko je stále v rámci normy a nemám žiadne divné stavy a nálady
naposledy som sa asi zhovárala zo starou obrazovkou k počítaču, ktorá išla do šrotu