smola chlapček/dievčatko ... a v tom lepšom prípdade si kusnem do jazyka ale to sa nestáva často :/ som výbušná povaha - ale musí to byť naozaj niečo zlé ...
ako kedy, pokiaľ ide o robotu, naučila som sa zatínať zuby už dávnejšie a keď ma teraz naštvú, len sa mračím a trieskam vecami a počkám, kým trochu vychladnem a riešim to potom. keď ma naserie niekto blízky, tak pre mňa neexistuje také, že nemôžem povedať, bohužiaľ. a to sa buď vyziapem a priamo všetko vykričím alebo som hnusne ironická.
odporný som vtedy strašne aj k ostatným vtedy som radšej sám čítam kreslím proste robím niečo čo mi robí radosť a pričom sa odreagujem alebo s niekym o tom pokecám =D maličkosti ma len tak nerozhodia šak záleží podla toho o koho a čo sa jedná aj podla obdobia =D mno a ludia ktorým si nwdovolim vypicovat ma nastastie nevytáčajú v poslednej dobe =D =D
preto ak vás niekto riadne naserie, treba niečo hodiť o zem, najlepšie nejaký tanier zo servisu po starej mamke alebo sa niekde schovať do pivnice a tam riadne pičovať až vás to prejde!!!
šetrite si zdravie a dotyčný čo vás nasral nemúsi nič vedieť!!!....filip
vyzúrim sa potichu niekde v kútiku a za 5 minút som väčšinou v pohode. v prvom rade je problém ma naštvať, obvykle na to treba hrozného debila ktorý sa o to bude hrozne pokúšať.
netreba sa dať vyprovokovať (niekedy to nejde samozrejme), ale podľa mňa sa treba riadiť heslom "ak na teba niekto kričí usmej sa a maj ho v piči" ja som si nikdy nerobil ťažkú hlavu z blbých ľudí okolo seba, takže sa nenaštvem nikdy a ak tak to je už úplne krajný prípad a to je čistá Fukušima 3... to sa mi v väčšinou stáva v prípade ak nedajbože komunikujem s vygumovanými veriacimi ľuďmi, alebo inou zaostalou háveďou... som toho názoru že každému kto ma nasral to treba vykričať, alebo ho ignorovať, ale nie dusiť to v sebe... potom z toho vznikajú choroby
no...momentálne zažívam...nedávno som sa neovládla a dala vyprovokovať. výsledok=som za najväčšieho blbca (ale neľutujem) len ma to veľmi psychicky vyčerpalo. no a deň dozadu ma niekto vytočil... a zareagovala som kvázi s úsmevom, no dotyčnému ani na um nezišlo, že mohlo to čo povedal ublížiť... a teraz práve neviem že či to mám v sebe dusiť alebo mu to povedať, pretože je dosť veľká pravdepodobnosť, že to urobí znova, pretože vie, že ma to serie.
No v skole napriklad, ale niekedy aj inde..vacsinou cakam ci dotycny prestane a nenapadne ma mu povedat ze mi to vadi ale namiesto toho sa tvarim jak ked si jezis niesol vlastny kriz a potom sa nanho aj pribil
dusím... hlavné spory sú s mojou mamou takže žiadne extremne ziapanie, hadzanie predmetov ja neviem, vyzurenie sa sama v kutiku sa nekoná... jediné čo mi zostáva pokúsiť sa prežiť do matury v ako takom psy&chickom zdrAVí
snažím sa držať a väčšinou udržím, ale niekedy sa stane že nie a je to lepšie keď som radšej ticho, veľakrát sa totiž ukáže, že to ani nebolo tak ako to na prý pohľad vyzeralo a dotyčný človek zato ani tak nemôže
To veľmi záleží od situácie. Ja som človek, ktorý v prípade potreby (naštve ma niekto, s kým si musím kvôli nejakým okolnostiam udržiavať pozitívne ladený vzťah, je to nadriadený atď.) vie držať jazyk za zubami a zhltnúť toho veľmi veľa. Vyžalujem alebo vykričím sa niekomu blízkemu a je to v pohode.
Ale v prípadoch, kedy nie je potrebné sa stopercentne ovládať viem niekedy vybuchnúť horšie než hentá grécka sopka pred pár rokmi. A viem byť aj hysterická Najhoršie je, ak ma naserie nejaká konkrétna situácia v práci alebo v robote. To potom kráčam po chodbe a chŕlim zo seba všetky možné aj nemožné nadávky, ktoré mi prídu na jazyk, až dokým nevychladnem A najlepšie je, keď si idem potom zapáliť, aby som sa nerozčuľovala ešte týždeň potom
najcastejsie vybuchnem do nepricetna a neprijimam nijake ospravedlnenia, ani ine nazory ale ak by sa anozaj stalo, ze nemozem (kvoli neviem comu) povedat tomu cloveku co drsne mam na srdci, tak to radsej udrzim v sebe a ..zrejme si to odnesie niekto nevinny
ako sa hodí nie? nie je to že ho dusím,ale najčastejšie prekusnem. proste ved človek vie kedy si čo môže dovoliť,kedy je lepšie dusiť a kedy to vyvaliť.... proiste sa naučiť kedy čo robiť...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
48 komentov
a navyse, kebyze cloveku poviem, ze ma sere, tak to moju situaciu zrejme moc nevyriesi..ja sa s tym musim zmierit
ja hocikomu vyhubujem (ak naozaj nemozem zjebem prvu osobu co ide okolo z dovodu ze dycha a tak
mam velmi prijemnu povahu
keď už sa naseriem, tak to musí byť niečo veľké. maličkosti ma nevytočia.
keď sa naseriem tak... to býva väčšinou italian family že lietajú aj poháre, taniere, stoličky, lavice.
dusím v sebe skôr niečo iné.
preto ak vás niekto riadne naserie, treba niečo hodiť o zem, najlepšie nejaký tanier zo servisu po starej mamke alebo sa niekde schovať do pivnice a tam riadne pičovať až vás to prejde!!!
šetrite si zdravie a dotyčný čo vás nasral nemúsi nič vedieť!!!....filip
sú veci, ktoré ma štvú a tie sa nikto nikdy nedozvie........šťastie pre svet naokolo
sú ľudia, ktorí ak ma naštvú, dám im to najavo, ale aj keď kričím a zúrim, dbám na to, aby to bolo len spravodlivý hnev za konkrétne krivdy
pri hádke nevyťahujem nič staršie ako týždeň alebo nesúvisiace s prípadom..........chcem ostať fér za každých okolností
a aj keď zúrim, kontrolujem sa, aby som neafektovala a aby mi niečo ,,neušlo", čo by som neskôr nevedela vziať späť
takže ja sa kontrolujem, aj keď sa nekontrolujem............
hoci, je nepríjemné také zatmenie pred očami od amoku...
Ale v prípadoch, kedy nie je potrebné sa stopercentne ovládať viem niekedy vybuchnúť horšie než hentá grécka sopka pred pár rokmi. A viem byť aj hysterická Najhoršie je, ak ma naserie nejaká konkrétna situácia v práci alebo v robote. To potom kráčam po chodbe a chŕlim zo seba všetky možné aj nemožné nadávky, ktoré mi prídu na jazyk, až dokým nevychladnem A najlepšie je, keď si idem potom zapáliť, aby som sa nerozčuľovala ešte týždeň potom
len občas to vôbec nejde ľahko
mňau
nič z toho čo za niečo stojí neni jednoduché