Chcem sa spýtať na váš názor, ak by vaša partnerka uprednostňovala kamarátky/kamarátov alebo iné aktivity (je jedno aké) miesto toho, aby bola s partnerom a trávili spolu čas a zabávali sa, ako by ste reagovali? Dajme tomu, že ju vidím 2x do týždňa kvôli tomu, že si vždy nájde inú činnosť, pritom mi stále píše ako jej chýbam a ľúbi ma..
Mne osobne to dosť prekáža, pretože financie mám, čas tiež, mohli by sme spolu chodiť naozaj kdekoľvek, ona nemá nejaké povinnosti, ktoré musí robiť, ale vždy len počujem, dnes nemôžem, pretože som sa dohodla s kamarátom, že mu pomôžem, potom kamarátky a zase nejaké dobrovolnícke aktivity alebo čo... Má taký vzťah zmyseľ ? Ona je super človek, ale pripadá mi, akoby ten vzťah nebrala vážne.
No ja by som si extrovertneho, spoločenského partnera s veľa aktivitami* nehľadala, pretože je to úplný opak mna a tým pádom by mi asi jeho životný štýl začal časom vadiť.
*vnimam tvoju partnerku podľa popisu ako extrovertné, spoločenské dievča čo ma veľa aktivít.
Ako, záleží od toho, do akej miery. Ja by som nechcela muža, ktorý by odo mňa chcel, aby som s ním bola 24/7. Žena potrebuje čas aj na kamarátky, na seba, na nákupy, na kaviarne...
Podla toho, čo píšeš, tak možno ten vzťah fakt nechce, ale skúste sa o tom najprv porozprávať, neže jej hneď dáš koniec a čau. Možno nájdete nejaký kompromis.
Ja som zasa mala takéto chlapca, ktorý mal veľa konickov, chodil na rôzne kurzy aj štyri krát do týždňa a vyhovovalo mi to lebo v tej dobe som toho mala aj ja vela na práci ale úplne ma iritovalo, keď ja som mala veľa všeličoho, chcela som chodiť aj s kamarátkami von a frajer nerobil nič a vyčítal mi to proste si musíš nájsť dievča s ktorým si sadnes ...
Akoze povahovo mi vyhovuje, sme spolu radi, ale jednoducho mi pride, ze sme spolu strasne malo. Neziadam od nej, aby bola so mnou 24/7. Ale naozaj byvame od seba kusok a zbehnut von sa prejst, ked je teplejsie, na obed/veceru alebo si spolu kludne doma nieco pozriet. Ja tiez nevyhladavam nejake podniky. Ale neviem... 1-2 krat za tyzden mi pride malo proste, aj to sme spolu tak 4 hodiny len...
pre mna by bolo 2x za tyzden byt s chlapcom uplne postacujuce (ak by sme spolu este nezili teda...) mozno sa na to divam z hladiska, ze este studujem, ale aj tak... ved 2x za 7 dni je akoze dost, ked si vezmem, ze mam niekolko desiatok kamaratov a chcem byt s kazdym z nich aspon raz mesacne... a este mam zaujmy... a akokolvek by som sa snazila, nenajdem chlapa, ktory by spadal pod vsetky. Jasne, ked mam osobu, ktoru milujem, chcem s nou byt casto, ale akoze mne by viacej prislo mozno az extrem... nechcela by som svoj zivot nikomu minimalne do manzelstva darovat (a uz vobec nie v miere ja neviem 5x tyzdenne) pri vsetkom co mam...
tym chcem povedat, ze chapem to dievca
ale zaroven chapem, ze ti to nevyhovuje, no podla mna si potom najdi niekoho, kto bude mat inu povahu a charakter... lebo ked to dievca je nahodou ako ja, tak kebyze ma pritlacis byt s chlapcom 5x+ tyzdenne, tak ja trpim, akokolvek by som ho milovala. Lebo by som nemohla nic viac.
@annyejnji Vies mi aj uprimne povedat dovod, preco ti staci byt s partnerom 2x do tyzdna? A byt radsej viac s kamaratmi?
Ja ked sa rozhodnem ist do vztahu a tu osobu nadovsetko milujem, tak s nou chcem travit aj ten spolocny cas, naco mi je partnerka, ktora mi kazdy den pise, ze ma lubi a chybam jej, ked sa vyhovara, ze nema na mna cas, ale radsej ho travi s kamaratmi? Z tych jej reci mi je akurat tak zle, pretoze mi potom chyba este viac... Ide o to, ze keby som ju fakt nelubil, tak sa na to vykaslem, ale ja od toho vztahu ocakam viac, ako len to, ze sa raz stretneme a tym to konci
No a to je o hodnotách. Každý človek ich má nastavené inak. Poznám dievča, pre ktoré sú vzťahy všetko. A keby ja som žila jej život, zbláznila by som sa a cítila sa prázdna. Je chyba vo mne? V nej? v niekom inom, kto to má ešte inak? Podľa mňa nie je v nikom z nás. Podľa mňa je to o tom, že sme rôzni ľudia, žijúci rôzne životy a keď nám to vyhovuje, why not.
Pointa je nájsť človeka, ktorý ma rovnaké hodnoty, plány a sedíte si. A hlavne nemyslieť si, že šťastie, zmysel života a všetko ti dá partner, jeden človek na úplne všetko nebude nikdy stačiť (akokoľvek zle to znie). Šťastie, spokojnosť a naplnenie človeka má predpovšetkým vychádzať z teba.
Človek, ktorého miluješ nemá byť niekto, kto naplňuje tvoje sebecké túžby, ale niekto, kto do tvojho života príde, keď si naplnený a pre ktorého žiť, ktorému pomáhať (rásť), z ktorého sa tešiť a podobne... nie si ho uspôsobovať podľa seba. A mať nejaké sny, ktoré ti musí naplniť. A aby si bol v tom vzťahu spokojný, musí to byť niekto, kto má teda tie hodnoty a potreby podobné tebe. Tak ty nepriklincuješ jeho, ale ani on teba.
A potom manželstvo, to je už viac o kompromisoch, lebo vstúpiť do ňho v istom zmysle pre mňa znamená dať svoj život tomu druhému. Ale to je už iná téma, o tom sa teraz nebudem zbytočne rozpisovať. Ale do manželstva by som osobne vstúpila len po niekoľko rokoch partnerstva, keby by sme sa s partnerom dobre poznai, naše hodnoty, plány a ciele by sa veľmi dobre dopĺňali a zamilovanosť by už opadla.
Každý človek má jednoducho iné potreby a ty sa nesnaž zmeniť toho druhého. Môžete si prehovoriť, prečo to tak je a ako ťa vníma a keď je dostatočne vyspelá, tak sa o tom porozprávať budete vedieť, aj o jej očakávaniach a cieľoch. Ale rozhodne ju nemeň.
Plus, (neviem, či to platí aj v tvojom prípade), ale vieš, že pre niekoho je väčším vyjadrením lásky, keď mu dáš viac času a pre niekoho, keď mu narovinu povieš milujem ťa? aj v tomto sú ľudia iní....
A my nikdy nebudeme vedieť, ako je na tom s tebou tvoja partnerka. toto sa nerieši cez tretích ľudí, ale s ňou.Čo som chcela týmto všetkým povedať je len to, že ju za nič na svete prosímťa nemeň, lebo bude trpieť len...
@sunnn "ona nemá nejaké povinnosti, ktoré musí robiť, ale vždy len počujem, dnes nemôžem, pretože som sa dohodla s kamarátom, že mu pomôžem,"
"Ale naozaj byvame od seba kusok"
"1-2 krat za tyzden mi pride malo proste, aj to sme spolu tak 4 hodiny len"
Keď si to tak dám dohromady, tak z jej strany to je dosť naprd takýto prístup. Keby s tebou naozaj chcela byť, tak s tebou je častejšie a nevypisuje ti že jej chýbaš a pritom je kúsok od teba a nie 100 km v inom meste.
Je v poriadku že má aj iné aktivity, kamarátky, prípadne aj kamarátov, ale že sa hentak chová nieje ok.
Ja sa so svojou priatelkou tiež vidím tak 2x za týždeň, niekedy len raz. Ale to preto, že ona pracuje v inom meste ako ja a bývame tiež od seba cca 25 km a tiež každý máme dosť svojich povinností. Ale keď sme spolu tak celý deň alebo dva. Prípadne aspoň celé poobedie. A neuprednostňujeme našich kamarátov keď máme možnosť byť spolu.
najviac ma dostalo, ze chodi pravidelne po veceroch von s kamaratmi (chalani).. Myslim, ze kazdy je trochu ziarlivy, ak na tom druhemu vam zalezi a v tomto pripade mi to ani nepride normalne..
Verim tomu, ze keby som sa zacal flakat po vonku s kamaratkami po veceroch, tak by sme sa kvoli tomu akurat hadali, ale zase ja si vztah vazim a vzdy som si vazil a nedokazal by som takto partnerku provokovat a robit jej naschval...
Kazdopadne som rozhodnuty to ukoncit, aj ked ju strasne lubim, ja uz nemam chut sa kvoli tomu stale trapit a rozmyslat nad sebou, ci moc vyzadujem, podla mna naozaj toho nevyzadujem vela..
Bude to asi lepšie ukončiť, ale ešte si to nechaj odležať v hlave
Skús sa s ňou poriadne porozprávať a vysvetliť jej ako to vnímaš, pekne v klude bez zbytočných emócií (aj keď to sa lahko píše) a z jej reakcie tiež vieš vyčítať či si pichol do osieho hniezda alebo náhodou nie.
Skús sa s ňou porozprávať a poriadne jej vysvetli ako sa cítiš , navrhni nejaké konkrétne riešenie,napr že spolu budete minimálne 3 krát za týžden. My sme s priateľom tiež neni až tak často ale preto,že obaja máme povinnosti ale ak sa dá tak tiež chcem byť v prvomrade s ním a až potom s kamarátmi
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
15 komentov
*vnimam tvoju partnerku podľa popisu ako extrovertné, spoločenské dievča čo ma veľa aktivít.
Podla toho, čo píšeš, tak možno ten vzťah fakt nechce, ale skúste sa o tom najprv porozprávať, neže jej hneď dáš koniec a čau. Možno nájdete nejaký kompromis.
tym chcem povedat, ze chapem to dievca
ale zaroven chapem, ze ti to nevyhovuje, no podla mna si potom najdi niekoho, kto bude mat inu povahu a charakter... lebo ked to dievca je nahodou ako ja, tak kebyze ma pritlacis byt s chlapcom 5x+ tyzdenne, tak ja trpim, akokolvek by som ho milovala. Lebo by som nemohla nic viac.
Ja ked sa rozhodnem ist do vztahu a tu osobu nadovsetko milujem, tak s nou chcem travit aj ten spolocny cas, naco mi je partnerka, ktora mi kazdy den pise, ze ma lubi a chybam jej, ked sa vyhovara, ze nema na mna cas, ale radsej ho travi s kamaratmi? Z tych jej reci mi je akurat tak zle, pretoze mi potom chyba este viac... Ide o to, ze keby som ju fakt nelubil, tak sa na to vykaslem, ale ja od toho vztahu ocakam viac, ako len to, ze sa raz stretneme a tym to konci
Pointa je nájsť človeka, ktorý ma rovnaké hodnoty, plány a sedíte si. A hlavne nemyslieť si, že šťastie, zmysel života a všetko ti dá partner, jeden človek na úplne všetko nebude nikdy stačiť (akokoľvek zle to znie). Šťastie, spokojnosť a naplnenie človeka má predpovšetkým vychádzať z teba.
Človek, ktorého miluješ nemá byť niekto, kto naplňuje tvoje sebecké túžby, ale niekto, kto do tvojho života príde, keď si naplnený a pre ktorého žiť, ktorému pomáhať (rásť), z ktorého sa tešiť a podobne... nie si ho uspôsobovať podľa seba. A mať nejaké sny, ktoré ti musí naplniť. A aby si bol v tom vzťahu spokojný, musí to byť niekto, kto má teda tie hodnoty a potreby podobné tebe. Tak ty nepriklincuješ jeho, ale ani on teba.
A potom manželstvo, to je už viac o kompromisoch, lebo vstúpiť do ňho v istom zmysle pre mňa znamená dať svoj život tomu druhému. Ale to je už iná téma, o tom sa teraz nebudem zbytočne rozpisovať. Ale do manželstva by som osobne vstúpila len po niekoľko rokoch partnerstva, keby by sme sa s partnerom dobre poznai, naše hodnoty, plány a ciele by sa veľmi dobre dopĺňali a zamilovanosť by už opadla.
Každý človek má jednoducho iné potreby a ty sa nesnaž zmeniť toho druhého. Môžete si prehovoriť, prečo to tak je a ako ťa vníma a keď je dostatočne vyspelá, tak sa o tom porozprávať budete vedieť, aj o jej očakávaniach a cieľoch. Ale rozhodne ju nemeň.
Plus, (neviem, či to platí aj v tvojom prípade), ale vieš, že pre niekoho je väčším vyjadrením lásky, keď mu dáš viac času a pre niekoho, keď mu narovinu povieš milujem ťa? aj v tomto sú ľudia iní....
A my nikdy nebudeme vedieť, ako je na tom s tebou tvoja partnerka. toto sa nerieši cez tretích ľudí, ale s ňou.Čo som chcela týmto všetkým povedať je len to, že ju za nič na svete prosímťa nemeň, lebo bude trpieť len...
"Ale naozaj byvame od seba kusok"
"1-2 krat za tyzden mi pride malo proste, aj to sme spolu tak 4 hodiny len"
Keď si to tak dám dohromady, tak z jej strany to je dosť naprd takýto prístup. Keby s tebou naozaj chcela byť, tak s tebou je častejšie a nevypisuje ti že jej chýbaš a pritom je kúsok od teba a nie 100 km v inom meste.
Je v poriadku že má aj iné aktivity, kamarátky, prípadne aj kamarátov, ale že sa hentak chová nieje ok.
Ja sa so svojou priatelkou tiež vidím tak 2x za týždeň, niekedy len raz. Ale to preto, že ona pracuje v inom meste ako ja a bývame tiež od seba cca 25 km a tiež každý máme dosť svojich povinností. Ale keď sme spolu tak celý deň alebo dva. Prípadne aspoň celé poobedie. A neuprednostňujeme našich kamarátov keď máme možnosť byť spolu.
najviac ma dostalo, ze chodi pravidelne po veceroch von s kamaratmi (chalani).. Myslim, ze kazdy je trochu ziarlivy, ak na tom druhemu vam zalezi a v tomto pripade mi to ani nepride normalne..
Verim tomu, ze keby som sa zacal flakat po vonku s kamaratkami po veceroch, tak by sme sa kvoli tomu akurat hadali, ale zase ja si vztah vazim a vzdy som si vazil a nedokazal by som takto partnerku provokovat a robit jej naschval...
Kazdopadne som rozhodnuty to ukoncit, aj ked ju strasne lubim, ja uz nemam chut sa kvoli tomu stale trapit a rozmyslat nad sebou, ci moc vyzadujem, podla mna naozaj toho nevyzadujem vela..
Skús sa s ňou poriadne porozprávať a vysvetliť jej ako to vnímaš, pekne v klude bez zbytočných emócií (aj keď to sa lahko píše) a z jej reakcie tiež vieš vyčítať či si pichol do osieho hniezda alebo náhodou nie.