Máte tiež niekedy taký pocit, že investujete do vzťahov s kamarátmi len vy? Telefonujete, píšete im, dohadujete si stretnutia. Ale ak by ste s tým prestali, oni by sa vám jednoducho už neozvali? Pretože ja tak uvažujem nad tým, že okrem jedného, možno dvoch ľudí, by to tak u mňa asi bolo. Majú také vzťahy vôbec zmysel?
maval som s tym problem, no uz nemavam. postupom casu som nasiel dost ludi, s ktorymi je kamaratsky vztah proste taky, aky ma byt. v podstate si ani neuvedomujem, kedy sa ozyvam ja im a kedy oni mne.
@antifunebracka Ja práve iba uvažujem, či odstrihnúť alebo nie. Keď oni mi tvrdia, že majú záujem o kamarátstvo so mnou. Ale je trochu zvláštne, že sa nikdy neozvú. Neviem čo si mám potom myslieť.
Nemá to zmyslel. Riešim to tak, že týchto ľudí nepovažujem za kamarátov, ale len ako "známych". Snažím sa svoje súkromie a život na nikoho neviazať...
Niektorí sa inak urazia, keď sa prestaneš aj ty ozývať. To asi nikdy nepochopím. Už som bol označený za pokrytca a kadečo, pretože ja to mažem ešte aj z FB.
@0sea Asi máš pravdu, že to nemá zmysel:/ Asi sa skúsim s nimi ešte raz porozprávať, že mám z toho takýto pocit a keď budú mať chuť a čas, nech sa mi ozvú. Ale to spomeniem skoro vždy a nikdy sa neozvú, takže už asi aj viem, ako to skončí:/
maju ta v pici, lebo nemate spolocnr zaluby, nechcu s tebou byt. Aj keby mali robotu, frajerku ci ine starosti, tak aspon raz za par mesiacov... To uz nie su kamarati a zbytocne to silis. Ty nemas kamaratov. Tak ako tu niektori, treba si najst aj tebe novu partiu. Nepoznas ich, ale prave ini ti budu dobrymi kamaratmi. Vies ako sa hovori, priatela poznas v nudzi, alebo kamarat sa na teba nevyserie viackrat po sebe.
Ďakujem vám všetkým za príspevky. Keď ja som aj tak uvažovala, či si to predsa len náhodou nevysvetľujem zle, že možno naozaj len nemajú čas a tak. Neviem, buď mi vravia, že sa zabudli ozvať, alebo že si spomenuli len cez deň a nechceli ma rušiť pri práci, alebo že oni sa neozývali nikomu, alebo že nemali v poslednej dobe na nič vôbec čas atď. Na jednej strane im verím, na druhej ale stále zostávam v tom pocite, že či majú také vzťahy vôbec zmysel.
jj pozname. milo som sa na nich rok usmievala a myslela ze ved sa to zlepsi a teraz som sa nasrala a vysrala sa na nich. mam svaty pokoj a normalne sa aj lepsie citim
z takych toxickych vztahov treba ist prec
Som rada, že nie som sama, čo to tak vnímam. Je mi to ľúto, pretože si myslím, že sú to veľmi fajn ľudia. Neviem ich len tak odstrihnúť. Ale asi to budem musieť spraviť, pretože takto sa len zbytočne trápim. V minulosti (ešte v detstve) som sa pri pokusoch o vytvorenie priateľstiev dosť sklamala a začala som si držať od ľudí dosť odstup. Približne pred rokom som sa znova pokúsila vybudovať si hlbšie priateľské vzťahy, ale zase to postupne smeruje len k tomu sklamaniu.
Ono ma to inak normálne núti rozmýšľať, či nie je chyba vo mne, ak tí ľudia nevyhľadávajú trávenie času so mnou. A hľadám, kde robím chybu, čo je zlé na mojom správaní. Ale neviem na nič prísť. Nechápem to.
@azizi Je tu ešte jedna možnosť, čo ako vidím ešte nebola spomenutá. Možno sú to tie pasívnejšie typy- teda radi s tebou trávia čas (naozaj úprimne), ale proste im je, ja neviem hlúpe/trápne/nepríjemné... sa ozvať prví. Ja osobne som tiež taká. Keď som mala kamarátov, vždy to boli oni čo sa ozývali, ja nikdy. Ale veľmi som sa tešila, keď si na mňa spomenuli. (Jasné že to nemusí byť prípad tvojich kamarátov, ale aj môže)
@nostroma Áno, je to možné. Lenže ja hľadám hlbšie, dôverné vzťahy, nie povrchné. A príde mi to, že keď je tá aktivita výhradne len z mojej strany, tak z toho takýto vzťah vzniknúť nemôže. A tiež mi také vzťahy prídu nerovnomerné, alebo ako to nazvať. Akoby ja som bola tá, čo sa doslova "doprosuje" nejakého kontaktu. Príde mi to až tak trochu akoby ponižujúce. Ja si tak nejak myslím, že áno, naozaj im je so mnou dobre a potešia sa, keď im trebárs zavolám, ale ich potreba byť so mnou v kontakte nie je až taká, aby sa mi ozvali oni sami od seba. Lenže to sú potom naozaj podľa mňa skôr "známi" než ozajstní priatelia, ako to tu už niekto nazval.
@azizi Kvantita stretnutí vôbec nemusí ovplyvniť kvalitu. Tj. človek ktorého vidíš raz za týždeň môže byť lepší priateľ ako ten, s ktorým sa vídaš denne. A možno to nie je o tom, že nepotrebujú byť v kontakte s TEBOU. Celkovo introverti potrebujú menej tých stretnutí ako extroverti, vyčerpáva ich samotné stretnutie s ľuďmi. (spoločnosť ich proste vyčerpáva, tak ako teba napr. dlhé učenie alebo šport). Potrebujú dlhšiu dobu na regeneráciu od spoločnosti. Takže s tebou ako človekom to vôbec nemusí súvisieť. (inak ak sa ti chce, prečítaj si knihu Ticho, od susan cain, myslím že sa dá asi aj ako pdf stiahnuť. ) Ale ako chceš, ak máš pocit, že to nikam nevedie, tak to skonči. Ale myslím, že by si im ešte asi mala dať príležitosť, prípadne sa o tom porozprávať
Poviem ti úprimne, lebo to potrebuješ počuť - nezáleží im na tebe až tak. Akože majú ťa celkom radi a nevadí im byť v tvojej prítomnosti, ale sami ju aktívne nevyhľadávajú. Nemusíš ich ani ods3hávať, len ich neber ako kamarátov, ale ako lepších známych a sama sa vyhneš sklamaniu, bo už od nich nebudeš mať prehnané očakávania. Ja sám som mal veľmi blízku kamošku - strašne sme si rozumeli, boli sme často spolu, navštevovali sme sa doma i sme u seba prespávali, chodili spolu na festivaly pod 1 stan... ale našla si frajera a už sa neozýva, neodpisuje. Mrzí ma to veľmi, ale taký je prirodzený stav mnohých kamarátstiev a vtieraním sa človek nič nezlepší. Navyše si aj špecifická osobnosť - veľmi tichá, introvertná - čo rozhodne nie je zlé, ale pokiaľ sú oni viac spontánnejšie a párty povahy, môžu s tým mať problém. @jesusmariajozefee No veď ja rád, len by sme sa mali dať dokopy viacerí a tak ísť, aby sme minimalizovali riziko trápneho ticha
@nostroma Ako som spomínala, určite sa ešte s nimi porozprávam. Tak ja som tiež introvert, celý život som žila len v kruhu najužšej rodiny, až teraz ako som spomínala som sa pred rokom začala snažiť to trochu rozšíriť. A ono mne až tak nejde o častosť toho kontaktu, ale že môžem mať istotu, že ak sa neozvem ja, tak oni sa mi aspoň raz ozvú. Ako som ale spomínala, som si takmer istá, že keby som sa teraz nikomu z nich neozvala kľudne aj 5 rokov, tak oni sa mne jednoducho už neozvú. A tiež nemyslím si, že jedno stretnutie za 5 mesiacov a pár telefonátov je až tak veľa. Len to nechcem neustále iniciovať ja, lebo si myslím, že tak to fungovať jednoducho nemá. A tú knihu mám doma, čítala som ešte dávnejšie, aj keď asi nie celú
@antifunebracka no tak to ideme este zbachat tento tyzden, CO? Natálka ma prist tento vikend tak mozme ist aj do trojky vsetci a aspon nebude ziadne riziko trapneho ticha, a ja mam rad aj trápne ticho, ved to je taka sranda, tesime se.
@jesusmariajozefee Ktorú z Natálok máš na mysli? Cez víkend ešte nvm, čo bude, skôr mávam čas cez týždeň Ale ak niečo bude a ja budem mať čas, tak isto dôjdem D Ja sa trápneho ticha práveže dosť desím, aj keď sa s tým snažím bojovať
@antifunebracka Ďakujem, myslím, že máš pravdu, aj ja to tak vnímam, že to nie je tak celkom kamarátstvo. Aspoň nie také, ako hľadám ja. A že by to boli nejaké párty typy, tým si nemyslím, že to je. Ja si práve dosť vyberám, s kým sa chcem zblížiť a komu dôverujem a už len ten pojem "párty povaha" mi znie odstrašujúco Našťastie mám ale asi tak 2 ľudí, ktorí sa mi ozývajú, tak snáď to so mnou nebude až tak zlé (že by sa mi všetci a priori vyhýbali, heh). Je ale fakt, že pred pár dňami som mala dosť blbý deň a cítila som sa strašne sama, tak možno aj to bolo dôvodom založenia tejto diskusie
@savvym No ja som práve celý život bola naučená byť sama so sebou, ľuďom som sa dokonca vyhýbala. A keď som niekam išla, tak som sa skôr musela donúť. Radšej by som ostala doma pri knihe trebárs, ale som si vravela, že by som sa mala aspoň občas trochu socializovať Lenže ako som spomínala, pred rokom som si povedala, že to chcem skúsiť, otvoriť sa viacerým ľuďom (aspoň tým, ktorých už poznám dlhé roky a viem, že za to stoja). Okrem toho niekedy človek potrebuje niekoho blízkeho. Ja som na tom bola pred rokom dosť psychicky zle a myslím, že vtedy je najhoršie, keď je človek úplne sám a nemá sa na koho obrátiť. Ale ako som spomenula v predošlom príspevku, táto diskusia by možno ani nevznikla, ale mala som pred pár dňami dosť blbý deň, bolo mi smutno a len som sa tak zamyslela nad týmito vecami...
Preto mám "iba" 30 priateľov na fb lebo pravidelne mazem ľudí ktorí sa neozyvaju a ja som sa im už ozval dovtedy mnohokrát.... Ja sa na nich nehnevam ale ja tam chcem kamarátov a nie známych...
@azizi ty budes asi romanticka.
Je dobre poznat novych ludi.
Nemusis im vypravat poviedky o zivote. Staci ich poznat, oni poznaju dalsich a kontakty sa rozsiria. Narazis na dovernikov, debilov a rozne cuda, no budes mat aspon prehlad v akom prostredi zijes, ako na nich posobis a do akej miery ti prospieva to, aky vedies zivot. Tym ludom nemusis volat, prirodzene chod von a prehod par slov o nejakom beznom probleme. Alebo citaj knihu a uzavri sa.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
42 komentov
Niektorí sa inak urazia, keď sa prestaneš aj ty ozývať. To asi nikdy nepochopím. Už som bol označený za pokrytca a kadečo, pretože ja to mažem ešte aj z FB.
z takych toxickych vztahov treba ist prec
@jesusmariajozefee No veď ja rád, len by sme sa mali dať dokopy viacerí a tak ísť, aby sme minimalizovali riziko trápneho ticha
a asi si teda skús radšej pohľadať nových kamarátov
Je dobre poznat novych ludi.
Nemusis im vypravat poviedky o zivote. Staci ich poznat, oni poznaju dalsich a kontakty sa rozsiria. Narazis na dovernikov, debilov a rozne cuda, no budes mat aspon prehlad v akom prostredi zijes, ako na nich posobis a do akej miery ti prospieva to, aky vedies zivot. Tym ludom nemusis volat, prirodzene chod von a prehod par slov o nejakom beznom probleme. Alebo citaj knihu a uzavri sa.
mám super kamošov ^^