Už asi dva roky. A mám pocit, že som sa zmenila. Dakedy som sa radovala z takých drobností, zo slnka, pekných kvietkov, krásneho chalana, ktorý sa na mňa usmial, stačilo, že mal pekné oči.
Nemyslim si, ze by to zaviselo prave od veku.. vies ako sa hovori? mas tolko, na kolko sa citis. Preto si myslim, ze je to len o osobnej snahe sa s niekym kontaktovat. Inak ale je to tak, ze ak zmenis trebars zamestnanie,alebo skolu potom si uz velmi nemas, co povedat s tymi ludmi, pokial to naozaj neboli ti BEST, ktori o tebe vedeli vsetko. Lebo ked tak nad tym rozmyslam. o tri mesiace koncim strednu .. je tam vela ludi, s ktorymi rada kecam, ale viem, ze ked odidem, tak si uz s nimi nebudem mat co povedat.. Ostanu mi z nich vsetkych asi dve tri osobky, s ktorymi bude o com, ale myslim ze aj s nimi ma zanprazdnenost casom rozdeli
velmi pekna otazka....nemyslim, ze priatelia su iba, kym sme mladi...lenze, je to tak..sme mladi= staraju sa o nas rodicia. ked dospejeme, budeme mat (teda ty uz mas) viac starosti na vlastnej hlave a nase starosti nam zaberu viac casu, ako by sme cakali. Pokial mas svojich kamaratov rada, staci si na nich najst aspon jeden vecer v tyzdni a porozpravat sa s nimi, zabavit, zasmiat Viem, ze sa to niekedy vazne neda, ale vyskusat to treba...mozno budes sama velmi prekvapena, kolko ludi by s tebou rado travilo cas
je to pravda... Ked clovek vide zo skoly uz ma menej casu na priatelov... Ked som chodila na strednu, tak som bola kazdy den s kamoskami a aj sme si furt volavali... Teraz je to tak ze sa vidime asi tak dva krat do mesiaca a nemame si poriadne ani co povedat.
so skutočným priateľom si budeš mať povedať vždy niečo...možno práve maličkosti, ktoré ho robili tak výnimočným vám ozrejmia podstatu naj. človeka a to nenájdete u iných...mám naj. kamošku(nerada používam ten výraz-naj poznáme sa 10 rokov ale mám v nej istotu a tá robí naše priateľstvo tým,,navždy,,
a priateľov nestrácame len v čase, ked´ sme starší ja to zažívam už teraz-idealizuiem si ich a v určitej situácii pochopím, že ními niesú teda dobrými priateľmi
je to moja chyba...strašne všétko rozoberám v svojej hlave...a potom taký dopad to má na moje vzťahy...
No, ja sice este niesom dospely, nepracujem a sice studujem a aj to je drina, ale ked si po dosiahnuti dospelosti a toho ostatneho dokazete najst cas aj na kamaratov z mladosti, dokazete si najsz cas na to aby ste s nimi isli cojaviem pokecat aj ked mate to ho casu velmi malo, alebo v case volna sa nestarat o rodinu ale vyrazit na nejaku zurku...vsetko ide len do toho treba trocha potlacit...Odpiste ked niekto so mnou, "zasranym studentikom" suhlasite, diky moc.
"Understand that friends come and go, but for the precious few you should hold on. Work hard to bridge the gaps in geography in lifestyle because the older you get, the more you need the people you knew when you were young."
To Tamvtme:Niečo na tom je,ibaže ak sa už ona nachádza v inom prostredí,nie sú už žiadne spoločné zážitky a spoloční priatelia sa pomaly stanú len priatelia jednej či druhej strany.Občasné stretnutia udržujú akotaké priateľstvo,no už to nie je to,čo bývalo.Človek predtým tak vzácny sa teraz pomaly vytráca zo života.
Tana mat 21 rokov nenaznacuje tomu, ze si dospela. Clovek dospieva (aspon by mal) cely zivot. Niekto nieje dospely v 30 (priklad ja , niekto je na vysokej urovni uz v 17tich a niekto nedospeje nikdy (dufam, ze tam nepatrim)...
ja som taky typ, ze radsej uprednostnim kamosky ako priatela, teda nie vzdy samozrejme a nie je to ani tak, ze by som nebola rada s priatelom, proste tak napolovicu, nico s kamoskami, nieco s priatelom. nezanedbat nikoho.
Tana hmm...zivot je o tom vediet sa nim predrat bez toho aby si musela delit svoj cas medzi to co chces a to co potrebujes...Priatela zostanu priatelmi, znami sa vytratia to mi ver. Bola som mimo slovenska dlhsiu dobu a vedy som poznala kto je to priatel...nie vsetci o ktorych si si myslela ze su priatelia nimi aj boli...ale neboj tym ze pomaly ale isto dospievame urcite priatelov nestracame. Ak sa ty sama budes o to snazit tak ti priatelov nik nevezme...
Tana, priblizne viem o com hovoris. Len tvoj problem bude asi ten, ze mas s kamoskami malo kontaktu. Ja si so starymi kamaratkami tiez nejako moc nerozumiem. Pretoze kazda mame odlisny svet teraz. Ja som v zahranici. Pracujem mam priatela, som tu takmer sama. Oni su doma, chodia do skoly, stretavaju sa spolu a tak. A ked sa s nimi raz za pol roka - rok stretenem, akosi viazne komunikacia po vymene prvych zazitkov. Pretoze v ich zivote sa toho tolko deje. Teda myslim, este neopustili tie skolske casy... ja uz ano.
Je to tazke, ale nestrat svoje kamaratky lebo nove sa tazko hladaju. Teda aspon ja si nejak nove neviem najst, takze som skoncila s jedinou kamaratkou. A to je ta moja z destva.....
ja ma sice len 18 a stale studujem..lenze stredna takisto vela zmenila...
zrazu je tu tiez nejaka ta praca, konicky a malo casu...uz to davno nie je ono co to bolo tak pred dvoma rokmi...nemyslim si, ze ide o to, ze ak clovek dospeje alebo kolko ma rokov ale ide o to ako chceme tie priatelstva udrziavat...lebo myslim si vzdy sa najde aspon 5 minut ale bohuzial ak to niekomu nestaci tak fakt tie priatelstva upadaju...a preto by som najradsej ostala vzdy taka 16 rocna babenka co pomaly nema co na praci len sa flakat a pozerat po chalanoch a robit blbosti...
naozaj dobra otazka, necitala som ostatne prispevky, ale celkom rozumiem zakladatelke diskusii, najmä to, ze uz nedokaze sa radovat z vecí, ktoré su jednoduche, no v nasich zivotoch po case ostavaju za nasimi chrbtami bez povsimnutia, je to tazke, lebo zijeme v konzumnej spolocnosti, ale ani v dejinach to nemai lahke, okrem toho, v mnohych veciach boli nevedomi, my si aspon vieme vybrat, rozhodnut sa bez obmedzení, ake boli v minulosti, mat v srdci dusu dietata, myslim, ze to ma do seba...a co sa tyka priatelov, tak vztahy boli vzdy komplikovane, hlavne vztahy s ludmi, na ktorych nam zalezi viac, ja som minuly rok mala tke obdobie, brala som to prilis vazne, ze sa nestretavam s kamaratkami tak ako kedysi, ale dnes mam zase iny pohlad na to, urcite uz aj ty, dufam, ze je to uz lepsie s priatelmi:o)
Nezalezi od sily priatelstva.Ako si napisala:S priatelkami si nemam co povedat.Ty si sa zmenila.Preto si skus hladat novych priatelov ktory budu mat rovnake zaujmy ako ty.Viem,ze je to tazke.Mne sa to nedari uz rok.Ale raz si niakych najdes.Snaz sa a uvidis ze niekoho stretnes
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
21 komentov
Zazil som to!
a priateľov nestrácame len v čase, ked´ sme starší ja to zažívam už teraz-idealizuiem si ich a v určitej situácii pochopím, že ními niesú teda dobrými priateľmi
je to moja chyba...strašne všétko rozoberám v svojej hlave...a potom taký dopad to má na moje vzťahy...
"Understand that friends come and go, but for the precious few you should hold on. Work hard to bridge the gaps in geography in lifestyle because the older you get, the more you need the people you knew when you were young."
5o
Priatelov by mal mat clovek po cely zivot...
Dufam, ze budem mat tyx istyx ako som mal v detstve a mam teraz. Samozrejme ratam s nejakym prirastkom v tomto smere...
5o
Je to tazke, ale nestrat svoje kamaratky lebo nove sa tazko hladaju. Teda aspon ja si nejak nove neviem najst, takze som skoncila s jedinou kamaratkou. A to je ta moja z destva.....
zrazu je tu tiez nejaka ta praca, konicky a malo casu...uz to davno nie je ono co to bolo tak pred dvoma rokmi...nemyslim si, ze ide o to, ze ak clovek dospeje alebo kolko ma rokov ale ide o to ako chceme tie priatelstva udrziavat...lebo myslim si vzdy sa najde aspon 5 minut ale bohuzial ak to niekomu nestaci tak fakt tie priatelstva upadaju...a preto by som najradsej ostala vzdy taka 16 rocna babenka co pomaly nema co na praci len sa flakat a pozerat po chalanoch a robit blbosti...