Že ste dotyčnej osobe nepovedali že ju ľúbite, ani nedali najavo. Ak áno, aký dlhý čas? Ako ste to potom riešili? Vzdali ste sa? Bojovali? Čo bol dôvodom prečo ste sa nepriznali?
bohuzial dozvedel sa to od inej osoby, za co som tu osobu strasne neznasala.. byt celej skole na posmech a byt jedina, kto o tom nevie (ach) prestup vyriesil
@hoperpohroma na co mas treti prst na ruke? si ich mala poslat do riti ale chapem ta..tiez som to zazil ,som sa ani na prestavky nechodil tak som hanbil
a k teme..
aj teraz som tak potichu platonicky zalaskovany do niekoho a nepoviem jej to lebo axe aj ked mozno vela riskujem..ale velmi mi ten clovek sedi
@tomias hovorim, ze som o tom nevedela.. ked som sa dozvedela, ze o tom vedel, dost ma to zlozilo.. ale to je minulost a kaslem na to uz dobrych par rokov
teraz mám trocha crush na niekoho, nie je to ľúbenie, ale aj tak by som mu to nikdy nikdy nikdy ani náznakom nenaznačila, proste v žiadnom prípade aj keď sa s ním vidím každý deň, proste som tichučko a tvárim sa že nič. lebo je to tak lepšie proste
vďaka mojej platonickej láske z detstva som sa naučila celkom dobre písať, keďže "lásku potichu" som vyznávala v denníkoch a anonymných, nikdy neodoslaných listoch.
okrej lasky rodinnej, priatelskej, laske ku zvieraťu som v inom ponímani necítila... v jednom prípade by to však bolo vysoko pravdepodobné, keby sme neboli obaja telatá
nie, ja to nedokazem...ak sa hanbim prejavit priamo lasku, tak to dopadne bud tak,ze danu osobu totalne ignorujem alebo jej robim zle, urazam ju a pod.
spolužiačku v triede, vydržalo mi to celú strednú...a nakoniec som sa s tým priznal zbabelým spôsobom cez internet...vtedy som bol v UK. odvtedy to radšej dám vedieť
Asi tak od tretej triedy na základke do dodlho (ďaleko od lásky a zaľúbenia, ale keď bol/je pekný! a ešte jeden bol, na čo je lepšie zabudnúť, lebo trapas A ako som to riešila? Keby som to riešila, tak už v živote nikde nejdem a stane sa zo mňa krtko. Prvému som chcela dať tetovačku, ale ani na to som nenazbierala odvahu
Vedela som súdiť svoje zmýšľanie, ktoré bolo riadne mimo.. uf
Kedysi keď som mala si zhruba 14 rokov som bola strašne zaľúbená do kamaráta jedného.
"Trápila" som sa pre to asi tak jeden rok! Lebo on bol presne ten typ chalana aký mi totálne vyhovoval.
Ale nakoniec som sa vzdala lebo on chcel inú babu a ja mu predsa nebudem stáť v ceste.
Ale potom čo ma dostalo ešte viac bolo, že asi po pol roku po tom čo som sa vzdala mi on povedal niečo v tom zmysle, že on celý čas vedel ako ho ľúbim ale nevedel či ma chce alebo nie.
Odvtedy kašlem na city typu "milujem potichu" lebo si len krátite ten čas, ktorý ste mohli tráviť spolu.
neviem, či som ľúbila, ale mala som také obdobie strašne veľkej platonickej lásky a dosť dlhé obdobie, pár rokov... lenže ten dotyčný ma vlastne ani nepoznal, takže také zbytočné trápenie to bolo
no... som mnou sa jedno take zalubenie vlieklo strasne dlho. zacala to uz snad v druhej triede na zakladke... vydrzalo asi 4 roky... potom ma to preslo.. niekedy v15tich ma to zase chvilu ale pol roka drzalo. a posledný krát sa to vrátilo ale v 18tich opat asi na rok... ubavila som sa toho az ked som si priatela nasla.a dotycnemu som sa k tomu priznala len nedavno ked sme spolu boli trochu opiti. a povedal mi ze to vedel..ale...
a tak dostsom sa kvoli nemu natrapila, ale teraz sme stalekamaati azaroven mam priatela ktoreho lubim a ktoremu som to milionkrat zopakovala
odkedy som ho spoznala.. asi niečo okolo 8 mesiacov... a už ma to nebaví... ale riešiť to isto nebudem... pretože by to a) nefungovalo a b) sme spolužiaci.. no môže to byť horšie?? ale som v háji ani tu ani tam. ani do vzťahu ani zabudnúť no hovorím som v riti
@hoperpohroma mne sa stalo tiez take, len u mna to bolo strasne odveci, raz sim kamoske povedala, že sa mi páči jeden chlapec, a dalsia posahana , co bola tak vedla z neho, že by sa možno kvoli nemu aj zabila, sa to dozvedela a bez toho, zeby ma poznala, rozniesla o mne spinu nie len pi celej škole ale aj po celom meste O_o a potom sa dozviem, ze uplne cudzi ludia o mne vedu rozhovory, a tiahne sa to doteraz, uz asi 6 rokov
@d170 tieto prípady väčšinou nie sú obeťou tichej lásky, ale práve naopak,skôr tej hlasitej. Každopádne, nie je na nás súdiť i takýchto ľudí. Všetci sme nejakí.
radšej ak, tak by som vybafla a vyložila všetky karty a bola buď rovno poslaná dop, alebo čojaviemčo, ale bolelo by to isto menej ako keď sa človek má tváriť že všetko je ok a pritom nič nie je ok, lebo človek drží hubu a len sa prizerá ako ho ten druhý ničí.
a to už ani nie je ľúbenie. to je nejaká forma... sebapoškodzovania.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
85 komentov
Ale už žiadne potichu, hovorím a bojujem. Slovo vzdať sa už nemá pre mňa význam..
bohuzial dozvedel sa to od inej osoby, za co som tu osobu strasne neznasala.. byt celej skole na posmech a byt jedina, kto o tom nevie (ach) prestup vyriesil
a k teme..
aj teraz som tak potichu platonicky zalaskovany do niekoho a nepoviem jej to lebo axe aj ked mozno vela riskujem..ale velmi mi ten clovek sedi
(rozumej neserem sa a keď sa mi niekto čo len trochu zapáči, mám potrebu mu to urýchlenie prejaviť
@hoperpohroma jj je to on...
Taký chlap sa ešte nevymyslel.
Vedela som súdiť svoje zmýšľanie, ktoré bolo riadne mimo.. uf
Kedysi keď som mala si zhruba 14 rokov som bola strašne zaľúbená do kamaráta jedného.
"Trápila" som sa pre to asi tak jeden rok! Lebo on bol presne ten typ chalana aký mi totálne vyhovoval.
Ale nakoniec som sa vzdala lebo on chcel inú babu a ja mu predsa nebudem stáť v ceste.
Ale potom čo ma dostalo ešte viac bolo, že asi po pol roku po tom čo som sa vzdala mi on povedal niečo v tom zmysle, že on celý čas vedel ako ho ľúbim ale nevedel či ma chce alebo nie.
Odvtedy kašlem na city typu "milujem potichu" lebo si len krátite ten čas, ktorý ste mohli tráviť spolu.
lebo láska má byť dávaná najavo.
lebo čo má človek z toho, že sa naňho niekto namotal o kom nevie?
nedopraje mu svoju vlastnú lásku tým, že ju potláča, umlčuje a oberať niekoho o svoje vlastné teplo je trocha sebecké a nie ľúbivé.
ak sa teda bavíme o láske ako láske.
myslíš, že je dobre začať takého človeka "baliť" a rozbiť napríklad rodinu?
a tak dostsom sa kvoli nemu natrapila, ale teraz sme stalekamaati azaroven mam priatela ktoreho lubim a ktoremu som to milionkrat zopakovala
radšej ak, tak by som vybafla a vyložila všetky karty a bola buď rovno poslaná dop, alebo čojaviemčo, ale bolelo by to isto menej ako keď sa človek má tváriť že všetko je ok a pritom nič nie je ok, lebo človek drží hubu a len sa prizerá ako ho ten druhý ničí.
a to už ani nie je ľúbenie. to je nejaká forma... sebapoškodzovania.
a ako to skončilo?
sme spolu, sme šťastní, zamilovaní...milujúci a milovaní už peknú kôpku mesiacov
stalo sa mi to