Huh. Nikdy som ziadneho nemal a vobec si neviem predstavit co sa prehana hlavou tomu co ho ma. Mozno to normalne je, mozno nie. Tazko povedat bez toho aby som videl ako to dotycny berie.
Nepamätám sa... možno áno. Deti si často vymýšľajú. A mať v detstve neškodného imaginárneho kamaráta je úplne normálne... je to detská fantázia... tej by sa hranice klásť nemali.
@smajlicek12 to som mal asi 6 tuším..stále ho zdravím cestou do školy
bola to jednotvárna láska, ale úprimná, ten strom ma vždy vypočul a stále pritakával šumením....no nie je to úžasné, keď máš niekoho chápavého pri sebe?
ja som mala reálnych kamarátov, s ktorými sme snívali o nereálnych vzducholodiach a autokárach túlali sme sa kade tade a vymýšľali rôzne imaginárne vylepšováky ... na imaginárnych kamarátov si nespomínam, no spolužiačka jedného má a pozná ho celá trieda
ja som mal v 6-7-ke na základke jedného schizofrenika...každý poznal jeho malého trpaslíka Esmeralda, ako sa k nemu pod lavicou prihováral...bol to róm a miloval telenovely, a vedel ich aj dobre spievať..na hudobnej nám stále pospevoval od Natalie Oreiro z Divokého aniela....alebo z Rosalindy
nie no čil ako partia máme Filipa keď sa niečo stane tak je to naňho neni moc ukecany ale ako poslucháč je super no nikdy neobiednal a aj tak ho máme radi
nespominam si, ze by som nejakeho mala..takze asi nie..normalne to podla mna je lebo vela deti ich ma a nevyrastli z nich nejaky porouchanci(pokial ja viem)
ja som kedysi mala imaginárnu kamarátku Adelu ... tiež som sa rozprávala sama zo sebou..moja sestra to neznášala, ale občas ju pristihnem, že so sebou vedie celkom milý dialóg
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
42 komentov
Ale ja v poriadku nie som, ale to od toho nezávisí.
bola to jednotvárna láska, ale úprimná, ten strom ma vždy vypočul a stále pritakával šumením....no nie je to úžasné, keď máš niekoho chápavého pri sebe?
len hádať sa s ním, to si predstaviť neviem vlastne, stále ste boli na "rovnakej vlne"
ty sa pochváľ, okrem barbie
ja som mala reálnych kamarátov, s ktorými sme snívali o nereálnych vzducholodiach a autokárach túlali sme sa kade tade a vymýšľali rôzne imaginárne vylepšováky ... na imaginárnych kamarátov si nespomínam, no spolužiačka jedného má a pozná ho celá trieda
ja som mal v 6-7-ke na základke jedného schizofrenika...každý poznal jeho malého trpaslíka Esmeralda, ako sa k nemu pod lavicou prihováral...bol to róm a miloval telenovely, a vedel ich aj dobre spievať..na hudobnej nám stále pospevoval od Natalie Oreiro z Divokého aniela....alebo z Rosalindy
...ale inak ja ho mam aj teraz a je to podla mna normalne