Mávala som takúto chuť často... Ísť úplne niekam ďaleko, kde ma nikto nepozná a kde ja nikoho nepoznám a stráviť tam aspoň pár mesiacov a aspoň chvíľu úplne ignorovať to, čo momentálne tvorí môj život... Ale keď sa tak nad tým teraz zamyslím, tak už nejakú dobu tieto chúťky nepociťujem... Poslednou dobou je mi proste fajn, veci ktoré ma vytáčali, ma už nevytáčajú... Život ide presne ako má... (dobre, nie úplne, ale je to proste také... znesiteľné... nemám potrebu pred tým utekať )
áno,najradšej by som kdesi vypadla,kde by som mala od všetkých kľud. A aby o mne nič nevedeli,proste niekde kde by nebol ani facebook. A potom by som po nejakom čase prišla že ahojte.
niekedy hej a myslím, že to pozná veľa ľudí, nie je nič zvláštne, keď je toho na jedného proste priveľa. ale u mňa to trvá len pár sekúnd, lebo si uvedomím, že tam by to bolo rovnaké, tak sa to potom pretransformuje na chuť "odísť od/zo seba".
keď som bola v sobotu na chvíľu mimo civilizácie preč od všetkého tak som si povedala, že tam by som vydržala už na furt ... nemusela by som riešiť všetky tie blbosti, len by som jednoducho ležala v tráve a pozerala sa na najkrajšiu lúku akú som v živote videla
casto mam ten pocit, nie preto zeby ma nieco trapilo (aj ked ma samozrejme obcas nastve nieco/niekto), ale hlavne mi lezie mi nervy ten moj kazdodenny stereotyp ked 90% mojich dni prebieha rovnako, z tohoto dovodu sa mam chut obcas zobrat, a odist si uzit zivot na par tyzdnov niekam daleko.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
36 komentov
aj teraz.
Ziaden problem.
Kazdy den som prec