nenávidím telefonovanie, zoznamovanie sa a rozprávanie sa s cudzími ľuďmi, keď som doma sama a niekto zvoní a nevidím, kto je pri zvončeku, prípadne ho nepoznám (teda to nie je príbuzný alebo poštárka) tak zásadne neotváram, prakticky nedokážem nakupovať v obchodoch, kde si treba veci pýtať, takisto vždy večer vonku alebo na benzínke posielam niekoho iného, radšej budem blúdiť v obchode tri hodiny než sa spýtať cudzieho človeka kde niečo nájdem a podobne. ale fóbiou to nenazývam som taká od mala a všetci to nazývajú hanblivosť
@6 to mi pripomína mňa keď som sama a niekto zvoní, poviem si, že to aj tak nie je pre mňa a tvárim sa, že tu nie som. potrebujem ostrihať a chcem vedieť, kedy tam je "tá moja"? poprosím mamu, aby tam zavolala. a už aspoň pred mesiacom som sa mala objednať k zubárke, ale odkladám telefonát. vo vlaku síce prežijem, keď si ku mne niekto prisadne do kupé, ale ja si neviem k nikomu prisadnúť, radšej si sadnem na špinavú zem pri schodoch a hovorím si, že však necestujem až tak ďaleko.
a este @16 lool stym kupečkom D to som já jezis ludia za stastna som ze niesom sama ale keby som isla stebou vo vlaku a este stou @majusssska tak sedime v kupečku ale keby sama nijee
ach a úrady, banky, rôzne iné inštitúcie a vybavovačky ma desia a vždy všetko za mňa vybavoval brat, ale odkedy nebýva doma, tak sa všetkému vyhýbam ako len môžem.
no, kedysi to bolo horšie. telefonujem síce stále nerada, ale už sa k tomu odhodlávam miesto troch dní len nejakých 5 minút, v obchode mi nerobí problém si dačo vypýtať a minule som prišla na to, že keď som ozaj v úzkych, tak sa aj na cestu viem opýtať
podla mňa je sociálna fóbia vymyslená choroba. to čo sa kedysi nazývalo hanblivosť alebo malé sebavedomie je teraz sociálne fóbia, aby do ludí mohli pumpovať lieky a farmaceutické spoločnosti mali zisk
@mkamka na sociálnu fóbiu sú desiatky liekov (antidepresív) ktoré nie sú nič len tabletky plné nežiadúcich účinkov. podla mňa je tzv. "socálna fóbia" normálna vec keď človek nemá zdravé sebavedomie. nie je to žiadna choroba
Nemam problem nakupovat a chodit von s ludmi,kludne aj s viacerymi, ale vacsinou sa rozpravam iba s vyvolenymi, alebo skor s tymi co si s nimi mam co povedat.Nerobilo by mi problem pracovat ako pokladnicka, jedine co by mi na tom vadilo by bolo picujuci ludia ze mi to ide pomlay..ale hosteska alebo call center to vobec. Problem je skor pri prezentovani a skusani pri tabuli...takze..ciastocna socialna fobia alebo hamblivost?
mam problem ist do obchodu, na postu, kamkolvek kde prichadzam do kontaktu s cudzimi ludmi.. nemam rada hromadne akcie kde vacsinu ludi nepoznam... nerada telefonujem, nerada vybavujem nemam rada navstevy ludi, ktorych dobre nepoznam... ale ci je to socialna fobia, neviem
Asi este pred rokom som sa vyhybal vsetkym vybavovackam,telefonatom a pod, po roku na vyske, par brigadach v call centre a na pokladni sa mi to podarilo dost odburat, jedine co nemam rad ked mam niekde volat a niekto iny stoji vedla mna a pocuva, ale s pytanim sa peknych predavaciek v obchode uz nemam problem Ved su to tiez len ludia ktori su tam nato. V realnom kontakte zavisi dost od toho aky mate prvy pocit z cloveka s ktorym sa mate rozpravat, pokial mi je niekto totalne nesympaticky hlavne spravanim tak ho radsej zdaleka obidem, aj ked je pravda ze moze mat len zly den.
možno som trochu hanblivá pred cudzími ľuďmi..ale že by to bolo až takéto? že by som sa s nimi bála rozprávať, zoznámiť sa, sadnúť si k nim v autobusi, vypýtať si niečo v obchode,...? to fakt nie
ani nemám...ale dokážem byť občas nervozna ked sa mam s niekym rozpravat, mam sucho v hrdle a mam priskrteny hlas hlavne vtedy ked pociťujem nejaký druh stresu...ale rozprávam sa veľmi rada..a taktiež rada nadväzujem kontakty niekedy dokážem byť veľmi uvoľnená a niekedy zas naopak :/
áno, ani neviem prečo ale strašne sa bojím, že nezapadnem a ja by som aj chcela mať takých "skutočných priateľov" ale nie že neviem čo s nimi robiť ale nepociťujem potrebu ich mať. A však často ma prepadajú pocity smútku a plaču že ma nikto nemá rád a neviem mať priateľov. Proste nerada sa s ľuďmi môjho veku zoznamujem ale občas mám náladu ako keby som chcela spoznať celý svet. No skutočne nerada telefonujem a v podstate aj skypujem. Bojím sa že pre ostatných nie som dosť dobrá a neviem či to tak vidím iba ja ale nikde nezapadám. Ako ja sa absolutne nebojím a nehanbím vybaviť niečo s cudzími ľuďmi ale nedokážem mať priateľov v mojom veku. Ja osobne som radšej s dospelými a nie že by som decká v mojom veku nemala rada ale radšej som s dospelými. Proste ja som skutočne šťastná so svojou rodinou a iba s dvoma fajn kamošmi aj tak opačného pohlavia. No keby som naozaj mala kamošku tak by to mohlo byť dobré
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
65 komentov
Ale podla mna mam
ja fakt neviem telefonovať
ostatné som sa naučila, občas až po hranicu drzosti, ale telefonovať........
úplne presne!