Celkom by ma zaujímalo, ako sa cítia ostatní nezadaní ľudia. Či im to vyhovuje, či robia niečo preto, aby si niekoho našli alebo sú z toho nešťastní...
Vieš čo pred nejakym časom ma to celkom štvalo ale posledne dni/týždne sa podiali také zvláštne veci, že teraz som naozaj vyrovnaná a spokojná aj ked samozrejme takto nechcem fungovat nastalo, ale takto je to zatial najlepsie
Dnes som o tom tak premýšľala a prišla som na prekvapivý záver - zadaná by som nebola šťastnejšia. Kým sa človek nenaučí byť šťastný sám so sebou, vo vzťahu nebude lepší.
prvú bližšie neurčenú dobu depresívne, ako keby sa zrútil svet. potom mesiac až dva príjemne slobodne a uvoľnene. potom už len osamelo a demotivovane.
ako zadaný potom prvého pol roka euforicky, potom sa to trochu zrovná do takého príjemného normálna, a potom sa obvykle začnem cítiť obmedzovane, lebo u druhej strany nastane fáza "no, už by si sa kvôli mne aj mohol začať meniť na to čo z teba chcem mať", ktorá vďaka môjmu odmietaniu takejto zmeny prerastie do výčitiek o tom že som sebec a bezohľadný egoista. potom sa so mnou dotyčná obvykle rozíde, a cyklus začína znova.
Ja osobne som rad nezadaný máš kopec času hlavne na seba, svoje koničky... ale zas niekomu to nevyhovuje. Ale sú aj časy, keď vydíš ako tvoj spolužiak/čka je s niekym vieš taký divný pocit mám že aké by to bolo mať niekoho.
Som nezadaný už dva roky a vzťah aktívne nevyhľadávam, takže sa dá povedať, že mi to momentálne takto vyhovuje... Samozrejme nie vždy sa mi v tomto období darí/darilo udržiavať aj sexuálny život na úrovni, ale to už je asi cena za "nezadanosť".
vzdy som sa citila velmi komfortne kym som bola sama, neprekazalo mi to, pretoze ma fyzicky kontakt skor odpudzoval a tak nejak mi bolo jasne, ze by som sa mu nevyhla. a vlastne mi to neprekazalo ani potom, co zhnusenie fyzickym kontaktom povolilo...
@nobile tiež (zo svojho pohľadu) nechápem, ale (z toho čo som pochytil/pochopil od ženských) ide v zásade o dva úkazy:
1. tá klasika že človek láskou zaslepený chyby nevníma, alebo sa mu v danom období priam páčia, a začnú byť brané ako chyby až neskôr, takže pochopiteľne ich z toho druhého chce odstrániť
2. zvláštnejší prípad, keď sa ženská zamiluje do chlapa na základe toho že vidí čo by mohol byť/čo má potenciál byť, a následne sa z neho túto svoju dokonalú predstavu snaží vybudovať, lebo "ty by si bol taký dokonalý chlap keby si na sebe zmenil len týchto zopár vecí!", v tomto prípade záverečné znechutenie a rozchod nenastáva ani tak kvôli tým nedostatkom samotným, ako skôr kvôli nevrlosti a zlej krvi čo sa nazbiera prostredníctvom hádok prebiehajúcich v zmysle "(žena): zmeň to! (chlap): nechcem! (žena): tak potom ma nemiluješ!"
alebo niečo také. určite existujú aj ďalšie dôvody, ale nenapadajú ma/nestretol som sa s nimi.
som sama už 19 rokov a až poslednú domu zisťujem ako mi je super. Kamarátky musia hovoriť mužom kam chodia ,pýtať si dovolenie a tak - Ja si idem kedy chcem kde chcem ,robiť si môžem tiež čo chcem . Nohy si nemusím holiť každý druhý deň smiley: ) .
AKo niekedy mám chvíľky ked potrebujem pomojkať ale to sa vyrevem pri romantickom filme a pokračujem dalej
a za ďalšie ja si vzťah ani neviem predstaviť s niekým
ale najviac ľúbim chvíle,ked počujem ako kamošky histerčia nad uplnymi blbostami a myslia to smrtelne vazne alebo ked pocuvam o ziarlivostnych scenach ich chlapov a pod vtedy mi je najlepšie
nešťastný, nezadaný... nie že by som potreboval vzťah ale mať nejakú dobrú kamarátku ktorá by si na mňa sem tam našla čas na nejaký ten výlet/prechádzku to by bolo fajn
@flysser hej, zmení sa to vyzretosťou a tým, čo už budeš mať za sebou. Napr. mne v 17-tich sex nechýbal a teraz to považujem za rovnako podstatné, ako iné potreby... Ale je možné, že niekto iný to má inak, píšem zo svojej skúsenosti.
Nakoľko som na tejto planéte len raz, mojim subjektívnym názorom je, že by som si mal život užiť. Na základe mojej filozofie sa nazatiaľ neviažem. Čo sa intimity a sexulity týka, isté potreby tohoto druhu mi dokážu dokonale poskytnúť kurtizány na úrovni, spoločensky unavené ženy, radodajky, alebo proste len menej cudné dievčatá. Musím však priznať, že pribúdajúcim vekom mi začína chýbať žena, ktorá by patrila len mne, a ktorej by som mohol splniť čo i len to najbizarnejšie prianie, ktoré by som jej videl na očiach
Dlho - predlho som mala také obdobie, keď som strašne depkovala, že som sama, nikto ma nechce a blá blá blá. Teraz mi to celkom vyhovuje Niekedy prídu také chvíle, keď sa cítim osamelo, ale potom je to lepšie a myslím, že mi je celokm dobre nezadanej...
a nechcem si určite žiadnym vzťahom dať zobrať voľnosť a konečne pomaly sa dostavujúcu rovnováhu, nehľadám nič a nikoho, možno kvôli konkrétnemu úžasnému človeku by som to prehodnotila.
Jasné, že keď je človek zamilovaný tak môže pociťovať pocity šťastia, ale zamilovanosť môže časom upadnúť a potom nastane čas len na pravú lásku... mať niekoho rád môžem vždy, no nemusím sa zamilovať. Už to je pre mňa radosť keď môžem niekomu ukazovať ako ho mám rád...
proste niekoho, u koho budem ja na prvom mieste. mne zavolá, ak sa niečo stane. budeme chodiť na kávu a na čaj a prechádzať sa a budem jej môcť o všetkom rozprávať.
ale hej, som smutná, no nechýba mi len chalan, ale viac ľudí, ktorých potrebujem
Som v pohode väčšinu časi,ale niekedy to tak na mňa doľahne...chýba mi tá blízkosť a všetky tie pocity a taaaak...ale aspoň mám čas na všetko,čo chcem robiť,sústredím sa na školu a šport..
Mam rad absolutnu slobodu, a zatial som nemal vztah, kde by som sa nemusel pretvarovat a ustupovat. Cize som spokojny, ze je to tak ako to je. Na druhej strane keby si najdem zenu, ktora by ma neobmedzovala a brala by ma takeho aky som, tak by som bol o nieco spokojnejsi. Predsa len pritulit sa k zene, objat ju a pobozkat je fajn. Ale teraz by mi to aj tak moc nevyhovovalo, ibaze by bola ochotna zbalit svestky a odist so mnou...
Som nezadaná chlap mi vobec nechýba. no niekedy mám fázu ked ma chytí romantická chviľka alebo chuť na sex a nie je s kým... nevadí to prejde, skor by som chcela mať super dobrých kamošov pri sebe ale ako si som kvoli vzdialenosti o nich prišla alebo na mna nemaju cas lebo su zadané.. paradox ... no podla mna kebyže mám viac peneži a bývam trebars v meste rozhodne tu absenciu chlapa po mojom boku nepociťujem ani takto jemne ako teraz.. pred rokom mi bolo smutno ale akosi som zmenila teoriu vzťahov a pochopila som že na nich nič užasné nie je a su precenované a časom každý chradne a rozpadne sa takže ..nie som nesťastná som neutrálna a imunna.
na jednu stranu.. z mojej samotárskej časti som rada, že mám viac času pre seba, ako sa spomínalo - nemusím si každý druhý deň holiť nohy, nepotrebujem si pýtať povolenie na každý krok, nemusím sa stále o niečom hádať, no na druhej strane - toto všetko k tomu patrí a bez toho by to nebolo ono.. samozrejme, najviac mi chýba to, že sa nemám na koho spoľahnúť, cítiť blízkosť človeka, tú intimitu medzi ľuďmi, čo sa majú radi v takomto smere. chýba mi to, že nemám koho objať, pozrieť si v objatí a zakopaná v posteli nejaký film, nemám s kým blbnúť. také drobnosti, ktoré človeku urobia perfektnú náladu a krásne spomienky... vzťah som mohla mať, s chalanom som si rozumela veľmi dobre, ale vôbec ma nepriťahoval, nič som k nemu necítila a posledné týždne bol veľmi otravný... a vždy sa mi páči niekto, u koho nemám šancu, alebo to skončí slovami "prepáč, ale..." a do mesiaca na to má babu, s ktorou je doteraz... asi tak...
mam slabe chvile, ale nato ako dlho som uz sama to zvladam dobre
skor mam pocit ze som si uz odvykla od toho s niekym byt
na zaciatku toho obdobia som bola v riti lebo som bola ten typ ktory isiel zo vztahu do vztahu, alebo ked nie vztah tak som sa aspon obklopovala opacnym pohlavim a romancami
takze ked som sa rozisla a nastal taky sek ze so mnou nikto nechcel byt, bola to ako odvykacka, zleeee
ale po dvoch rokoch som si uvedomila ako mi je dobre samej a kolko plus to ma, a naozaj som sa naucila mat sebu viac rada, lebo som sa na seba nepozerala iba cez oci ostatnych a nehodnotila sa iba na zaklade zaujmu opacneho pohlavia
potom su akcie a vecery ked vidim a pocuvam o laske a parikoch a ake "strasne" problemy v tom vztahu maju a je mi smutno, lebo ja som sama a v tom pripade si pripadam opustena a nechcena
šťastná asi niesom, skôr spokojná..takto mi to zatiaľ vyhovuje, na vzťah sa necítim momentálne ale sú dni keď mi je z toho nanič a chýba mi ten pocit, mať niekoho
niekto trpý depresiami že si nenašiel priateľku, zožiera ho to a cíti pocit úzkosti .....základom je že netreba na to myslieť ,život si treba užívať a myslieť optimisticky ... všetko je potom omnoho ľahšie ...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
104 komentov
@dievcatko13
ako zadaný potom prvého pol roka euforicky, potom sa to trochu zrovná do takého príjemného normálna, a potom sa obvykle začnem cítiť obmedzovane, lebo u druhej strany nastane fáza "no, už by si sa kvôli mne aj mohol začať meniť na to čo z teba chcem mať", ktorá vďaka môjmu odmietaniu takejto zmeny prerastie do výčitiek o tom že som sebec a bezohľadný egoista. potom sa so mnou dotyčná obvykle rozíde, a cyklus začína znova.
Ale minule, keď som sa opil, tak ma taká fajná depka chytila, že každý už niekoho má, len ja nie.......ma z toho kamoši museli ťahať......
ja si v prvom rade musím usporiadať svoj vlastný život, potom ho môžem zdieľať s niekým iným.
Naco sa niekto s niekym dava dokopy, ked ho potom chce menit?!
nemusim sa s nikym delit o svoj cas a relativne si mozem robit co chcem, nemam rada obmedzovanie.
ale obcas ma clovek chut objat niekoho a proste mat ten pocit, ze niekomu na mne zalezi viac ako ostatnym.
a k téme: chcem si najskôr urobiť kariéru, zarobiť peniaze, a odsťahovať sa na miesto kde chcem žiť, až potom začať riešiť vzťahy
Ja osobne som rad nezadaný máš kopec času hlavne na seba, svoje koničky... ale zas niekomu to nevyhovuje. Ale sú aj časy, keď vydíš ako tvoj spolužiak/čka je s niekym vieš taký divný pocit mám že aké by to bolo mať niekoho.
@17 tiez
zivot mozno krasne vyplnit aj bez partnera.
1. tá klasika že človek láskou zaslepený chyby nevníma, alebo sa mu v danom období priam páčia, a začnú byť brané ako chyby až neskôr, takže pochopiteľne ich z toho druhého chce odstrániť
2. zvláštnejší prípad, keď sa ženská zamiluje do chlapa na základe toho že vidí čo by mohol byť/čo má potenciál byť, a následne sa z neho túto svoju dokonalú predstavu snaží vybudovať, lebo "ty by si bol taký dokonalý chlap keby si na sebe zmenil len týchto zopár vecí!", v tomto prípade záverečné znechutenie a rozchod nenastáva ani tak kvôli tým nedostatkom samotným, ako skôr kvôli nevrlosti a zlej krvi čo sa nazbiera prostredníctvom hádok prebiehajúcich v zmysle "(žena): zmeň to! (chlap): nechcem! (žena): tak potom ma nemiluješ!"
alebo niečo také. určite existujú aj ďalšie dôvody, ale nenapadajú ma/nestretol som sa s nimi.
AKo niekedy mám chvíľky ked potrebujem pomojkať ale to sa vyrevem pri romantickom filme a pokračujem dalej
a za ďalšie ja si vzťah ani neviem predstaviť s niekým
ale najviac ľúbim chvíle,ked počujem ako kamošky histerčia nad uplnymi blbostami a myslia to smrtelne vazne alebo ked pocuvam o ziarlivostnych scenach ich chlapov a pod vtedy mi je najlepšie
S pozdravom,
Nobile.
a nechcem si určite žiadnym vzťahom dať zobrať voľnosť a konečne pomaly sa dostavujúcu rovnováhu, nehľadám nič a nikoho, možno kvôli konkrétnemu úžasnému človeku by som to prehodnotila.
Jasné, že keď je človek zamilovaný tak môže pociťovať pocity šťastia, ale zamilovanosť môže časom upadnúť a potom nastane čas len na pravú lásku... mať niekoho rád môžem vždy, no nemusím sa zamilovať. Už to je pre mňa radosť keď môžem niekomu ukazovať ako ho mám rád...
proste niekoho, u koho budem ja na prvom mieste. mne zavolá, ak sa niečo stane. budeme chodiť na kávu a na čaj a prechádzať sa a budem jej môcť o všetkom rozprávať.
ale hej, som smutná, no nechýba mi len chalan, ale viac ľudí, ktorých potrebujem
crush.
chyba mi niekto, kto by mal rad, komu by na mne zalezalo
na druhej strane som rada ze mozem konecne minat len a len na seba, mam na seba viac casu a mozem mat sexualne narazky na svojich spoluziakov
na jednu stranu.. z mojej samotárskej časti som rada, že mám viac času pre seba, ako sa spomínalo - nemusím si každý druhý deň holiť nohy, nepotrebujem si pýtať povolenie na každý krok, nemusím sa stále o niečom hádať, no na druhej strane - toto všetko k tomu patrí a bez toho by to nebolo ono.. samozrejme, najviac mi chýba to, že sa nemám na koho spoľahnúť, cítiť blízkosť človeka, tú intimitu medzi ľuďmi, čo sa majú radi v takomto smere. chýba mi to, že nemám koho objať, pozrieť si v objatí a zakopaná v posteli nejaký film, nemám s kým blbnúť. také drobnosti, ktoré človeku urobia perfektnú náladu a krásne spomienky... vzťah som mohla mať, s chalanom som si rozumela veľmi dobre, ale vôbec ma nepriťahoval, nič som k nemu necítila a posledné týždne bol veľmi otravný... a vždy sa mi páči niekto, u koho nemám šancu, alebo to skončí slovami "prepáč, ale..." a do mesiaca na to má babu, s ktorou je doteraz... asi tak...
skor mam pocit ze som si uz odvykla od toho s niekym byt
na zaciatku toho obdobia som bola v riti lebo som bola ten typ ktory isiel zo vztahu do vztahu, alebo ked nie vztah tak som sa aspon obklopovala opacnym pohlavim a romancami
takze ked som sa rozisla a nastal taky sek ze so mnou nikto nechcel byt, bola to ako odvykacka, zleeee
ale po dvoch rokoch som si uvedomila ako mi je dobre samej a kolko plus to ma, a naozaj som sa naucila mat sebu viac rada, lebo som sa na seba nepozerala iba cez oci ostatnych a nehodnotila sa iba na zaklade zaujmu opacneho pohlavia
potom su akcie a vecery ked vidim a pocuvam o laske a parikoch a ake "strasne" problemy v tom vztahu maju a je mi smutno, lebo ja som sama a v tom pripade si pripadam opustena a nechcena