Veter mi rozchlopev bumbajku na krkách, skoro mi modzgy nachlalli. Som sa museu na autobusi odvísť pri tesco, lebo avťák mi nešou, rezhegluvaný je celý. A potom peši až dochtorovi.
Víte, šak mi pallo myllo z létalla vella umyvalla.
Volačo som hladav, nenašou som ništ, ale bolo tam jako šeličo.
@tinica bývam s goralkou, ktorá často rozpráva po goralsky a toto som od nej ešte nepočula.
@aduliik8 v ZA možno nie je nárečie, ale tie výrazy typu "si pas?" s dosť nechutne afektovaným prízvukom som inde ešte nepočula
inak nie som chytená žiadnym nárečím (nesmejte sa tí, ktorí ste ma počuli rozprávať v najväčšej nasratosti po východniarsky a ani tí, čo ma počuli zaťahovať a do toho rozprávať po trnavácky), ale u nás sa rozpráva mäkko a do toho dzéka a céka.
@Nemysliacitvor To si len ty myslíš, že nepoznám krásu...Strašne sa mi páči záhoráčtina aj trnavčina. Páči sa mi ich prízvuk a vôbec všetko ako hovoria, dokonca aj Východniari. Mám kamarátov po celom Slovensku a počula som toho už veľmi veľa...Len ja sama by som tak rozprávať nechcela..Inak sa mi to veľmi páči.
@Smajlgirl vôbec nemôžem súhlasiť. Záhoračtina je to najkrajšie,čo som kedy počula
@Grietusha Fúha, no to ti ja už neviem povedať Ja to síce nepoužívam, ale bohvie koho si počula to hovoriť, ak je celkovo dáky afektovaný ten človek,tak tomu asi nič nepomôže
Súhlasím so @smajgirl ! Nechutné, vrchol sedlačiny Ale musím smutne skonštatovať, že ju v komunikácii so spolužiakmi väčšinou využívam, aj keď nie tak veľmi. Skôr miešam. Nedá sa to proste, to sa na človeka nalepí.
Ale určite takto nevyprávjam, jak keby mi huba špatne narostua. Omg...
Ale spomeniem slovo paparúnka, to sa mi zdá maximálne vtipné Najlepšie slovo, ktoré záhoráci vymysleli... (a jediné dobré
Aj keď sťe ňeňi šecci z Nitry, dovolím si jeden príspevek.Ňé šecci sa k ňemu hlásá s takú radosťú jak já.
1. mäkké L neexistuje, tam de je v spisovnej slovenčine „Ľ“, nitrančan poví L
2. dvojhlásky neexistujú, namísto „ie“ poví „é“ resp. „í“ (napr. „mléko“, „nevím“, „veter“), namísto „ia“ použije „á“ (napr. „vác“, výnimkú je množné číslo označujúce obyvatelov míst, krajín, štvrtí a pod. napr. Nitrančan - Nitrančani, Krškančan-Krškančani) , namísto „iu“ prečíta „ú“ (napr. „najlepšú“)
3. ô sa číta ako ó (napr. „vól“, „škólka“, „mócť“)
4. „il“ na konci slovés v minulom čase sa číta „eu“, u ortodoxnej nitránčiny dokonca „ev“ (napr. „hovoreu“ resp. „hovorev“, „peu“ resp. „pev“), „al“ ako „au“, resp. „av“ („nedovolau“, „pomáhau“), „el“ ako „eu“, resp. „ev“ („dospev“, „natreu“) a pod.
5. „dl“ sa číta ako dvojité l, „dn“ ako dvojité n. Toto pravillo najlepšé dokumentuje tzv. prvá nitránska veta: „Pallo myllo vella umývalla“
6. po nitránsky neni „chcieť“, ale steť, čo zas ilustruje tzv. druhá nitránska veta: „Steš – nesteš, nehaj tak“
7. Nitran je len saláma, gdo vypráva po nitránsky je Nitrančan
8. samohláska „o“ sa často mení v nitránčine na „e“. Na toto sú dva vzory – vzor „breskyňa“ a vzor „švager“. Vzor „breskyňa“ sa použije v prípade, keď sa „o“ nachádza v prvej slabike slova, vzor „švager“ pre „o“ v druhej a ďalších slabikách slova. Ďalšé príklady: „zeber“, „vepchau“, (zober, resp. vopchal polla vzoru breskyňa), „svoker“, „pátek“ (svokor, resp. piatok polla vzoru švager).
9. Pozor! Žánne slovo sa nemóže meniť polla obidvoch vzorov (to by sa napr. ze Zobora mohou stať Zeber, čo by bolo na úkor zrozumitelnosti).
10. Zatál jedinou známou výnimkou z pravilla 9 je slovo „uterek“ („u“ nerátáme za slabiku).
11. Ide sa „pri Tesco“ a „pri štadión“, a ňé „k Tescu“ či „ku štadiónu“ (nepripúšťa sa ani ponitránčené „ge štadiónu“).
12. Nitrančani si nelámu hlavu ze spodobuváním, ani z rytmickým krátením, takže keď napíšete slovo tak jak očujete, vóbec nespravíte chybu (napr. „gdo to bou?“, „to si de videv?“, „zedou si mi kokot“ – neni ani vzor breskyňa, ani švager, do by steu vedeť)
13. gu označeniu akejkoľvek osoby, miesta, času sa nepoužíva slovo kdokoľvek ale „bár do“, kdekoľvek je „bár de“, s „bár kým“ je s kymkoľvek, „bár jako“ je akokoľvek.
14. mäso je masso a deväť je devať, "ä" sa ale v nitránčine aj tak nepoužíva. A päť je peť.
15. rozkaz od slovesa ísť móže byť "ic" alebo "hybaj" , sloveso prísť má tvar "prídi", existuje aj zaužívanejšá varianta slovesa prísť, a teda "dojsť"
Egzistujú ešte ďalšé prípady , keré sú skór výnimočné jak pravillom, ale zato je ich velice vela. Sa to napríklad týto:
a) V plnovýznamovom slovese „sú“ sa skoro ždycky nahrádza „ú“ samohláskúm „a“ (móžeme to ukázať najlepší napr. ve vete : „De do ***** sa zas šeccá ?” )
b) V níkerých slovách sa vynehávajú prvé hlásky (napr. už spomenuté “ šeccá” (vynehané “v”), “de?” (“k”), “očúvaj” (“p”), “ždy” (“v”), “šak” (“v”), “šimni si ” (“v”), “zniká”(“v”)…)
c) Spojka “lebo” má v nitránčine dva významy: raz sa tým myslí “alebo” , inokedy “lebo”.
d) Slove “ktorý” sa “-to-” zásanne nahrádza písmenom “e” a vzniká tak “kerý”, podobne sa v slove “zjedol” vyneháva “j” a spolu s uplatnením pravilla č. 4 nitránskeho pravopisu zas vzniká slovo “zedóv” (si mi…).Takisto nepovíme “nikde” ale “nide” , čo už tých inteligentnejších z nás určite napallo, keďže hovoríme “de?” namísto “kde?”.
e) Nitrančina má jennu dočilku známu výnimku, de sa “a” vyslovuje jako “o”. Je ňim slovo “otrova”.
f) Podobne ojedinelá je aj výnimka, de sa “o” mení na “u”.Vyskytuje sa v málo slovesách, napr. v “maluvať”,"prstuvať","palcuvať" alebo “obsluhuvať”.
g) Dve velice známe nitránské ortodoxné slová, kerých mimonitránsky význam je „teraz“ a „sadnúť si /sedieť“ (toto slovo sa v makšej verzii nitránčiny vyslovuje aj jako „sannúť si/ sedeť“), a keré bežne očuť v nitránskych ponnikoch sa často vyskytujú napr. v kontexte: Čil(ek) si tu pri nás lofni, a daj si s nama pigi čaj !
Pozn.: Slovo „ňé“ sa v nitránčine nemusí nevyhnutne písať s „ň“. Píše sa preto, aby si neznalí veci nestotožňuvali nitránčinu s trnafčinou, lebo mnohým to zní podobne a potom si myslá, že ide len o to hovoriť tvrdo. Nitránčina neni len o tom.
najlepšie nárečie, aké som kedy počula, bol rumunský slovák, žijúci pri trnave, a veľa cestujúci - slová, ako "kocúrko" (kocúrik), jeho "chapeš ma" a podobne, to bol zážitok ,
jéé goralčina, tú som sa chcela učiť, ale nejako nevydalo... a však čo, goralskú krv mám ja mám jazyk pozmenený len do oravska, takže vyslovujem najkrajšie Ľ na Slovensku a chodím do babky (nie k babke), jem dobošky (nie keksíky) a švabku (nie zemiaky) a kĽajem (nie nadávam) hoci som sa toho viacmenej zbavila odkedy som v BB... v BB je zas iný fenomén - slovo "krepý" a v genitíve podľa vzoru ulica - nie do Bystrice ale do BystricI
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
31 komentov
Víte, šak mi pallo myllo z létalla vella umyvalla.
Volačo som hladav, nenašou som ništ, ale bolo tam jako šeličo.
To nie je žiadne šťastie. Ja som vyznávačom Nitrančiny.
zajebem plyn! - idem domov
jebem orechy! - idem von
vypadnite! nie že mi všetko vyslopete, špiny! - Vypite dopite a sladko spite
toť moje súkromné nárečie
A preto nechápete krásu nárečí.
Toť ľúbozvučnô.
@aduliik8 v ZA možno nie je nárečie, ale tie výrazy typu "si pas?" s dosť nechutne afektovaným prízvukom som inde ešte nepočula
inak nie som chytená žiadnym nárečím (nesmejte sa tí, ktorí ste ma počuli rozprávať v najväčšej nasratosti po východniarsky a ani tí, čo ma počuli zaťahovať a do toho rozprávať po trnavácky), ale u nás sa rozpráva mäkko a do toho dzéka a céka.
akože
"bola som v obchodze." a tak podobne.
štrimfle- pančuchy
hámrik- kladivo
šporhelt- sporák
lojtra- rebrík
peknô- pekné
štyavnycké nárečie
garadiče - schody
paľe - aha
šuflatka - zásuvka
das pejc hodzi - asi päť hodín
.
.
.
.
veľa veľa iných slov východ 4ever
Keď som vo vhodnom prostredí, tak áno. Ale som jeden z posledných... V mojej vekovej kategórii málokto pozná tieto slová a konštrukcie...
A nie, ja tak vyprávam.
Záhoráčtina je tak odporný jazyk :/
@Smajlgirl vôbec nemôžem súhlasiť. Záhoračtina je to najkrajšie,čo som kedy počula
turošina - kukurica
krumpole - zemiaky
dzime - poďme
A veľa ďalších....
Ale určite takto nevyprávjam, jak keby mi huba špatne narostua. Omg...
Ale spomeniem slovo paparúnka, to sa mi zdá maximálne vtipné Najlepšie slovo, ktoré záhoráci vymysleli... (a jediné dobré
Nannáronný poňnik (Nadnárodný podnik) a pri Lilli (pri Lidli.)
Trnaváci, bílí andelé - najvaččí ňepráťelá nitrančana! To ich drbnuté tvrdé N keré sa aj šade propaguje...
1. mäkké L neexistuje, tam de je v spisovnej slovenčine „Ľ“, nitrančan poví L
2. dvojhlásky neexistujú, namísto „ie“ poví „é“ resp. „í“ (napr. „mléko“, „nevím“, „veter“), namísto „ia“ použije „á“ (napr. „vác“, výnimkú je množné číslo označujúce obyvatelov míst, krajín, štvrtí a pod. napr. Nitrančan - Nitrančani, Krškančan-Krškančani) , namísto „iu“ prečíta „ú“ (napr. „najlepšú“)
3. ô sa číta ako ó (napr. „vól“, „škólka“, „mócť“)
4. „il“ na konci slovés v minulom čase sa číta „eu“, u ortodoxnej nitránčiny dokonca „ev“ (napr. „hovoreu“ resp. „hovorev“, „peu“ resp. „pev“), „al“ ako „au“, resp. „av“ („nedovolau“, „pomáhau“), „el“ ako „eu“, resp. „ev“ („dospev“, „natreu“) a pod.
5. „dl“ sa číta ako dvojité l, „dn“ ako dvojité n. Toto pravillo najlepšé dokumentuje tzv. prvá nitránska veta: „Pallo myllo vella umývalla“
6. po nitránsky neni „chcieť“, ale steť, čo zas ilustruje tzv. druhá nitránska veta: „Steš – nesteš, nehaj tak“
7. Nitran je len saláma, gdo vypráva po nitránsky je Nitrančan
8. samohláska „o“ sa často mení v nitránčine na „e“. Na toto sú dva vzory – vzor „breskyňa“ a vzor „švager“. Vzor „breskyňa“ sa použije v prípade, keď sa „o“ nachádza v prvej slabike slova, vzor „švager“ pre „o“ v druhej a ďalších slabikách slova. Ďalšé príklady: „zeber“, „vepchau“, (zober, resp. vopchal polla vzoru breskyňa), „svoker“, „pátek“ (svokor, resp. piatok polla vzoru švager).
9. Pozor! Žánne slovo sa nemóže meniť polla obidvoch vzorov (to by sa napr. ze Zobora mohou stať Zeber, čo by bolo na úkor zrozumitelnosti).
10. Zatál jedinou známou výnimkou z pravilla 9 je slovo „uterek“ („u“ nerátáme za slabiku).
11. Ide sa „pri Tesco“ a „pri štadión“, a ňé „k Tescu“ či „ku štadiónu“ (nepripúšťa sa ani ponitránčené „ge štadiónu“).
12. Nitrančani si nelámu hlavu ze spodobuváním, ani z rytmickým krátením, takže keď napíšete slovo tak jak očujete, vóbec nespravíte chybu (napr. „gdo to bou?“, „to si de videv?“, „zedou si mi kokot“ – neni ani vzor breskyňa, ani švager, do by steu vedeť)
13. gu označeniu akejkoľvek osoby, miesta, času sa nepoužíva slovo kdokoľvek ale „bár do“, kdekoľvek je „bár de“, s „bár kým“ je s kymkoľvek, „bár jako“ je akokoľvek.
14. mäso je masso a deväť je devať, "ä" sa ale v nitránčine aj tak nepoužíva. A päť je peť.
15. rozkaz od slovesa ísť móže byť "ic" alebo "hybaj" , sloveso prísť má tvar "prídi", existuje aj zaužívanejšá varianta slovesa prísť, a teda "dojsť"
Egzistujú ešte ďalšé prípady , keré sú skór výnimočné jak pravillom, ale zato je ich velice vela. Sa to napríklad týto:
a) V plnovýznamovom slovese „sú“ sa skoro ždycky nahrádza „ú“ samohláskúm „a“ (móžeme to ukázať najlepší napr. ve vete : „De do ***** sa zas šeccá ?” )
b) V níkerých slovách sa vynehávajú prvé hlásky (napr. už spomenuté “ šeccá” (vynehané “v”), “de?” (“k”), “očúvaj” (“p”), “ždy” (“v”), “šak” (“v”), “šimni si ” (“v”), “zniká”(“v”)…)
c) Spojka “lebo” má v nitránčine dva významy: raz sa tým myslí “alebo” , inokedy “lebo”.
d) Slove “ktorý” sa “-to-” zásanne nahrádza písmenom “e” a vzniká tak “kerý”, podobne sa v slove “zjedol” vyneháva “j” a spolu s uplatnením pravilla č. 4 nitránskeho pravopisu zas vzniká slovo “zedóv” (si mi…).Takisto nepovíme “nikde” ale “nide” , čo už tých inteligentnejších z nás určite napallo, keďže hovoríme “de?” namísto “kde?”.
e) Nitrančina má jennu dočilku známu výnimku, de sa “a” vyslovuje jako “o”. Je ňim slovo “otrova”.
f) Podobne ojedinelá je aj výnimka, de sa “o” mení na “u”.Vyskytuje sa v málo slovesách, napr. v “maluvať”,"prstuvať","palcuvať" alebo “obsluhuvať”.
g) Dve velice známe nitránské ortodoxné slová, kerých mimonitránsky význam je „teraz“ a „sadnúť si /sedieť“ (toto slovo sa v makšej verzii nitránčiny vyslovuje aj jako „sannúť si/ sedeť“), a keré bežne očuť v nitránskych ponnikoch sa často vyskytujú napr. v kontexte: Čil(ek) si tu pri nás lofni, a daj si s nama pigi čaj !
Pozn.: Slovo „ňé“ sa v nitránčine nemusí nevyhnutne písať s „ň“. Píše sa preto, aby si neznalí veci nestotožňuvali nitránčinu s trnafčinou, lebo mnohým to zní podobne a potom si myslá, že ide len o to hovoriť tvrdo. Nitránčina neni len o tom.
ta ňi?
žiavše a kam pajdeš?
choj dló
ta de si bul?
brotvan, firhang, frištik, pajd, hantúch, najtro.
šva takja, ešte dač, nevjam, preš (prečo?),
najlepšie nárečie, aké som kedy počula, bol rumunský slovák, žijúci pri trnave, a veľa cestujúci - slová, ako "kocúrko" (kocúrik), jeho "chapeš ma" a podobne, to bol zážitok ,
aj u nás v zámkoch frčí ň ale Ľ - pekne tvrdo
Žiadne makké L neni najkrajšé. Šecky sú hnusné, okrem slova gúgeľ.