Hadate sa, alebo takmer vobec? Ak ano kvoli comu najcastejsie? Ako prebiehaju hadky? Kricite na seba? Krici len partner a vy ste ticho? Kricite vy a partner je ticho? Ako dlho byvate rozhadani? Kto zvykne robit prvy krok k zmiereniu? Ako vyzera zmierenie?
Raz som chodil asi rok s babou, co mala potrebu riesit nezhody tym, ze na mna navrieskala ako na posledneho chudaka Ked sa to zacalo diat opakovane a nevedel som jej vysvetlit, ze na takyto pristup nemam trpezlivost, tak som vztah ukoncil. Inak sam sa viem tiez celkom vytocit obcas, ale aspon sa snazim nebyt kokot.
Nehadame sa skoro vobec, akurat mam obcas chvile, ked som nanho hnusna, lebo mam pocit, ze som hnoj. Ale on vie, co sa deje, a nestava sa mi to casto, takze to vieme poriesit
Málokedy sa hádame, povedala by som že skoro vôbec. Skôr ide o nejaké výmeny názorov, keď ide o niečo v čom sa nezhodneme.
Najčastejšie ide asi o situácie kedy ja potrebujem niečo dopredu vedieť, frajer ktorý je ten typ že nevie ani čo bude o pár hodín je z toho nervózny. On je skôr ten čo trochu zvýši hlas, ja na to reagujem buď tak že prestanem rozprávať alebo plačem - to zvýšenie hlasu je len také že to povie s väčším dôrazom ale ja som na to extrémne háklivá takže si to väčšinou zle vysvetlím.
Podľa mňa sme obaja v takej fáze že sa vieme dosť rýchlo ospravedlniť tomu druhému.
Vlastne ani neviem kedy sme sa naposledy pohádali - teraz sa hádame omnoho menej ako prvý alebo druhý rok čo sme boli spolu, veľa nás tie prve roky naučili
Ja som pokojná, on sa veľmi rýchlo vytáča. Keď sa rozčuľuje a ja si len v duchu myslím, aká Kokotia hlava to je, tak sa rozčúli ešte viac, lebo nereagujem. Ja kričím len občas, ale už keď dvihnem hlas, je to počuť.
Hádame sa tak raz za mesiac kvôli totálnym blbostiam. A je to nekonečné točenie sa dookola, lebo obaja sme nerváci (ja väčší), takže len vyťahujeme na seba hlúposti a hádame sa bez zvýšenia hlasu Nakoniec musím na chvíľu odísť preč (väčšinou som si chodila zapáliť cigaretu, teraz keď nefajčím je to horšie) a schladiť si hlavu a potom sa ospravedlním, lebo sa neviem dlho hnevať. Drahý je ešte chvíľu nasratý, potom si to vydiskutujeme a nakoniec sa ospravedlní aj on
1. V poslednej dobe dosť často
2. Kvôli tomu, že mi stále robí naschvály a kvôli tomu, že ja som veľmi náladová
3. Prebieha to tak, že sa väčšinou začnem hádať ja (ale to je iba reakcia na to, že ma hrozne štve) a on chvíľku so mnou hádku ťahá, ale potom mu dojdu argumenty a je proste ticho, ignoruje ma a to ma ešte viac vyburcuje.
4. Zväčša sme rozhádaní deň/dva
5. Uzmierenie zväčša navrhne on, ale občas aj ja
6. Priebieha to tak, že si skrátka dobre zajebeme.
nehádame sa vôbec, iba občas keď jeho niečo vytočí a zvýši na mňa hlas, tak si z neho urobím srandu a potom ho to rýchlo prejde, rovnako aj ja keď sa mi niečo nepáči a zvýšim hlas, tak mi to vráti úplne rovnako čiže naše "hádky" sú skôr kopa srandy ale samozrejme sa potom normálne o tom porozprávame a všetko si vysvetlíme
@p vacsinou sa pol dna nerozpravame, a potom mam vycitky svedomia, ze som nanho bola hnusna bezdovodne, tak sa mu ospravedlnim a on povie, ze ho to nastvalo, ale ze to chape a potom sa lubime este viac ale ono take nieco sa nam stane raz za polrok
reálne sa hádame veľmi málo. ale ja veľmi rada zvyšujem hlas a snažím sa vyvolať konflikt takže robím kadejakú nezmyselnú drámu, ktorá nás akurát tak rozosmeje. takých skutočných hádok sme mali za 7apol roka minimum. ak boli tak mojou vinou. občas sme sa nebavili aj 2dni lebo vždy je to moja vina a vždy dôjdem so sklopenými uškami ja inak ja kričím, trieskam vecami a mám chuť všetko rozbiť. on je pokojný ale len sleduje lebo vie, že vždy je to pičovina
Hadame sa, ale nie nejako vazne, nenadavame si, nekricime, nevytahujeme neferove sracky na seba.. on obcas zvysi hlas, vobec je taky hlasnejsi jedinec, a ja to nenavidim, lebo sa mi zda, ze krici, aj ked rozprava normalne ja neviem kricat, ked sa hadam
Hadame sa vacsinou preto, ze mame drasticky rozdielne komunikacne styly, niekedy si nevieme povedat normalne veci, aby sme do seba neskocili
A tematicky, bud si nieco povieme mierne s dobrym umyslom, ale to ale vypali (oblubene temy, ze ja som leniva/nezodpovedne a ze on ma vsetko u riti alebo obcas smiesne sklonuje, na to sme vzajomne haklivi)
Alebo tak vaznejsie, ked ja som hrozne difficult a nechcem chodit medzi ludi, jeho kamaratov, rodicov, lebo no radsej by som umrela, ako bola v takej spolocnosti.. nic proti nim, len to vo mne vzbudzuje absolutnu hrozu, uzkost a odpor, a ja chcem partnera pre seba a nie sediet ako kopa hnoja a pocuvat silene konverzacie medzi cudzimi ludmi
Pripadne take nezhody v ocakavaniach, kto s cim nie je 100 % spokojny vo vztahu. Ale to nie su hadky, len velmi dramaticke rozhovory, ja sa pravdupovediac takto hadam rada, chcem telenovelovy vztah, velka drama velka vasen
A ja som typ, ktory neskonci, kym sa nezmierime/nedohodneme, takze sa utrpne a dlho snazime prestat byt na seba hnusni a zatial sme vzdy dosli k nejakemu peknemu zaveru no
Hádame sa skutočne len raz za čas, aj to nie je hádka v pravom slova zmysle, ide len o výmeny názorov.
Vieme sa v takýchto situáciách baviť sofistikovane, bez zbytočných nervov, zvyšovania hlasu ci vulgarizmov.
Väčšinou som ja tá, ktorá s "hádkou" začne, ale zároveň vždy aj iniciujem to "uzmierenie", nech sme zasa čím skôr v pohode.
Tieto konflikty teda nikdy netrvaju dlho, ja potrebujem, aby všetko problematické bolo vyriešené asap, lebo potom nad tým vkuse rozmýšľam a nedokážem sa normalne sústrediť na bežné fungovanie. Takže sa vždy snažíme to vyriešiť hneď, maximálne na ďalší deň, nech to neriešime hneď s horúcou hlavou a vieme sa na to pozrieť trosku triezvejsie.
Tichu domácnosť a podobný silent treatment neuznávam, nedokázala by som s nim byť v jednom byte, že by sme okolo seba chodili pohádani a zazerali na seba.
My sa este nepohadali... Za tie roky ani raz... Je nieco zle? Nebol dovod na hadku a to sme 24/7 spolu...
My sa len dotahujeme, ked jej zoberiem polku periny (mame taku velku spolocnu) , tak ma potom tak bije, ze sa z toho smejem aj o 1 v noci
niesu to hádky iba diskusia kedy si vysvetľujeme veci aby sme si v tom viac rozumeli,tým pocitom.. občas príliš premýšľame a domyslame si navzájom a potom to robí horšiu atmosféru ale vždy sa to vyrieši nejako a jedneho alebo druheho to prejde ako prvého.. učím sa ešte len znovuzvladat tie ženské nálady ktoré sem tam kolíšu
No ja nemám partnera ale s ex to bolo tak, že sme sa pohádali asi raz za 2-3 mesiace, ale zato poriadne (potom ku koncu to už bolo častejšie.) A väčšinou to bolo tak, že ja som sa mu logicky snažila vysvetliť, kde je problém a ako to vidím, on to stále prekrúcal a strašne sebecky si išiel svoje, potom už som sa nahnevala a keď som sa snažila dôraznejšie vysvetliť ako čo myslím, tak som zvýšila hlas. Na to ma on už duplom nepočúval a zameriaval sa iba na to, že som hlučnejšia, čo ma samozrejme sralo jak delo a už som zjapala, on chytil nervy, začal mlátiť do vecí, rozhadzovať, prípadne sa vyhjrážať, že sa zbalí a odíde, na čo som sa vyplašila, rozrevala, on potom po mne zjapal strašne a nadával mi, že sa hrám na chudiatko, boli sme na seba tak 3 hodky naštvaný a potom sme sa uzmierili.
Ku koncu vzťahu stačilo, že som povedala, že sa mi niečo nepáči, alebo, že sa chcem porozprávať a už asi po 5 minútach chytil také nervy, že som sa ho bála a radšej som stíchla a trápila sa.
A tiež sme sa hádali za kokotiny väčšinou, až ku koncu vzťahu za vážne veci , ale tie prvé roky to vždy spustila takááááá kokotina, jak čo ja viem, zle uložené uhorky na tanieri. A vedeli sme sa hádať kvôli tomu aj 4 hodiny a povyťahovať na seba ešte aj hriechy našich prababiek.
zatiaľ sme sa nehádali ani nezvyšovali hlas...nejak nevidíme zmysel v hádkach a keď je nejaký problém, tak sa vždy dá riešiť s chladnou hlavou a bez zlých emócií...treba sa vedieť ovládať
Nehadame. Skratka som to tak nastavil od zaciatku. Hadka nema ziaden zmysel. Maximalne su nejake naznaky, nesuhlas, vycitanie. Ale do hadky nikdy, to ludom len ublizuje.
teda ak teda neratame moje meltdowny a zachvaty uzkosti, ale rpedtym nez som zacala hystericky jacat aa posielat ho dopice som ho minimalne 10x poprosila nech ma necha samu a nech sa ma nedotyka
Hadame sa cca raz za 2 tyzdne, prebieha to formou diskusie, najskor len argumentujeme a ked dalej trva vymena nazorov bez nejakeho rozumneho zaveru pre nas oboch, tak on vacsinou aj zvysi hlas, ja som pokojna ale obsahom slov chladna a cynicka, pricom vzdy podotknem aby nevrieskal, co ho samozrejme nastve este viac. A potom sa vacsinou zacnem smiat, pretoze je smiesny ked sa rozculuje, plus poviem nieco mile alebo vtipne, aby sa uz nezlostil.
Dovody su vzdy banalne a dali by sa zhrnut do dvoch okruhov: bud ja potrebujem vycerpavajuco debatovat na nejaku spolocensku temu, vacsinou zahrnajucu moralku a etiku, alebo on sa ofuci bez toho aby mi predtym naznacil, ze sa mu nieco nepacilo - ano, mame to opacne nez vacsina parov, lde je toto typicky zenskou zalezitostou
Hadky trvaju do pol hodiny, obvykle cca 15 min a su ukoncene prakticky okamzitym zmierenim z iniciativy jeho alebo mojej cca 50:50. Zasmejeme sa nad tym, ze je to vlastne strasna blbost (ako vzdy) a ze nas to dokaze vytocit len preto, ze sa lubime a zalezi nam navzajom na nasich nazoroch. Vzdy sa zhodneme, ze je to zbytocne a vycerpavajuce a ze uz to nechceme robit, no frekvencia hadok rokmi klesa len nepatrne.
Kedysi sme sa hádali veľa, lebo som bola fakt sprosta, ale teraz už nie... a ked sa predsa pre niečo pohadame, radšej vzdy rezignujem, ospravedlním sa ja.. niekedy sa nerozpravame pár hodín, prípadne do ďalšieho dňa... a potom je to fajn...
A asi nikdy sme sa nehadali naživo, vzdy len cez fb.... neviem, či je to trápne, alebo v poho
my sa vždy vadíme najviac keď sme dlho neboli spolu v posteli... lenže začarované kolečko je, že čím viac sa vadíme tým duplom to nechcem, musí vždy on za mnou doliezť aby sme sa udobrili, lebo takmer vždy sa začneme vadiť kvôli jeho zranenému egu...
prípadne druhý typ hádok je taký že so mnou nechce tráviť čas, povadíme sa, ja sa naštvem a idem si konečne ja robiť svoje a potom za mnou zas dolezie odrazu že jak strašne chce byť so mnou, toto mi lezie na nervy neskutočne
v živote som sa predtým v minulých vzťahoch nevedela tolko vadiť, ale pri ňom sa zo mňa celkom stala fúria a už málokedy pri ňom sa viem ovládať tak aby som ihneď nezačala kričať
ja mam momentalne asi najvacsiu averziu voci hadkam vo svojom zivote... normalne uz nie som schopna sa zapojit do hocakej hadky a len odidem. neskutocne ma to unavuje a to som sa kedysi aj hadala rada.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
35 komentov
Najčastejšie ide asi o situácie kedy ja potrebujem niečo dopredu vedieť, frajer ktorý je ten typ že nevie ani čo bude o pár hodín je z toho nervózny. On je skôr ten čo trochu zvýši hlas, ja na to reagujem buď tak že prestanem rozprávať alebo plačem - to zvýšenie hlasu je len také že to povie s väčším dôrazom ale ja som na to extrémne háklivá takže si to väčšinou zle vysvetlím.
Podľa mňa sme obaja v takej fáze že sa vieme dosť rýchlo ospravedlniť tomu druhému.
Vlastne ani neviem kedy sme sa naposledy pohádali - teraz sa hádame omnoho menej ako prvý alebo druhý rok čo sme boli spolu, veľa nás tie prve roky naučili
2. Kvôli tomu, že mi stále robí naschvály a kvôli tomu, že ja som veľmi náladová
3. Prebieha to tak, že sa väčšinou začnem hádať ja (ale to je iba reakcia na to, že ma hrozne štve) a on chvíľku so mnou hádku ťahá, ale potom mu dojdu argumenty a je proste ticho, ignoruje ma a to ma ešte viac vyburcuje.
4. Zväčša sme rozhádaní deň/dva
5. Uzmierenie zväčša navrhne on, ale občas aj ja
6. Priebieha to tak, že si skrátka dobre zajebeme.
Hadame sa vacsinou preto, ze mame drasticky rozdielne komunikacne styly, niekedy si nevieme povedat normalne veci, aby sme do seba neskocili
A tematicky, bud si nieco povieme mierne s dobrym umyslom, ale to ale vypali (oblubene temy, ze ja som leniva/nezodpovedne a ze on ma vsetko u riti alebo obcas smiesne sklonuje, na to sme vzajomne haklivi)
Alebo tak vaznejsie, ked ja som hrozne difficult a nechcem chodit medzi ludi, jeho kamaratov, rodicov, lebo no radsej by som umrela, ako bola v takej spolocnosti.. nic proti nim, len to vo mne vzbudzuje absolutnu hrozu, uzkost a odpor, a ja chcem partnera pre seba a nie sediet ako kopa hnoja a pocuvat silene konverzacie medzi cudzimi ludmi
Pripadne take nezhody v ocakavaniach, kto s cim nie je 100 % spokojny vo vztahu. Ale to nie su hadky, len velmi dramaticke rozhovory, ja sa pravdupovediac takto hadam rada, chcem telenovelovy vztah, velka drama velka vasen
A ja som typ, ktory neskonci, kym sa nezmierime/nedohodneme, takze sa utrpne a dlho snazime prestat byt na seba hnusni a zatial sme vzdy dosli k nejakemu peknemu zaveru no
Vieme sa v takýchto situáciách baviť sofistikovane, bez zbytočných nervov, zvyšovania hlasu ci vulgarizmov.
Väčšinou som ja tá, ktorá s "hádkou" začne, ale zároveň vždy aj iniciujem to "uzmierenie", nech sme zasa čím skôr v pohode.
Tieto konflikty teda nikdy netrvaju dlho, ja potrebujem, aby všetko problematické bolo vyriešené asap, lebo potom nad tým vkuse rozmýšľam a nedokážem sa normalne sústrediť na bežné fungovanie. Takže sa vždy snažíme to vyriešiť hneď, maximálne na ďalší deň, nech to neriešime hneď s horúcou hlavou a vieme sa na to pozrieť trosku triezvejsie.
Tichu domácnosť a podobný silent treatment neuznávam, nedokázala by som s nim byť v jednom byte, že by sme okolo seba chodili pohádani a zazerali na seba.
My sa len dotahujeme, ked jej zoberiem polku periny (mame taku velku spolocnu) , tak ma potom tak bije, ze sa z toho smejem aj o 1 v noci
Ku koncu vzťahu stačilo, že som povedala, že sa mi niečo nepáči, alebo, že sa chcem porozprávať a už asi po 5 minútach chytil také nervy, že som sa ho bála a radšej som stíchla a trápila sa.
Oh Gosh, s kým som to žila.
A ja som milunké mačiatko furt
teda ak teda neratame moje meltdowny a zachvaty uzkosti, ale rpedtym nez som zacala hystericky jacat aa posielat ho dopice som ho minimalne 10x poprosila nech ma necha samu a nech sa ma nedotyka
Dovody su vzdy banalne a dali by sa zhrnut do dvoch okruhov: bud ja potrebujem vycerpavajuco debatovat na nejaku spolocensku temu, vacsinou zahrnajucu moralku a etiku, alebo on sa ofuci bez toho aby mi predtym naznacil, ze sa mu nieco nepacilo - ano, mame to opacne nez vacsina parov, lde je toto typicky zenskou zalezitostou
Hadky trvaju do pol hodiny, obvykle cca 15 min a su ukoncene prakticky okamzitym zmierenim z iniciativy jeho alebo mojej cca 50:50. Zasmejeme sa nad tym, ze je to vlastne strasna blbost (ako vzdy) a ze nas to dokaze vytocit len preto, ze sa lubime a zalezi nam navzajom na nasich nazoroch. Vzdy sa zhodneme, ze je to zbytocne a vycerpavajuce a ze uz to nechceme robit, no frekvencia hadok rokmi klesa len nepatrne.
A asi nikdy sme sa nehadali naživo, vzdy len cez fb.... neviem, či je to trápne, alebo v poho
prípadne druhý typ hádok je taký že so mnou nechce tráviť čas, povadíme sa, ja sa naštvem a idem si konečne ja robiť svoje a potom za mnou zas dolezie odrazu že jak strašne chce byť so mnou, toto mi lezie na nervy neskutočne
v živote som sa predtým v minulých vzťahoch nevedela tolko vadiť, ale pri ňom sa zo mňa celkom stala fúria a už málokedy pri ňom sa viem ovládať tak aby som ihneď nezačala kričať