Pozeráte sa do oči druhej osoby, alebo uhýbate zrakom? Preto sa pýtam, keďže všimol som si u viacerych ľudí, že nepozerajú do oči, pripadne uhýbajú, alebo sa zahľadia na nejaký bod, pritom rozprávajú a až potom sa pozrú do oči. Robí to veľa ľudí, Why?
Všimol som si to u osôb v každom veku. Mna zaujíma aký je dôvod, je to hanblivosti, alebo sa daný človek necíti dobre pri rozprávaní s druhou osobou, alebo? Vaše názory?
Keď mám monológ, nepozerám sa stále tomu druhému do očí, ale keď počúvam, tak áno. Ľudia to nerobia, lebo je to proste divné. A ja sa trošku strácam v myšlienkach potom.
Je normalné pozerat do oči ak ľudia komunikujú medzi sebou...
Ak rovnako pohľad do očí patrí aj k neverbálnej komunikacií... zvlaštne by bolo ak by človek došiel napr. do predajne nejakého mobilného operátora, usadím sa a budem čumieť na zem a pritom rozprávat s pracovníkom
Proste sú bežne ak človek v interakcií s iným človekom si pozerá do očí tomu druhému a je normálne, že sem tam uhne pohľadom.
Mimo interakcie človek nemusí mať potrebu ani dôvod pozerať do očí.
Snažím sa pozerať, ale niekedy uhýbam a niekedy ma zaujme nejaká časť tváre a neviem už vnímať rozhovor, len tú časť
A najhoršie je to so šéfkou, jej uteká oko a ja potom neviem do ktorého sa jej mám pozerať
Lebo oči sú brána do duše predsa! no ale vážne na tom niečo bude ja mám pocit že sa mi z očí dajú čítať určité veci z osobného života a pokiaľ danej osobe neverím tak uhýbam..a ja tiež čítam druhým v očiach oči veľa povedia
Snažím sa ľuďom pozerať do očí, ale skôr len vo forme krátkych pohľadov každých pár sekúnd, aby som sa uistila, že mám pozornosť toho človeka, pripadne uistila toho človeka o mojej pozornosti.
Jednak mi príde neprirodzené pozerať sa niekomu do očí neustále a jednak chcem rozmýšľať nad vecami, ktoré mi niekto hovorí a pohľad do očí by ma rozptyľoval.
podľa obsahu hovoreného.. keď sa potrebujem sústrediť nad tým čo hovorím tak uhnem pohľadom, ujasniť si čo chcem a ako povedať a potom sa očami vrátim k osobe a do poviem jej to s pohľadom do očí,alebo ho naviazem keď to do poviem
Keď ja som tá, čo hovorí, tak väčšinou sa do očí nepozerám, lebo sa sústredím na svoje myšlienky a len občas pohľadom skontrolujem pozornosť druhého človeka, či je pri tom mojom rozprávaní prítomný (nielen fyzicky).
Naopak keď som počúvajúca, tak sa na druhého človeka pozerám a snažím sa mu tým dať najavo moju pozornosť a prítomnosť pri tom, čo rozpráva. Občas ale pohľadom uhnem, aby to nepôsobilo, že vyslovene "zízam".
kukám do blba potom kuknem do očí, potom zase do blba, potom zase do očí, takto dookola. ale toto robím iba keď mi je niekoho pohľad vyslovene nepríjemný, príliš silný alebo keď mi je ten človek cudzí. inak ľudom rada kukám do očí
Japonci to povazuju za neuctu, ak sa im pozeraš do očí. Podla mna ide o to, že niektorí ľudia su introverti, tak ako ja. Niektorí su na hyjpe, extroverti, tak ti sa pozeraju rovno do očí.
Ako kedy.. ...mám chvíle kedy dokážem pozerať v pohode ľuďom priamo do očí a potom také, kedy ani nie ...ale skôr mám tie, keď dokážem pozerať ľuďom do očí..
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
32 komentov
Hej pozerám sa do očí ale niekedy si všímam, že to ľuďom vadí.
Ak rovnako pohľad do očí patrí aj k neverbálnej komunikacií... zvlaštne by bolo ak by človek došiel napr. do predajne nejakého mobilného operátora, usadím sa a budem čumieť na zem a pritom rozprávat s pracovníkom
Proste sú bežne ak človek v interakcií s iným človekom si pozerá do očí tomu druhému a je normálne, že sem tam uhne pohľadom.
Mimo interakcie človek nemusí mať potrebu ani dôvod pozerať do očí.
A najhoršie je to so šéfkou, jej uteká oko a ja potom neviem do ktorého sa jej mám pozerať
Jednak mi príde neprirodzené pozerať sa niekomu do očí neustále a jednak chcem rozmýšľať nad vecami, ktoré mi niekto hovorí a pohľad do očí by ma rozptyľoval.
Naopak keď som počúvajúca, tak sa na druhého človeka pozerám a snažím sa mu tým dať najavo moju pozornosť a prítomnosť pri tom, čo rozpráva. Občas ale pohľadom uhnem, aby to nepôsobilo, že vyslovene "zízam".
to teda hej, ale málo ho nosím na verejnosť