Uz dlhsiu dobu rozmyslam nad tym, kedy a preco vznika akysi zlomovy bod vo vztahu muza a zeny (chlapca a dievcata)... Na zaciatku sa maju radi, su zalubeni, preziju spolu super chvile. Zacnu spolu zit, zblizia sa, maju deti, vlastny dom... alebo len spolu
Žijeme vo svete, ktorý je zameraný na "ja". Kultúra nás učí, že sa ako na najvyššiu prioritu treba sústrediť na vlastné pocity a túžby. Zdá sa, že naším cieľom má byť usilovať sa o najvyššiu možnú úroveň šťastia. Zradnosť takéhoto spôsobu uvažovania sa však bolestne prejaví v partnerskom vzťahu.
Nanešťastie sebectvo má v sebe každý človek od narodenia. Túto vlastnosť na iných nenávidíme, no u seba ju ospravedlňujeme. Prečo máme také nízke kritéria pre seba, no vysoké očakávania vzhľadom na našich partnerov? Odpoveď je trpká pilulka: všetci sme sebeckí.
Ale, láska nehľadá svoj prospech (1Kor 13,5).
Ironickým aspektom sebectva je, že dokonca štedrý skutok môže byť sebecký, ak je motívom možnosť vychvaľovať sa alebo získať odmenu. Dokonca aj keď robíme dobrú vec preto, aby sme potom mohli s partnerom manipulovať, je to prejav sebectva.
Rozhodnutie milovať nadriaďuje šťastie nášho partnera pred svojim. Neznamená to, že nesmieme nikdy zakúsiť šťastie, no nemôžeme zanedbať šťastie svojho partnera preto, aby sme ho vychutnávali sami, egoisticky.
muži od žien? aj ženy utekaju od mužov,ale whateva...
tiez ma vzdy zaujímal ten zlomový bod
snazim sa spomenut si na svoj prvý vztah,ale ...to sa neda porovnat. to som bola este decko. boli sme iné typy,navzajom sme si boli prví,blabla. po roku,dvoch,ked sa to vykrystalizovalo,tak som videla jeho negativa jasnejsie a vedela som,ze ich neviem tolerovat. nesadli sme si.
no ale čo ak sa najdu dvaja ludia,co si sadnu a lubia sa navzajom aj so sv.chybami?
no ten stereotyp je riadna svina asi
clovek sa naozaj musi vyvarovat tomu-brat druheho ako samozrejmost. zevraj ak citime,ze to zacina upadat,tak sa treba spolu vybrat ist cestovat a vtedy obaja chytia akoby novu vlnu a bude to zase iné,objavia spolu kus novej zeme a tak
samé hovadiny tu vidím - to všetko je individuálne - jedinečné prípad od prípadu. Generalizovať sa nedá - a ak tak možno len z hľadiska dnešnej módy kolektívneho správania sa a vzoru spoločnosti a tzv "kolektívneho nevedomia. Hold je dnes taká doba a hubou mlátit prázdnu slamu mi príde zbytočné - nič sa tu totiž nevyrieši - problémy našeho "ja" ktoré ma 50% zodpovednosť sa dianie okolo nás tým nezmiznú.
podla mna to malokedy je fakt, ze zlom aj to ide o veci, ktore boli dovtedy ignorovane a prehliadane a nie je problem v tom, ze by sa "zrazu nieco zmenilo"... nahle zmeny neexistuju...
inak je tych problemov viac, bud si nesadnu, vtedy to skonci skor, alebo casom zleniveju a vtedy to skonci neskor... zleniveju rozumej...
zeny sa o seba prestanu starat, prestanu muza podporovat, doverovat mu, radsej si veci urobia samy a potom sa este vsade stazuju, ze im nikto s nicim nepomoze... ale ono je to na druhej strane aj pravda (kazda minca ma dve strany), ked muz nad nou mavne rukou miesto toho, aby ju vypocul...
muzi sa zas prestanu o zenu zaujimat, o jej vnutorny svet, zacnu mat pocit, ze mu nerozumeju, lebo ta zena len krici... pritom zena ich krikom vyzyva k tomu, aby dvihli rit a nieco so sebou zacali robit... oni to vsak vnimaju ako ponizenie ich muzskej pychy... takze radsej ujdu do krcmy, lebo zleniveju aj na pracovnom poli, dostanu pocit, ze nedosiahli, co chceli a to ich este viac demotivuje... v alkohole potom hladaju stratene sebavedomie...
@5 a ešte aj to, že začnú brať jeden druhého ako samozrejmosť a začne ťa to s ním po čase nudiť... my baby prestaneme chlapa zvádzať, keďže ho už máme uloveného a chlap (rovnako ako aj žena) potrebuje byť druhým pohlavím žiadaný a obdivovaný...
u mňa bol zlom, keď som si všimol že jej myslenie a správanie sa začína meniť a uberať trochu inam (možno to tak bolo vždy no len to ukrývala) potom sa začali komplikácie v komunikácií, čoraz častejšie bolo nutné upravovať komunikáciu na obmedzovanie myšlienok atď ...
prichádzalo správanie typu (od nej) sme úplne iní, nehodíme sa k sebe, to viedlo k určitým veciam ktoré sa stali z jej strany a bolo to ... vtedy som začal chápať že ma neberie tak ako ja ju a vtedy som začínal mať pocit a chuť sa stiahnuť a utiecť ... no a logicky to vyvrcholilo rozchodom
nemal by som problem utekať, keby bolo možné ma z jej strany akceptovať takého aký som a v konečnom dôsledku ak by nepodnikala kroky ktoré rozvrátili náš vzťah ... a samozrejme keby sme sa k sebe hodili ...
čiže viem zareagovať len na konkrétny dôvod prečo som sa rozhodol ,,utiecť,, v určitom momente od nej ... ale myslím si že ak by sme sa k sebe hodili viac a nestalo by sa nič z toho čo sa stalo (určité negatíva) nemal by som chuť a ani dôvod utekať ... skôr naopak motivovalo by ma to
aj tak celú problematiku teraz už beriem inak ako vtedy ...
pokial dievča stojí za to (správaním a myslením) nikdy od nej neutečiem (na akejkolvek úrovni)
Ženy sú šialené a muži príliš trpezliví, ale všetko má svoje medze. Ženy sú vraj komplikované a muži jednoduchí, ale ak by boli muži takí jednoduchí, vedeli by sme všetci odpovedať.
v prvych rokoch je to podla mna o tom, ze chlap sa boji stratit slobodu (a casto aj zena). napriklad si viem predstavit, ze ked mal niekto cely zivot jedneho partnera, tak ho pocase zacne lakat skusit to aj s inym a obcas to aj prerastie cez hlavu, preto si myslim, ze ludia by si mali mladost uzit predtym, nez sa pojdu viazat. samozrejme, su vyslovene monogamne typy, ktorym to vyhovuje (ale ak je niekto monogamny len preto, ze mu to napr. prikazuje viera, tak raz ho to aj tak podla mna dobehne, aj ked mozno nie v zmysle podvadzania, ale napatia v hlave tej osoby, napatia vo vztahu..)
ak sa to stane neskor, ked je uz fakt ze rodina a deti, tak je to pravdepodobne kvoli tomu, ze tu osobu ubija stereotyp, partneri uz spolu nekomunikuju tak ako kedysi (myslim si, ze nejaky ten flirt by mal vo vztahu zostat aj neskor), vseobecne to tak funguje, ze pokial osoba nadvazuje kontakt s opacnym pohlavim a flirtuje, tak je potom pritazlivejsia (ale nie, ze sa vnucuje nechutnym sposobom, ze echo -______-) a ked su manzelia spolu, casto si to nechaju az prilis prerast cez hlavu a potom su akurat oni sami z toho frustrovani. najhorsie je to podla mna so zenami v domacnosti, lebo ked uz nechodia medzi ludi, tak nie su take atraktivne, stracaju charizmu, chlap ju zacne vidiet len ako inkubator a upratovacku..
vtedy podla mna nastava ten zlom, ked cloveku zacne chybat mladost a chcel by si ju pripomenut, vtedy starsi chlapi nahanaju mlade zabky a milfky hladaju nejakych este schopnych mladikov, well, je to zvlastne
@hoperpohroma a co so zenami co maju doma chlapa ktory sa poctivo stara o domacnost, dieta, zaraba a chcel by sa postarat aj o svoju zenu ale ta ho ma totalne na haku? Niekedy ma ten utek chlapa od zeny aj opodstatnenie a nemusi to byt len kvoli tomu ze chce nahanat mlade zabky.
čo to nechápete? všetko je to o dôvere.. ak niekde chýba vzájomná dôvera (stačí u jedného) diabol začne podsúvať do mysle pochybnosti stále nové a nové a vzťah nakoniec stroskotá.. ľudia nepripútavajte sa k niekomu len preto, že vám je sympatický, snažte sa toho človeka čo najviac spoznať a potom sa až na základe slobodnej vôle rozhodnite či chcete s týmto človekom budovať vzťah...
Lebo garantujem, že ak budete prižmurovať oči nad nejakou vlastnosťou/ skutkom, ktorý/ú nieste ochotný tolerovať vo vzťahu, veľmi sa vám to neskôr vypomstí
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
37 komentov
spolah na to ze "to pojde samo", "on/ona tu bude vzdy"
strach zo zavazkov a z toho ze "takto a nijako inak to bude uz do smrti, amen"
a ci sa to da zachranit? neviem, ale jeden moj kamarat mi raz povedal jednu vec vdaka ktorej aspon dufam ze je takych na svete viac, inak cau @matwejo
Nanešťastie sebectvo má v sebe každý človek od narodenia. Túto vlastnosť na iných nenávidíme, no u seba ju ospravedlňujeme. Prečo máme také nízke kritéria pre seba, no vysoké očakávania vzhľadom na našich partnerov? Odpoveď je trpká pilulka: všetci sme sebeckí.
Ale, láska nehľadá svoj prospech (1Kor 13,5).
Ironickým aspektom sebectva je, že dokonca štedrý skutok môže byť sebecký, ak je motívom možnosť vychvaľovať sa alebo získať odmenu. Dokonca aj keď robíme dobrú vec preto, aby sme potom mohli s partnerom manipulovať, je to prejav sebectva.
Rozhodnutie milovať nadriaďuje šťastie nášho partnera pred svojim. Neznamená to, že nesmieme nikdy zakúsiť šťastie, no nemôžeme zanedbať šťastie svojho partnera preto, aby sme ho vychutnávali sami, egoisticky.
tiez ma vzdy zaujímal ten zlomový bod
snazim sa spomenut si na svoj prvý vztah,ale ...to sa neda porovnat. to som bola este decko. boli sme iné typy,navzajom sme si boli prví,blabla. po roku,dvoch,ked sa to vykrystalizovalo,tak som videla jeho negativa jasnejsie a vedela som,ze ich neviem tolerovat. nesadli sme si.
no ale čo ak sa najdu dvaja ludia,co si sadnu a lubia sa navzajom aj so sv.chybami?
no ten stereotyp je riadna svina asi
clovek sa naozaj musi vyvarovat tomu-brat druheho ako samozrejmost. zevraj ak citime,ze to zacina upadat,tak sa treba spolu vybrat ist cestovat a vtedy obaja chytia akoby novu vlnu a bude to zase iné,objavia spolu kus novej zeme a tak
inak je tych problemov viac, bud si nesadnu, vtedy to skonci skor, alebo casom zleniveju a vtedy to skonci neskor... zleniveju rozumej...
zeny sa o seba prestanu starat, prestanu muza podporovat, doverovat mu, radsej si veci urobia samy a potom sa este vsade stazuju, ze im nikto s nicim nepomoze... ale ono je to na druhej strane aj pravda (kazda minca ma dve strany), ked muz nad nou mavne rukou miesto toho, aby ju vypocul...
muzi sa zas prestanu o zenu zaujimat, o jej vnutorny svet, zacnu mat pocit, ze mu nerozumeju, lebo ta zena len krici... pritom zena ich krikom vyzyva k tomu, aby dvihli rit a nieco so sebou zacali robit... oni to vsak vnimaju ako ponizenie ich muzskej pychy... takze radsej ujdu do krcmy, lebo zleniveju aj na pracovnom poli, dostanu pocit, ze nedosiahli, co chceli a to ich este viac demotivuje... v alkohole potom hladaju stratene sebavedomie...
prichádzalo správanie typu (od nej) sme úplne iní, nehodíme sa k sebe, to viedlo k určitým veciam ktoré sa stali z jej strany a bolo to ... vtedy som začal chápať že ma neberie tak ako ja ju a vtedy som začínal mať pocit a chuť sa stiahnuť a utiecť ... no a logicky to vyvrcholilo rozchodom
nemal by som problem utekať, keby bolo možné ma z jej strany akceptovať takého aký som a v konečnom dôsledku ak by nepodnikala kroky ktoré rozvrátili náš vzťah ... a samozrejme keby sme sa k sebe hodili ...
aj tak celú problematiku teraz už beriem inak ako vtedy ...
pokial dievča stojí za to (správaním a myslením) nikdy od nej neutečiem (na akejkolvek úrovni)
ak sa to stane neskor, ked je uz fakt ze rodina a deti, tak je to pravdepodobne kvoli tomu, ze tu osobu ubija stereotyp, partneri uz spolu nekomunikuju tak ako kedysi (myslim si, ze nejaky ten flirt by mal vo vztahu zostat aj neskor), vseobecne to tak funguje, ze pokial osoba nadvazuje kontakt s opacnym pohlavim a flirtuje, tak je potom pritazlivejsia (ale nie, ze sa vnucuje nechutnym sposobom, ze echo -______-) a ked su manzelia spolu, casto si to nechaju az prilis prerast cez hlavu a potom su akurat oni sami z toho frustrovani. najhorsie je to podla mna so zenami v domacnosti, lebo ked uz nechodia medzi ludi, tak nie su take atraktivne, stracaju charizmu, chlap ju zacne vidiet len ako inkubator a upratovacku..
vtedy podla mna nastava ten zlom, ked cloveku zacne chybat mladost a chcel by si ju pripomenut, vtedy starsi chlapi nahanaju mlade zabky a milfky hladaju nejakych este schopnych mladikov, well, je to zvlastne
ja som nikde nenapísala, že promiskuita je prospešná, ale okej
@zdasati :letim:
Lebo garantujem, že ak budete prižmurovať oči nad nejakou vlastnosťou/ skutkom, ktorý/ú nieste ochotný tolerovať vo vzťahu, veľmi sa vám to neskôr vypomstí
Úprimnosť je vo vzťahu mimoriadne dôležitá.