Ste skôr taký typ človeka, čo aj keď sa dlhšie (pol roka a viac) s kamarátmi často hádate a leziete si na nervy, snažíte sa tie vzťahy riešiť a napraviť za každú cenu, bojujete za ne, alebo skôr to ľahko vzdáte a nájdete si nových kamarátov/partie?
Toto si naozaj ani predstaviť neviem
jednak sa nezvyknem hádať, jednak sa nezgrupujem do partii a 'kamaráti' sú pre mňa len známi s ktorými sa občas dokopem ísť von nech mám pocit že sa aspoň trošku socializujem.
nebudem sa tváriť že mi na nich záleží,
bo nezáleží
no ja sa často s kamarátmi nehádam... ak by sme si boli stále vo vlasoch tak asi by sme si tak dobre nerozumeli, a keby si tak dobre nerozumieme prečo by sme vôbec boli kamaráti?
samozrejme aj kamaráti sa občas pohádajú... ale občas , nie vkuse... no každopádne ja vzťahy udržiavam, nezahadzujem ich... ak už som sa raz s tým človekom ozaj že skamarátila, tak sa toho čo sme vybudovali len tak nevzdám.. pokiaľ samozrejme bude záujem aj z druhej strany
zalezi od konkretnych vztahov..mam takych kamaratov (dost) ktori sa nezaujimaju velmi a ozvu sa len obcas , vacsinou taki ti z detstva kde vztahy medzi nami niesu nejako extra osobne, iba sem tam spolu travime cas..
ale su ludia na ktorych mi zalezi a aj na vztahu ktory mame a s nimi sa vacsinou ani nehadam ale ked uz, tak sa to snazim riesit aby sme sa navzajom pochopili a situaciu vyriesili..lenze ked vidim na nich ze im na tom velmi nezalezi (poniektorym) tak im vyhoviem a skor im necham ten priestor ktory chcu...realne to znamena ze ked clovek vlastne ukaze ze nema chut a ani snahu a fakt je vidiet ze to ma na haku tak takeho cloveka nechavam ist kam chce ist, ludi co chcu odist nema zmysel drzat..nikdy som nebol clovekom co by ho uspokojovalo nieco znasilnovat pokial to sama druha strana nechce (dvojzmysel ako nic ale plati vo vsetkych smeroch)
mám taký problém, že keď sa s niekym úplne intenzívne kamarátim, tak ho po dvoch rokoch už vôbec neviem vystáť teraz to tak mám so spolužiakmi, keď min.rok som o nich hovorila, že sú to najlepší ľudia na svete, ale tento rok mi už lezú na nervy a neviem s nimi tráviť čas ako, stále sú to strašne super ľudia, ale nie, ja už proste potrebujem niekoho nového prípadne, možno by naozaj stačilo, keby som sa s nimi videla raz za dva týždne a nie dvakrát za týždeň niekoľko hodín :d
ale zas, mám aj kopu kamošov, ktorí to so mnou vydržali aj po dvoch rokoch
Otazne je co si predstavis pod pojmom Kamarati. Taki ti ktorým povies vsetko a zabavate sa a naozaj ti je s nimi dobre, zalezi ti na nich atp, takych ja nemam.
Ak myslis ľudí ktorí (pre mňa) nemaju ziadnu hodnotu je mi s nimi neutralne az zle ale s ktorými sa rozpravam a tvarim ze ma to aj zaujima (a oni tiez) tak tych lahko menim.
tazko znasam odchod ludi z mojho zivota (smrt a aj odchod akoze iba z mojho zivota) takze sa snazim vztahy udrzat, ale nie zas za kazdu cenu, potom uz to aj tak nie je ono :/
okrem frája mám 4 priateľov resp. priateľky, s ktorými sa vidím párkrát za rok a nemáme sa dôvod hádať či liezť si na nervy. to je tak keď záleží na kvalite a nie kvantite priateľstva
nehádam sa s kamarátmi..ako..keby aj, tak je to len normálna výmena názorov a ide sa ďalej...
také urážačky a nebavenie sa s kamošmi, to sme robili ako decká tak už nefungujeme..
Moji kamaráti sú plyšáci, moja mama a knihy takže... Ale dajme tomu no, ja sa snažím s nikým sa nehádať ani ked sa hnevám na tú osobu proste poviem čo sa mi nepáči ak to považujem za zmysluplné a užitočné. Ale ak už sa pohádam s niekým, tak čo si spomínam všetci odišli a prestali sme nejako komunikovať. Ked už sa ozaj naseriem sú to veľmi škaredé hádky čo už... Sú len dvaja ľudia ktorých neviem poslať dopiče ked už na to príde, moja mama to je jasné a môj priateľ, s tým sa hádame stále, fakt ho to asi teší ma každú minútu vytáčať a niekedy si naozaj hovorím, či mi to za tie nervy stojí... Neviem či stojí, Ale všetkým tým čo s ním prežívam si veľa vecí uvedomujem a viem zobrať a transformovať do pozitívnej veci. A ked nie pošlem ho do piče, ale aj tak sa stále lúbime... Musíš vedieť či ti tí ľudia za to stoja aby si sa snažila udržať priateľstvo, čo ti tí ľudia dávajú či vedome alebo nevedomky. čo si z toho vieš zobrať. Niekto bude k tebe milý, láskyplný , úžasný, alebo sprostý looser a debil a nedá ti dokopy nič, čo môžeš vstrebať a naučiť sa. A niekto hej.... Ak chápeš čo sa snažím povedať
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
17 komentov
jednak sa nezvyknem hádať, jednak sa nezgrupujem do partii a 'kamaráti' sú pre mňa len známi s ktorými sa občas dokopem ísť von nech mám pocit že sa aspoň trošku socializujem.
nebudem sa tváriť že mi na nich záleží,
bo nezáleží
samozrejme aj kamaráti sa občas pohádajú... ale občas , nie vkuse... no každopádne ja vzťahy udržiavam, nezahadzujem ich... ak už som sa raz s tým človekom ozaj že skamarátila, tak sa toho čo sme vybudovali len tak nevzdám.. pokiaľ samozrejme bude záujem aj z druhej strany
ale su ludia na ktorych mi zalezi a aj na vztahu ktory mame a s nimi sa vacsinou ani nehadam ale ked uz, tak sa to snazim riesit aby sme sa navzajom pochopili a situaciu vyriesili..lenze ked vidim na nich ze im na tom velmi nezalezi (poniektorym) tak im vyhoviem a skor im necham ten priestor ktory chcu...realne to znamena ze ked clovek vlastne ukaze ze nema chut a ani snahu a fakt je vidiet ze to ma na haku tak takeho cloveka nechavam ist kam chce ist, ludi co chcu odist nema zmysel drzat..nikdy som nebol clovekom co by ho uspokojovalo nieco znasilnovat pokial to sama druha strana nechce (dvojzmysel ako nic ale plati vo vsetkych smeroch)
Ako pochopím 15 ročné deti ale dospelý človek?
ale zas, mám aj kopu kamošov, ktorí to so mnou vydržali aj po dvoch rokoch
Ak myslis ľudí ktorí (pre mňa) nemaju ziadnu hodnotu je mi s nimi neutralne az zle ale s ktorými sa rozpravam a tvarim ze ma to aj zaujima (a oni tiez) tak tych lahko menim.
také urážačky a nebavenie sa s kamošmi, to sme robili ako decká tak už nefungujeme..