mala som mačku, dostala som ju asi na 6 narodeniny, bola to moja jediná kamoška, hrali sme sa vonku, asi 2 metrový cigán si ju zobral na ruky a už som len videla ako moje šťastie mizne v diaľke
asi to nie je veľmi k téme ale je to príbeh a je to o mojom zvieratku
moj pes velmi ras znasilnuje ine zvierata, a nevadi mu ani ked su trikrat vacsie. (napr. labradora). ale NIKDY nemoze nikto znasilnovat jeho, lebo sa zmeni na Kuja
môj kocúr žiarli na frajera a okrem toho, že ho kedysi tajne hrýzol, keď som sa nepozerala, vie byť strašne otravný v tých najnevhodnejších momentoch ale aj tak ho ľúbime
Moje morča balilo všetky iné morčatá bez ohľadu na pohlavie a príbuznosť. A vlastne nielen morčatá, raz sa mu páčila králičica, čo bola o polovicu väčšia od neho
(to aby som zostala v téme, lebo inak som lenivá sa rozpisovať
Keď som mal asi 10 rokov kúpil som si bielu myš Mal som ju strašne rád, dokonca som si ju vycvičil, na pokyn vedela vyskočiť, za čo dostala odmenu jedného dňa mi ušla cez noc z terárka a okusala skoro všetky káble čo sme doma mali + tlačitka z diaľkového ovladáča >_< a to len počas jednej noci ! Ale aj tak som ju zbožňoval ,potom zomrela fest som bol smutný, tak mi mama kupila dvoch škrečkoch, medzitým som zachránil jednu mačku, ktroú niekto stiahol z kože ( celý krk, kúsok chrbata), ktorá sa nakoniec zotavila..ale to nebolo všetko, raz v noci rodičia nezatvorili okno (mačku sme mali na dvore) tak viete čo sa asi mohlo stať ráno som sa zobudil, že idem nakŕmiť šrečky nuž neboli am , na koberci som našiel ich hlavy, fest som bol z tho mimo som myslel že sa zbláznim a tu mačku zabijem (( joj tak mi je ich ľúto ale taká je príroda doteraz je tá mačka pri nás a vysedáva na poschodí na okne
zrazil som kanarika anglicakom a zlomila sa mu nozicka. viem ze to znie divno, ale on si poletoval po izbe a ja som sa hral. a prosto pristal presne pred auto..
a ujo doktor mu spravil dlahu zo zapaliek
(umrel na starobu a nie na dopravnu nehodu) (kanarik, nie doktor )
bol začiatok druhej polovice októbra 2013, trošku už zimka. pri základnej škole v jednej malebnej dedinke pod tatrami už niekoľko dní deti prikrmovali svojimi desiatami sučku, ktorá sa tam potulovala. po asi týždni starosta zavolal do útulku v blízkom meste, kam ju následne odviezol.
°°°°
bol prvý február 2014, asi 8:20 ráno. kráčala som s taškou s lyžiarkami na pleci, v inštruktorskej uniforme do lyžiarskeho strediska. asi 200 metrov od domu som stretla krásnu sučku bígla. kráčala so mnou až do strediska, kde strávila deň na kresle v kancelárii našej lyžiarskej školy. šéfkovci ju potom odviezli k sebe domov. s mamkou sme už pomaly spriadali plány, ako si ju necháme, pokiaľ sa nenájdu jej majitelia.
sučka avšak mala čip. prešla asi 12 kilometrov, mimo domu bola 3 dni a majiteľom ani nechýbala, no vrátila sa k nim. volala sa Ňufka.
°°°°
nasledujúci deň sme s bratom a mamkou, sklamaní, že Ňufka nie je naša, prehliadali stránku miestneho útulku. do oka nám padla sučka Narnia. zavolali sme na číslo uvedené pri jej mene a vypytovali sme sa na informácie o nej. všetko potajomky, lebo doma bol tatko, ktorý psy nenávidí. to poobedie sme zašli do útulku za Narniou a úplne sme sa do nej zamilovali.
°°°°
bolo 4.2.2014 a tatko poobede odchádzal na 10 dňovú služobku do Dubaja. všetko sme už mali premyslené a nachystané a tak sme 4 minúty po jeho odchode z domu vyrazili za Narniou. keď sme ju brali preč, pozrela s vďakou na pani z útulku a sama od seba jej podala labku. vedela som, že je to ten najskevelejší pes na celom svete.
°°°°
je 25.1.2015 a Nelka mi robí už takmer rok radosť. premenovali sme si ju, pretože nie sme natoľko nekonvenční, aby sme po tejto prašivej dedine kričali Narnia!!!
toľkokrát mi zachránila život len tým, že existuje. je mojím najmilovanejším tvorom pretože viem, že ona jediná ma nikdy nesklame. nikdy ju nechcem opustiť a mám strach z toho, že pôjdem čochvíľa mimo domu, lebo ju tu nechcem nechať. neviem, ako to bez nej zvládnem. je mojím najmilovanejším tvorom pretože viem, že ona jediná ma nikdy nesklame. moja najlepšia Nelka
(ok potrebovala som si vyliať srdiečko, nikto v mojom okolí mi nerozumie, že ju tak strašne milujem a nikoho to nebaví počúvať. ale to mi len závidia)
ako špunt som mala korytnačku a raz keď sme išli na týždeň do tatier dali sme kľúče susedom nech ju kŕmia.. po týždni sme sa vrátili a korytnačka mŕtva.. odvtedy som nemala žiadne..
ale raz budem mať mačku ..to isto :happy:
raz doniesool otec domov kocúra. dali sme mu meno Pišta. bol to najrozkošnejší kocúr na svete. hravý, živý, milý a hlavne zvedavý. rád sa promenádoval po celom dome. raz vyskočil na parapetu v kuchyni, kde bola roztrhaná sieťka proti komárom. pod oknom strážil náš rotvajler Vinco. milý a naivný Pišta si povedal, že sa skamarátia. Skočil Vincovi rovno do papuľky. našli sme po ňom už len očko.
takže mávali sme doma celkom dlho škrečky, raz mala segra 2 vrhy za sebou napríklad a mala dokopy asi 11 škrečkov. v jednom vrhu boli 4 a americká sesternica ktorá bola veľmi fascinovaná vtedajším dávaním si q-čiek do mena ich pomenovala po sebe Elenqa, Elenquqa, Elenqo a Elenquqo. Nikdy u nás ale žiaden hlodavec dlho nevydržal a počty škrečkov sa tiež rýchlo zredukovali.
Moja prvá škrečica sa volala Nena a týždne potom ako som ju kúpila som (po šoku z toho čo robí tá divná malá červená vec v akvárku) zistila že som si vlastne kúpila 2 škrečky. Malé sme kvôli nejasnosti pohlavia pomenovali Nenčo a bol to veľmi super škrečok a stále som ho nosila so sebou. Raz som ho mala vo vrecku keď som vysávala a Nenčo vypadol a stúpila som naňho. Dodnes ma máta prasknutie tej malej lebočky. Požil si ešte pár dní, ale v divnom stave, a odišiel do škrečej Valhally.
Raz mi škrečok spadol do záchoda, ale nič sa mu nestalo, a môj jediný nedžungarský škrečok strašne smradľavo prdel a tiež nežil dlho.
Ale asi najlepšiu škrečiu smrť má na svedomí segra, ktorá škrečka nechávala voľne behať po izbe a raz pri upratovaní prisunula nejakú krabicu k skrini. Chvíľu na to prišla do mojej izby a na stôl mi položila úplne zlisovanú škrečiu mŕtvolku. Veľmi som sa musela premáhať aby som sa nesmiala.
A mačky! Totiž, naši susedia mali/majú kocúra, ktorý bol nejaký kráľ ulice a všetky naše mačky boli vďaka nemu konštantne v ohrození života. Prvá, krásna čierna Shoshanna sa utopila v sude s dažďovou vodou. Ironické bolo že sme ju ašli chvíľu potom ako som sa vrátila z kúpaliska. Nikdy nezabudnem na ten moment, keď sme s segrou a kamoškou vrešťali pri sude a mama dvoma palicami vylovila úplne stuhnutú čiernu mačku s otvorenými očami, Ak by som točila film tak tam ten moment určite bude.
Ale najlepší bol náš posledný kocúr, ktorý keď k námprišiel volal sa Miňo, čo som rýchlo zrušila že také sodné meno nebude a nazvala ho Minotaurom. Minotaurus bol hodný svojho mena, stal sa z neho vykrmený kocúrisko ktorý konečne ukázal susedovmu kocúrovi kto je pánom ulice, potom mu však stúpla sláva do hlavy a začal k nám domov nosiť mŕtve/polomŕtve králiky. Čoskoro po donesené tretieho, ktorý bol značne na franforce (sestrin vresk bol epický) Minotaurus zmizol. Predpokladáme že ho stihla hrdinská smrť vidlami nejakého naštvaného suseda.
Mali sme 2 korytnačky, vlastne so mnou vyrastali nejakých 10 rokov... až k nám raz prišla malá (vtedy 4 ročná) sesternica a pohádzala im do akvária s vodou centovky...
Jasné, že o tom nikto nevedel a korytnačky zdochli zrejme na otravu. Dali sme ich teda do krabice na balkón, že ich pri prechádzke so psom zakopeme v lese... A brat tu krabicu zobral do koša
potom sme mali asi 3 andulky...a jedna utiekla z klietky (doteraz neviem ako) na moje narodeniny, zvyšné 2 asi tiež uleteli, to už si nepamätám
možno s výnimkou husí, ktoré sú "otcove" kvôli určitému vzťahu závislosti (dostávajú od neho zrno a táq), ale inak majú na tom veľkom krami osrstenom dvore ultimate slobodu. a ak sa nezmení niečí mindset naspäť k husopojedačskému, tak majú aj akú-takú ochranu pred šelmami a môžu si nažívať .)
My žijeme na dedine takže máme menšie hospodárstvo.
Mali sme kravu Malinu a tá kopla moju mamu a zlomila jej nohu.
Mali sme psa Rexa I. (všetci sú Rexovia, tak budem písať číslo), ktorý bol taký veľký že dokázal preskočiť bránu vysokú 1,3 metra.
Máme sme ovce, a jednej z nich raz z ničoho nič odpadol chvost.
Mali sme psa Rexa II., ktorý bol stredne veľký a raz schytil sliepku za krk a pretiahol ju medzi dvomi tyčkami v plote, ktoré boli od seba asi 10 cm vzdialené. Otec na jeho chrbte zlomil niekoľko palíc a metiel.
Mali sme dve zebričky (to sú vtáčiky podobné andulkám), jednu zabila mačka, druhá uletela a chytili sme ju a aj tú potom zabila tá istá mačka.
Mala som dvoch zlatých čiernych králikov a do týždňa obaja zdochli.
Mali sme psa Šuhaja, ktorého sme naučili na jedenie keksíkov. Utopil sa v studni.
@matiseq niekedy naozaj nie je ine vychodisko. nasmu psovi uplne sibalo z toho, znicil nam zaluzie, dvere, okusal stol a 2x ho skoro zrazilo auto a to nehovorim o tom aky bol strasne nervozny
odkedy je vykastrovany je klud. tak isto sa kastruje v utulkoch aby si ludia nebrali psika na mnozenie. ak si niekedy videl fotku z mnoziarni isto chapes ze to len podporujem.
spomeniem ešte dva prípady domácomiláčikovských vzťahov z mojej minulosti, ako si ich pamätám:
kohút Janíčko s nami býval v byte, rád zapínal a vypínal rôzne funkcie magnetofónu ďobaním do tlačidiel (asi ho, podobne ako nás ostatných, fascinovali tie zvuky i ten aparát)
sliepoka Dorka s nami taktiež bývala v byte, chodili sme ju venčiť (mala svoj rozmerný kufor, aby sa pri prenosoch cez mesto príliš nerozčúlila z toľkých vzruchov), hrali sme sa s ňou napríklad aj mikádo, najradšej mala, keď ju niekto poškrabkal medzi krídlami (ak si dobre spomínam)
sumec indický vyrastal v akváriu skoro paralelne so mnou a prežil všetky ostatné ryby (žil asi 7 rokov, ak si dobre spomínam), raz jednému odvážlivcovi popŕhlil ruku, keď ho chcel chytiť (potom ju mal aj niekoľko hodín stŕpnutú) zato mňa nikdy nepopŕhlil, keď som mu do toho priehľadného väzenia strkal ruku a šmátral po ňom.
@overexcitedgirl no mamka mu to oznámila asi 4 dni po tom čo sme nelu mali do telefónu, to bol akurát na ceste na letisko do toho dubaja zložil jej a manka to dodnes popisuje ako "skoro sa so mnou rozviedol po telefóne" a potom keď prišiel domov, tak nela asi polhodinu vkuse brechala (dovtedy brechla len raz do staršieho brata keď jej robil zle), lebo cítila, že my sa bojíme, čo sa bude diať a lebo on je vysoký a tučný a celkovo sa bojí takých chlapov, asi jej dáky robil zle... no a dva mesiace to asi trvalo, kým si na seba zvykali, on neznášal psy lebo sa ich bál takže tak... ale nevyhodil ju a teraz už sú kamoši najväčší, nechodí ju venčiť, len občas keď potrebuje ísť tu v dedine niečo kúpiť do obchodu tak si ju vezme, ale aj to je dačo.
ona sa ho stále trochu bojí ale aj ho miluje a sama nevie čo má robiť keď príde, tak breše a točí chvostom o 106
@matiseq na jednej strane chápem, že je to proti prírode, ale potom chovať akékoľvek zviera doma je v podstate tiež proti prírode.
ako povedala Silviaaa, v útulkoch to robia, aby zabránili množeniu, pretože to je jediné opatrenie, ktoré môžu vykonať proti tomu, aby neboli útulky neustále preplnené.
a celkom nám to vyhovuje, aspoň sa nela nehára, nechcú ju kefovať psy a nebudeme musieť riešiť 10 šteniat, ktoré nemajú tatka : )
@blanc takym kravam ako ste vy by som radsej nedovolil ziadneho psa..ja mam na to iny nazor..a nezmenim ho..moja sa hara ale mlade nema nikdy a ste len lenive si strazit fenu.
@41 my si dokonca aj píšeme!
bože ale toto je jebnutý názor podľa mňa fakt. viem že sa nad tým nemám rozčuľovať ale proste nedám zvieraťu domov len preto že nemá vaječníky akože wtf?
nela sa kvôli tomu napríklad aj pocikáva, lebo má nedostatok estrogénu a nezviera jej močák, ale berie lieky a je to všetko v pohode a má sa dobre a ľúbime ju tak prečo sa vždy nájde dáky kkt čo je proste hlúpy?
(inak neviem či som náhodou už presne s týmto pánom nemala takúto istú debatu. lebo raz som tu už opisovala našu nelku ešte keď som bola sveter a niekto mi strašne nadával, že kríženca prašivého z útulku by nikdy nechcel a sterilizovaného už absolútne nie, že to nie je plnohodnotný pes)
nie je to príbeh s mojim psíkom, ale starala som sa o psíka susedov majitelia mali doma bábätko.. raz som robila poriadok v skrini, vybrala som bábiku, položila na posteľ a prišiel pes a šteká a šteká...pozerám a on panika, behá okolo postele a breše jedna radosť sa jej bál a nechápal, že čo to má byť som si z neho ešte dlho robila prdel, naopak môj pes ešte nevie, čo je mále dieťa a bábika s ním nerobí nič
@matiseq mam pocit ze tomu nerozumies akurat ty. urcite je lepsie aby boli na svete preplnene utulky, plno psov a maciek zijucich v otrasnych podmienkach a nasledne utracanych, nez dat si zviera sterilizovat, vsakze..
@aventine ale chod s tymto do riťi. to neni vobec o tomto..ked mam doma psa a viem si ustrazit tak to nemusim robit.! chapes to ? a mna to niik neprinuti a toto je len lov na biznis a kto to urobi svojmu zvieratu nema srdce..ja sa hadat nebudem ak to neviete niektori pochopit. napis spravu vysvetlim.
@matiseq .. veľký kresťan ale necháš rozmnožovať sa psov, ktorý sú už teraz premnožení a do kastračných akcií sa dávajú neskutočné prachy. Chceš skončiť ako v Rumunsku? Okrem toho nevieš ako nevykastrovaná mačka a kocúr trpia. Mačky mávajú ruju, plačú ak nie sú pripustené, trpia doslova a ak žijú v byte tak to je tak že 2 týždne majú ruj, potom týždeň nemajú, potom majú zase 2 a tak dookola. A nevykastrovaní kocúri v 99% prípadoch značkujú po celom byte, všade je smrad, sú nekľudní. Kastrovanie NIJAK zvierakám neubližuje - práve naopak. Každá OZ, útulok ti dáva povinnosť svojho psa mačku kastrovať a taktiež každá zodpovedná CHS ti dáva zvieratá na maznáčika tiež zo zmluvou v ktorej je jasne zakotvená kastrácia. Potom vznikajú pouličné psíky, ktoré nikto nechce a trpia vonku/topia ich/týrajú. Prečo by som mala psíka trápiť tým že nebude kastrovaný a ešte ho aj nepripustím. To vôbec nie je biznis, dnes pohode nájdeš veta čo ti mačku vykastruje za 30€ aj so všetkým, čo je dnes smiešni peniaz....
A toto je stránka zhruba 1% oztiek v každej oztke je priemerne 100 mačiek alebo psov na adopciu, dalšie stovky u dočaskárov... ďalšie stovky na uliciach a tisícky nekastrovaných na dedinách, desattisicky v cigánskych osadách.
Nerozumieš všetkému, nerob sa že si majster sveta ty idiot. Všetko si prekrúcaš len tak ako si to čítal v biblií. Chorý tvor bez kúska vlastného rozumu, fuj, hovädo hnusné.
Príbehov mam toľko, ze by som sa nevypísala ani za rok ale neda mi nespomenúť, ze mam 14 (!!!!!!) ročného labradora, s ktorym sme boli minule u zverolekára a povedal ze zdravšieho psa v zivote nevidel a keby nema jeho preukaz nam nikdy neuveri kolko ma rokov a teraz mu nasnežilo, on je v siedmom nebi a je to moje najmilovanejsie zviera a prežil so mnou cely zivot sa da povedat ,cize si nechcem pripustiť ze príde den, kedy odíde
A potom mam yorkshira on je tiez uplne dokonalý, ale na veľkých psov nema nic
mala som mopsa..volal sa Šumichrast..teda stále sa tak volá, len už ho nemám...robil veľa (vtipných) blbostí ..obtrtkával veľkého plyšového huskyho..pokradol nám niekoľko balíkov žuvačiek ..prdel tie najsmradlavejšie plyny
ale milovala som ten jeho sprostučký pohľad :happy: taký malý blbeček
a bol aj užitočný..vždy nám všetko povysával
pridávam aj video, keď bol malý a robili sme si z neho srandu, bo dostal kostičku a nevedel čo to je, tak na to asi pol hodinu štekal ^^ » www.mojevideo.sk/video/10076/zoz...
Moja Lízka bola niečo medzi atletickou roztomilou čiernobielou líškou a nacistickou dozorkyňou v koncentračnou tábore. Dostal som ju na narodeniny v roku 96, pamätám si že vtedy začínala Tv Markíza.
Ale dostali sme ju zranenú, údajne jej prešlo po nožke auto. No nie len udajne lebo tá nôžka ja tak vyzerala.
Ako placka.
A tak len nežala v skleníku a bála sa ma, ale ako častejšie som k nej chodil tým menej sa bála a začala ma mať rada, úplne ako líška z malého princa. Ona si tú ranu stále lízala, až z toho časom vyzdravela. Preto dostala aj také meno.
Moja čierna Lízka s bielou kravatou a ponožkami.
Sranda je ze nenavidela mačky a autá. Prekvapivo sa autíčok nebála, po zranení až do dospelosti auta naháňala a snazila sa im prekusnúť pneumatiky.
Taktiež bola Mačkobijec , niečo ako Vlad Tepeš a truci. Nerozumel som nikdy jej hejtu, ale nedal sa krotiť. Teda rozumel kedže tatinko bol poľovnícky.
Raz mi nechala pred dverami kožu mačky. Inokedy som len musel utrácať mačky ktoré sa len plazili prednými labkami cez náš dvor. Áno moja fenka proste tú mačku stiahla z kože. A ja som to vše musel vždy žehliť a pratať.
Lízka bola super, žila pomerne dlho, pochovali sme ju v lese a dodnes k nej chodím, šteniatka mala vždy mnoho ale žiadne sa vďaka osudovým okolnostiam nedožili viac ako roka.Čo mi bude vždy ľút dvtedy sme psa nemali.
Lízka bola moj životný darček.
Lízkou sa vlastne ľubime dodnes.
môj pes neznáša blato, ale MILUJE váľanie sa v exkrementoch iných zvierat (fuck logic, to blato by bola vždy lepšia voľba, ale budiž) ... no a raz sme si tak šli okolo mega veľkej kaluže blata, pri kraji ktorej bolo nasr.... a fest dlho si to vymeriaval, aby mu to vyšlo, vyváľať sa v tom h..ne, ale nespadnúť do blata.... no a keď som si všimla, čo má za ľubom, tak som ho v nesprávnom momente potiahla za vodítko zrovna, keď už to mal vymerané a bol v pozícií úspešne dokončiť zámer... ten ťah spôsobil, že sa mu šmyklo, stratil rovnováhu a celý sa vyjebal do tej kaluže s tým blatom.. a potom neveriacky sa na seba pozeral, kde všade to blato má
Ale predsa len, bolo lepšie ho kúpať od blata, ako od exkrementov
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
63 komentov
@1 nie som si istá či chcem vidieť ako tvoj kocúr šuká župan
asi to nie je veľmi k téme ale je to príbeh a je to o mojom zvieratku
ale inak zažila som s nou všeličo.... ale nebudem to tu všetko vypisovať to by bolo na blog
(to aby som zostala v téme, lebo inak som lenivá sa rozpisovať
a ujo doktor mu spravil dlahu zo zapaliek
(umrel na starobu a nie na dopravnu nehodu) (kanarik, nie doktor )
@bracadabr co si niekoho neprivolala na pomoc? musi byt blbe sa pozerat ako mi najlepsiu kamosku niekto odnasa do gulasa..
Mal som škrečka, dal som mu melón.
°°°°
bol prvý február 2014, asi 8:20 ráno. kráčala som s taškou s lyžiarkami na pleci, v inštruktorskej uniforme do lyžiarskeho strediska. asi 200 metrov od domu som stretla krásnu sučku bígla. kráčala so mnou až do strediska, kde strávila deň na kresle v kancelárii našej lyžiarskej školy. šéfkovci ju potom odviezli k sebe domov. s mamkou sme už pomaly spriadali plány, ako si ju necháme, pokiaľ sa nenájdu jej majitelia.
sučka avšak mala čip. prešla asi 12 kilometrov, mimo domu bola 3 dni a majiteľom ani nechýbala, no vrátila sa k nim. volala sa Ňufka.
°°°°
nasledujúci deň sme s bratom a mamkou, sklamaní, že Ňufka nie je naša, prehliadali stránku miestneho útulku. do oka nám padla sučka Narnia. zavolali sme na číslo uvedené pri jej mene a vypytovali sme sa na informácie o nej. všetko potajomky, lebo doma bol tatko, ktorý psy nenávidí. to poobedie sme zašli do útulku za Narniou a úplne sme sa do nej zamilovali.
°°°°
bolo 4.2.2014 a tatko poobede odchádzal na 10 dňovú služobku do Dubaja. všetko sme už mali premyslené a nachystané a tak sme 4 minúty po jeho odchode z domu vyrazili za Narniou. keď sme ju brali preč, pozrela s vďakou na pani z útulku a sama od seba jej podala labku. vedela som, že je to ten najskevelejší pes na celom svete.
°°°°
je 25.1.2015 a Nelka mi robí už takmer rok radosť. premenovali sme si ju, pretože nie sme natoľko nekonvenční, aby sme po tejto prašivej dedine kričali Narnia!!!
toľkokrát mi zachránila život len tým, že existuje. je mojím najmilovanejším tvorom pretože viem, že ona jediná ma nikdy nesklame. nikdy ju nechcem opustiť a mám strach z toho, že pôjdem čochvíľa mimo domu, lebo ju tu nechcem nechať. neviem, ako to bez nej zvládnem. je mojím najmilovanejším tvorom pretože viem, že ona jediná ma nikdy nesklame. moja najlepšia Nelka
(ok potrebovala som si vyliať srdiečko, nikto v mojom okolí mi nerozumie, že ju tak strašne milujem a nikoho to nebaví počúvať. ale to mi len závidia)
takéto príbehy sú super! neviem prečo 80% tunajších príspevkov je o šukaní
(zabudla som spomenúť, že psíček na začiatku príbehu je naša nelka ale predpokladám, že je to pochopiteľné hádam :ehm: )
ale raz budem mať mačku ..to isto :happy:
takže mávali sme doma celkom dlho škrečky, raz mala segra 2 vrhy za sebou napríklad a mala dokopy asi 11 škrečkov. v jednom vrhu boli 4 a americká sesternica ktorá bola veľmi fascinovaná vtedajším dávaním si q-čiek do mena ich pomenovala po sebe Elenqa, Elenquqa, Elenqo a Elenquqo. Nikdy u nás ale žiaden hlodavec dlho nevydržal a počty škrečkov sa tiež rýchlo zredukovali.
Moja prvá škrečica sa volala Nena a týždne potom ako som ju kúpila som (po šoku z toho čo robí tá divná malá červená vec v akvárku) zistila že som si vlastne kúpila 2 škrečky. Malé sme kvôli nejasnosti pohlavia pomenovali Nenčo a bol to veľmi super škrečok a stále som ho nosila so sebou. Raz som ho mala vo vrecku keď som vysávala a Nenčo vypadol a stúpila som naňho. Dodnes ma máta prasknutie tej malej lebočky. Požil si ešte pár dní, ale v divnom stave, a odišiel do škrečej Valhally.
Raz mi škrečok spadol do záchoda, ale nič sa mu nestalo, a môj jediný nedžungarský škrečok strašne smradľavo prdel a tiež nežil dlho.
Ale asi najlepšiu škrečiu smrť má na svedomí segra, ktorá škrečka nechávala voľne behať po izbe a raz pri upratovaní prisunula nejakú krabicu k skrini. Chvíľu na to prišla do mojej izby a na stôl mi položila úplne zlisovanú škrečiu mŕtvolku. Veľmi som sa musela premáhať aby som sa nesmiala.
A mačky! Totiž, naši susedia mali/majú kocúra, ktorý bol nejaký kráľ ulice a všetky naše mačky boli vďaka nemu konštantne v ohrození života. Prvá, krásna čierna Shoshanna sa utopila v sude s dažďovou vodou. Ironické bolo že sme ju ašli chvíľu potom ako som sa vrátila z kúpaliska. Nikdy nezabudnem na ten moment, keď sme s segrou a kamoškou vrešťali pri sude a mama dvoma palicami vylovila úplne stuhnutú čiernu mačku s otvorenými očami, Ak by som točila film tak tam ten moment určite bude.
Ale najlepší bol náš posledný kocúr, ktorý keď k námprišiel volal sa Miňo, čo som rýchlo zrušila že také sodné meno nebude a nazvala ho Minotaurom. Minotaurus bol hodný svojho mena, stal sa z neho vykrmený kocúrisko ktorý konečne ukázal susedovmu kocúrovi kto je pánom ulice, potom mu však stúpla sláva do hlavy a začal k nám domov nosiť mŕtve/polomŕtve králiky. Čoskoro po donesené tretieho, ktorý bol značne na franforce (sestrin vresk bol epický) Minotaurus zmizol. Predpokladáme že ho stihla hrdinská smrť vidlami nejakého naštvaného suseda.
Jasné, že o tom nikto nevedel a korytnačky zdochli zrejme na otravu. Dali sme ich teda do krabice na balkón, že ich pri prechádzke so psom zakopeme v lese... A brat tu krabicu zobral do koša
potom sme mali asi 3 andulky...a jedna utiekla z klietky (doteraz neviem ako) na moje narodeniny, zvyšné 2 asi tiež uleteli, to už si nepamätám
možno s výnimkou husí, ktoré sú "otcove" kvôli určitému vzťahu závislosti (dostávajú od neho zrno a táq), ale inak majú na tom veľkom krami osrstenom dvore ultimate slobodu. a ak sa nezmení niečí mindset naspäť k husopojedačskému, tak majú aj akú-takú ochranu pred šelmami a môžu si nažívať .)
Mali sme kravu Malinu a tá kopla moju mamu a zlomila jej nohu.
Mali sme psa Rexa I. (všetci sú Rexovia, tak budem písať číslo), ktorý bol taký veľký že dokázal preskočiť bránu vysokú 1,3 metra.
Máme sme ovce, a jednej z nich raz z ničoho nič odpadol chvost.
Mali sme psa Rexa II., ktorý bol stredne veľký a raz schytil sliepku za krk a pretiahol ju medzi dvomi tyčkami v plote, ktoré boli od seba asi 10 cm vzdialené. Otec na jeho chrbte zlomil niekoľko palíc a metiel.
Mali sme dve zebričky (to sú vtáčiky podobné andulkám), jednu zabila mačka, druhá uletela a chytili sme ju a aj tú potom zabila tá istá mačka.
Mala som dvoch zlatých čiernych králikov a do týždňa obaja zdochli.
Mali sme psa Šuhaja, ktorého sme naučili na jedenie keksíkov. Utopil sa v studni.
odkedy je vykastrovany je klud. tak isto sa kastruje v utulkoch aby si ludia nebrali psika na mnozenie. ak si niekedy videl fotku z mnoziarni isto chapes ze to len podporujem.
nie som si istý, či by som ho chcel pri tom fotiť
kohút Janíčko s nami býval v byte, rád zapínal a vypínal rôzne funkcie magnetofónu ďobaním do tlačidiel (asi ho, podobne ako nás ostatných, fascinovali tie zvuky i ten aparát)
sliepoka Dorka s nami taktiež bývala v byte, chodili sme ju venčiť (mala svoj rozmerný kufor, aby sa pri prenosoch cez mesto príliš nerozčúlila z toľkých vzruchov), hrali sme sa s ňou napríklad aj mikádo, najradšej mala, keď ju niekto poškrabkal medzi krídlami (ak si dobre spomínam)
sumec indický vyrastal v akváriu skoro paralelne so mnou a prežil všetky ostatné ryby (žil asi 7 rokov, ak si dobre spomínam), raz jednému odvážlivcovi popŕhlil ruku, keď ho chcel chytiť (potom ju mal aj niekoľko hodín stŕpnutú) zato mňa nikdy nepopŕhlil, keď som mu do toho priehľadného väzenia strkal ruku a šmátral po ňom.
ona sa ho stále trochu bojí ale aj ho miluje a sama nevie čo má robiť keď príde, tak breše a točí chvostom o 106
ako povedala Silviaaa, v útulkoch to robia, aby zabránili množeniu, pretože to je jediné opatrenie, ktoré môžu vykonať proti tomu, aby neboli útulky neustále preplnené.
a celkom nám to vyhovuje, aspoň sa nela nehára, nechcú ju kefovať psy a nebudeme musieť riešiť 10 šteniat, ktoré nemajú tatka : )
a my kravy.
bože ale toto je jebnutý názor podľa mňa fakt. viem že sa nad tým nemám rozčuľovať ale proste nedám zvieraťu domov len preto že nemá vaječníky akože wtf?
nela sa kvôli tomu napríklad aj pocikáva, lebo má nedostatok estrogénu a nezviera jej močák, ale berie lieky a je to všetko v pohode a má sa dobre a ľúbime ju tak prečo sa vždy nájde dáky kkt čo je proste hlúpy?
(inak neviem či som náhodou už presne s týmto pánom nemala takúto istú debatu. lebo raz som tu už opisovala našu nelku ešte keď som bola sveter a niekto mi strašne nadával, že kríženca prašivého z útulku by nikdy nechcel a sterilizovaného už absolútne nie, že to nie je plnohodnotný pes)
» www.facebook.com/pages/Aukcia-pr...
» www.facebook.com/OzMacaciRaj?fre...
» www.facebook.com/pages/OZ-Tulák...
» www.facebook.com/pages/OZ-Túlav...
A toto je stránka zhruba 1% oztiek v každej oztke je priemerne 100 mačiek alebo psov na adopciu, dalšie stovky u dočaskárov... ďalšie stovky na uliciach a tisícky nekastrovaných na dedinách, desattisicky v cigánskych osadách.
Nerozumieš všetkému, nerob sa že si majster sveta ty idiot. Všetko si prekrúcaš len tak ako si to čítal v biblií. Chorý tvor bez kúska vlastného rozumu, fuj, hovädo hnusné.
A potom mam yorkshira on je tiez uplne dokonalý, ale na veľkých psov nema nic
ale milovala som ten jeho sprostučký pohľad :happy: taký malý blbeček
a bol aj užitočný..vždy nám všetko povysával
pridávam aj video, keď bol malý a robili sme si z neho srandu, bo dostal kostičku a nevedel čo to je, tak na to asi pol hodinu štekal ^^
» www.mojevideo.sk/video/10076/zoz...
to ségra dostala raz dávno..chudák plyšák neprežil Šumichrastove večné chúťky
Ale dostali sme ju zranenú, údajne jej prešlo po nožke auto. No nie len udajne lebo tá nôžka ja tak vyzerala.
Ako placka.
A tak len nežala v skleníku a bála sa ma, ale ako častejšie som k nej chodil tým menej sa bála a začala ma mať rada, úplne ako líška z malého princa. Ona si tú ranu stále lízala, až z toho časom vyzdravela. Preto dostala aj také meno.
Moja čierna Lízka s bielou kravatou a ponožkami.
Sranda je ze nenavidela mačky a autá. Prekvapivo sa autíčok nebála, po zranení až do dospelosti auta naháňala a snazila sa im prekusnúť pneumatiky.
Taktiež bola Mačkobijec , niečo ako Vlad Tepeš a truci. Nerozumel som nikdy jej hejtu, ale nedal sa krotiť. Teda rozumel kedže tatinko bol poľovnícky.
Raz mi nechala pred dverami kožu mačky. Inokedy som len musel utrácať mačky ktoré sa len plazili prednými labkami cez náš dvor. Áno moja fenka proste tú mačku stiahla z kože. A ja som to vše musel vždy žehliť a pratať.
Lízka bola super, žila pomerne dlho, pochovali sme ju v lese a dodnes k nej chodím, šteniatka mala vždy mnoho ale žiadne sa vďaka osudovým okolnostiam nedožili viac ako roka.Čo mi bude vždy ľút dvtedy sme psa nemali.
Lízka bola moj životný darček.
Lízkou sa vlastne ľubime dodnes.
Ale predsa len, bolo lepšie ho kúpať od blata, ako od exkrementov
volalo sa Maťko
potom manka otehotnela a my sme ho museli dať niekomu inému
dali sme ho mojim krstným
utrápil sa