mala som asi okolo 2 rokov, práve sme sa presťahovali ku babke a nevedela som v noci spať, tak som si zapla lampičku a pozerala som si knižku o rasách psov a ako som zaspala, tak sa mi s nimi snívali zlé sny
ked som na wc vypocitala 365 x 3 (chcela som vediet, kolko dni maju 3 roky) a cela nadsena som manke isla povedat, ze je to 1095. odvtedy si to cislo pamatam a uz ho nikdy nezabudnem mala som necele 3 roky vtedy.
no a potom to islo ofc dolu vodou, lebo uz teraz by som to mozno z hlavy nevypocitala
a prvá taká jasnejšia spomienka bola, ako mama robila šišky a mne chutili, tak som v kuchyni liezla na kredenc, spadla a rozbila si hlavu to už nebolo v BB, 3 roky som mala (a jazvu dodnes)
Neviem ktore bolo skorej ale medzi prvimi si pamatam kopanie lopty s mamkou za bytovkou,vianoce-stromcek,sestre padla nanarodky torta,na ulici pred bytovkou chytali uteceneho byka,nechcem ist do skolky tak autobusar zanami cuva D to su asi take tie prvsie ale ked sa zamyslim stale viac si spominam bolo by toho odost viac
že som naháňal v oku tie pavučiny vieto čo m yslím a nevedel som čo to je, a ešte ak som stále reval v postielke mám toho vyše v posledne dobe sa mi dosť vracajú
Pri ocnom vysetreni asi 3 som mal doktor ukazoval na obrazky ja som mal hovorit co vidim ,videl som dobre len narecie urobilo svoje a miesto krabice som povedal ladiska
Určite nebola prvá, lebo si ich neviem dobre chronologicky zaradiť, ale pamätám si, keď som ešte spala v detskej vysokej postielke, a mama si cez ňu prehodila nočnú košeľu, vôbec to nezavadzalo ani nič, ale mala som s tým strašný problém a povedala som jej, nech ju dá preč.
a moja asi prvá, lebo podľa udalostí viem, že som vtedy mala najmenej rokov- myslím že tak jeden aj trošku- je s dedom (zomrel keď som mala necelé dva takže to tak nejak vychádza).
a nie je to spomienka, je to len taký obraz, ako stojímes bratom a dedom v kežmarku (asi, ale možno aj v prahe) v cukrárni pred takým tým pultom so zákuskami a hore na ňom sú položené kinderká a dedo nám ich ide kúpiť... :ehm:
skoro nikto mi nechce veriť, že si pamätám niečo z tak nízkeho veku, ale ja viem, že si to naozaj pamätám a nemám to len z rozprávania druhých, lebo by mi to nemal kto porozprávať, keďže brat mal vtedy tiež ledva 3 roky a lebo viem, že keď som ako malá spomínala deda, tak to bol "ten, čo nám kupoval kinderká" :ehm:
@carpathian odvtedy som tam bola tuším len raz a už tam draci neboli a na jednej strane som bola sklamaná, na druhej som ale bola istá, že by mi to pokazilo spomienku, lebo by som zistila, že vôbec nie sú tak strašidelní, ako si pamätám
nemám tušenia... nad týmto som sa zamýšľala už viac krát, intenzívnejšie... dosť sa mi tam s tým krížia predstavy - z imagizované historky ludí o mojom rannom detstve...čiže neviem katore je realita a katore snova
neviem, ci je to spomienka, obcas mam pocit, ze sa mi to snivalo... ale mama ma niesla na autobus, este malicku, mala som max. dva roky, lebo potom uz k nam zacali chodit trolejbusy... inak si toho tiez vela z detstva nepamatam...
@sveter ja som ako mala mala velmi dobre predpoklady, aj co sa hudby tyka (ako stvorrocna som si sadla za klavir a hrala stvorrucku, ktoru sedemrocny brat hraval s mamou, nepoznajuc noty ani nic). ale ked sa proste ten talent nerozvija, tak sa obcas strati. ako hej, stale som velmi dobre hudobne nadana a nadpriemerne inteligentna, ale mohlo to byt aj lepsie imho. ak budem mat nadane deti, urcite ich budem rozvijat, nechcem, aby skoncili s depkou ako ja, ze mohli byt lepsie a nie su
tak ja mám vo štyroch rokoch spomienku, ako som robil charitu (povýhadzoval skoro všetky hračky z balkóna našim spoluobčanom . viem no, že to také a dnes by som to neurobil, ale vtedy sa mi to videlo vtipné, ako sa tam 15-20 cigošov bilo na kôpke ukončila to až polícia... čiže videl som prvýkrát aj policajtov zblízka...
minule sme to doma riešili, nik to nevie pochopiť. totiž vypočítali sme, že to muselo byť keď som mala necelý rok, čo je teda prakticky nemožné. jak idem so starkou a som v kočíku a ideme s tortou po sesternicu na husle
Pamatam si chut, vonu a hmatovo (neviem to opisat. Proste ten dotyk) hracie kocky ktore som zuzlala a skladala. To lego mi zabavili potom v dvoch rokoch. Potom si pamatam jazdu autom, ked mama soferovala. Hm. Hojdacky u dakej maminej kolegyne, co ju mala v byte. Chut a vonu puzdra od mydla ktore som furt zuzlala. Kupalisko. Kino. Rozne obchody po ktorych ma mama vlacila. Oblecenie, co som nosila. Babku a jej balkon a jej hracky. Tulenie s mamou a to ako ma krmila nejakou dobrou masovou kasou z obchodu A celu skolku od troch.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
45 komentov
mala som cca 2-3 roky, lebo to som bývala ešte v BB
ale je to veľmi hmlistá spomienka
no a potom to islo ofc dolu vodou, lebo uz teraz by som to mozno z hlavy nevypocitala
a moja asi prvá, lebo podľa udalostí viem, že som vtedy mala najmenej rokov- myslím že tak jeden aj trošku- je s dedom (zomrel keď som mala necelé dva takže to tak nejak vychádza).
a nie je to spomienka, je to len taký obraz, ako stojímes bratom a dedom v kežmarku (asi, ale možno aj v prahe) v cukrárni pred takým tým pultom so zákuskami a hore na ňom sú položené kinderká a dedo nám ich ide kúpiť... :ehm:
skoro nikto mi nechce veriť, že si pamätám niečo z tak nízkeho veku, ale ja viem, že si to naozaj pamätám a nemám to len z rozprávania druhých, lebo by mi to nemal kto porozprávať, keďže brat mal vtedy tiež ledva 3 roky a lebo viem, že keď som ako malá spomínala deda, tak to bol "ten, čo nám kupoval kinderká" :ehm:
Mala som asi dva roky a strašne som sa bála.
(V Bojniciach na zámku mali niečo také v rámci výstavy, ale bez tohto objasnenia ten popis vyznieva lepšie
krásne
Ale teraz som strasne zabudliva