ja sa vzdy rozplacem, ked je nejaka pozitivne dojimava chvila, najma ked sa nejaky par zmieri a tak, klasika ale pri smutnych momentoch paradoxne neplacem nikdy, takze sa nemozem ani trochu zhodovat s komentom @2
a walk to remember,armagedon,zelena mila,..pri walk to remember som reval jak male decko ae tie zvysne dva filmy len tak ze zašikané oci som mal ae neplakal ..
.. išla som napísať, že som revala keď zomrel cedric diggory, ale potom mi došlo, že to len v knihe .. pri filme nie. .. a inak si nepamätám, ale asi skôr nie.
Často plačem v nevhodných momentoch a rehocem sa pri tragických..
Napr. úvodná pieseň k Stopárovmu sprievodcovi ma zhodila zo stoličky (bohužiaľ najvtipnejšia časť filmu)
Z ozajstných "dojákov" si spomínam len na V for Vendetta, pri tom ultrapatetickom konci A ešte pri niektorom Doctorovi z 27. série, ale za boha neviem, o ktorú epizódu išlo
Myslela som, ze sa mi to nemoze stat, ale pri Titanicu sa mi tlačili slzy do očí
A potom ma vždy dokážu dojať filmy, kde zabíjajú alebo týrajú zvieratá... Raz som revala ako malé decko pri reklame, ktorá hovorila o tom ako zabíjajú tigre (kvôli kožušine). Mne je tých zvierat strašne ľúto...
Zatial jediny pripad co by som si pamatal bol na konci Hviezdnych vojen VI, ked Luke postavil pod mrtvym Darth Vaderom vatru. Este tam znela taka extra dojimava hudba, tak som bol na par sekund emo. To bolo mozno 6 rokov dozadu
tanečnica v tme ma ZNIČILA, ROZBILA a zdevastovala tak, že som sa ešte dva dni spamätávala...
Ale ja som plakala aj pri requiem for a dream, závere Pána Prstenov (+ scéna s Boromirom v jednotke), pri tróji, ked vláčili Achilla po prachu, pri butterfly effect, ked sa Ashton ocitol v jednej z jeo budúcností dokaličený... A to je asi všetko.
tak stane sa...najviac ma asi vzal Armageddon,videla som ho uz 564564x a stale pri nom revem ako mala..ale aj Pearl Harbor, Zelena mila, 7 zivotov, Kym si po nas pride, ....
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
28 komentov
Napr. úvodná pieseň k Stopárovmu sprievodcovi ma zhodila zo stoličky (bohužiaľ najvtipnejšia časť filmu)
Z ozajstných "dojákov" si spomínam len na V for Vendetta, pri tom ultrapatetickom konci A ešte pri niektorom Doctorovi z 27. série, ale za boha neviem, o ktorú epizódu išlo
ale inak pri filmoch dosť často, najviac asi A moment to remember
A potom ma vždy dokážu dojať filmy, kde zabíjajú alebo týrajú zvieratá... Raz som revala ako malé decko pri reklame, ktorá hovorila o tom ako zabíjajú tigre (kvôli kožušine). Mne je tých zvierat strašne ľúto...
Ale ja som plakala aj pri requiem for a dream, závere Pána Prstenov (+ scéna s Boromirom v jednotke), pri tróji, ked vláčili Achilla po prachu, pri butterfly effect, ked sa Ashton ocitol v jednej z jeo budúcností dokaličený... A to je asi všetko.