nevedela som si sama ulovit potravu, skryt sa pred burkou ani chranit sa pred predatormi... boli to krusne casy a nerada na to spominam ale uz je to ok
Počas života na intraku som sa naučil s peniazmi hospodáriť ako tak, čiže jedno pozitívum aspoň... pranie a žehlenie to bolo pre mňa niečo pri čom som sa prvé dni cítil ako pračlovek, inak ako mne domáce práce problém nerobia. Problém bol skôr varenie, na polotovaroch do mikrovlnky, parkoch a spagetach sa veľmi žiť nedá, takže snahy boli, stále sú. Ale teraz čo žijem s priateľkou tak túto nepríjemnú vec rieši ona
Variť našťastie celkom viem... horšie je to s peniazmi, lebo hospodárenie mi moc nejde a to som mimo domu už cca štvrtý rok ale snažím sa, bojujem ... inak po dvoch rokoch tu na byte som zistila, že sušička na prádlo je úplne popiči vec
vôbec v ničom by som povedal ale je pravda že po prvom mesiaci som začal cítiť taku prázdnotu a odtrhnutie od rodiny .. že som proste sam ... ale okrem pocitov vôbec nič , všetky praktické veci a povinnosti mi neboli cudzie čiže varenie atd som bral ako samozrejmosť .. problem nebol
ale doteraz som nezmierena s vlacenim nakupov, kedze strasne vela zeriem a skoro vsetko si doma varim a potom este vlacim so sebou... to je velke utrpenie bez auta >D
varit, upratovat, zehlit, starat sa o novorodenca, batola, male dieta som sa tiez musela ked som byvala s rodicmi - terza nemusim chvalabohu , riesit financie to vsetko som riesila doma....a pocit samoty som tam mavala tiez riadny ....
A ked som isla na intrak a potom spolubyvania s roznymi ludmi (ci uz zdielane izby alebo samotna izba) tak skorej to bolo o dost lepsie mala som dost stastie na spolubyvajucich cize pohodicka s nicim som nejak nemala problemy... proste vsetko je teraz ohladom byvania uplne uzasne a prave sa s frajerom stahujeme do vacsieho bytu aj s balkonikom a strasne sa tesim a jedine s cim mam "problem" je to ze nezdedim nehnutelnost a taktiez nevyhram sportku (lebo nesadzam) a proste budem muset esze vela rokov dobre zarabat a setrit aby som si mohla dovolit svoje (najradsej pozemok a stavat si zemelod tam....ale to vidim asi az tak v druhej polke triciatky :/:/:/ realne :/ )
Práve si tým prechádzam
Prvý mesiac bývam s frajerom. Doteraz som bývala celý život s mamou, ktorá mi luxusne a zdravo varila.. To je v súčasnosti môj najväčší problém - varenie
a s tým spojené nakupovanie, umývanie riadov. Ja napríklad vôbec neviem ako nakupovať. Veľakrát sa nám stalo že sme dačo kúpili a museli sme to vyhodiť lebo sa to pokazilo a nestihli sme to spotrebovať, zelenina zoschla a podobne... Aj teraz som sa vrátila z obchodu a mám pocit že som nič nekúpila alebo samé blbosti Jednoducho neviem, že či si mám presne naplánovať že čo budem jesť pár dní a podľa toho presne kúpiť čo potrebujem, alebo tak všeobecne nakupovať? :/ A pár jedál už viem variť, ale vôbec nie tak dobre ako mama... Navyše ona aj skvelé polievky robila a my sme zatiaľ ani jednu polievku neuvarili okrem toho nemáme umývačku riadu, takže varenie aj s jedením a umývaním riadov mi častokrát zaberie aj 2 hodiny
Niekedy mám pocit, že len čo doraňajkujem by som už mala začať robiť obed a že celé sa to točí len okolo umývania riadov, nakupovania varenia atď..
Uplne prve dva tyzdne s varenim.. Kokos, ja som sa vtedy tolko po telefone vyrozpravala s mamkou ako za cely zivot hadam nie A potom uz v pohode, ale hej, obcas mi to chyba, taky ten hurhaj z domu...
asi ani nič také.
Už doma som bol viac menej čistotný, takže nič mi až také nerobilo problém.
A kedže som sa sťahoval s priateľkou bolo to o niečo jednoduchšie, ak by som bol ale bez nej, neviem ako by som to riešil s jedením, lebo variť mi až tak nevonia
Nemala som s ničím zásadný problém, možno spočiatku s množstvom potravín, ktoré potrebujem nakúpiť iba pre seba samú, ale do toho som sa veľmi rýchlo dostala
mňa zatiaľ vždy potešil každý pokrok - prvé pranie, pečenie, varenie každého nového schopného jedla, upratovanie zbožňujem a zbožňujem si nakupovať nové prostriedky na umývanie a pod. Takže toto ma zatiaľ baví, posúvam sa vpred ale nejaká forma samoty, resp. že mi chýba domov, to určite prítomné je.
jo, a ešte, mal som strašne nahovno kúpeľňu, studenú, kamennú, obkladačkovú, a ešte k tomu len s prietokovým ohrievačom vody, tak sa tam nedalo ani pod prúdom teplej príjemne vegetiť.
to vláčenie nákupov som vyriešil tak že nákup robím priebežne vždy po práci (viac krát do týždňa ) a nosím to v batohu... minimálna záťaž takže to ani necítim a vždy mám čo potrebujem @narazuvzdornaa
Nezijem doma od 18tich, vtedy som sa odsťahovala do spolocnej domacnosti s byvalym priatelom. Vsetko bolo super, az na to, ze som hned mala vlastne na starosti celu domacnost a vtedy som este nebola na to tak celkom pripravena, nechcelo sa mi vkuse upratovat, varit atd atd. Ale to ze sme mohli sexovat aj v kuchyni na stole bolo super, a vtedy ked sa to prvykrat stalo v tom byte, som si pomyslela, ze odist z domu je super
moji rodicia su strasni extremisti co sa cistoty tyka, takze jedina tazka vec bola nejak prezit spolubyvanie s nie velmi cistotnymi ludmi. inak som bola rada, ze som konecne vypadla a nikto sa ma nesnazil ovladat. upratujem, varim a nakupujem podla seba a je to tisickrat lepsie ako byt nutena prist domov cez prestavku lebo som si nespravila dobre postel alebo jest len prilohu lebo mamina kulinarska predstavivost nesiaha dalej nez maso 6x do tyzdna.
s ničím nebol problém. ale s majiteľom, klamárskym výpalníckym trávičkárom som mala problém. strašné hovno ten človek, ten sa v najhlbších splaškoch musel narodiť
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
44 komentov
Nevidim inak ziadny problem
akože hej, jednu lampu nemám namontovanú už pár mesiacov, lebo nemám vŕtačku, ale to je viac chyba chýbajúcej vŕtačky ako absencie rodičov
a moja kvalita života nie je nižšia tým, že mi tam zatiaľ svietil len žiarovka bez lustra
ale doteraz som nezmierena s vlacenim nakupov, kedze strasne vela zeriem a skoro vsetko si doma varim a potom este vlacim so sebou... to je velke utrpenie bez auta >D
A ked som isla na intrak a potom spolubyvania s roznymi ludmi (ci uz zdielane izby alebo samotna izba) tak skorej to bolo o dost lepsie mala som dost stastie na spolubyvajucich cize pohodicka s nicim som nejak nemala problemy... proste vsetko je teraz ohladom byvania uplne uzasne a prave sa s frajerom stahujeme do vacsieho bytu aj s balkonikom a strasne sa tesim a jedine s cim mam "problem" je to ze nezdedim nehnutelnost a taktiez nevyhram sportku (lebo nesadzam) a proste budem muset esze vela rokov dobre zarabat a setrit aby som si mohla dovolit svoje (najradsej pozemok a stavat si zemelod tam....ale to vidim asi az tak v druhej polke triciatky :/:/:/ realne :/ )
Len srandujem. S ničím asi
Prvý mesiac bývam s frajerom. Doteraz som bývala celý život s mamou, ktorá mi luxusne a zdravo varila.. To je v súčasnosti môj najväčší problém - varenie
a s tým spojené nakupovanie, umývanie riadov. Ja napríklad vôbec neviem ako nakupovať. Veľakrát sa nám stalo že sme dačo kúpili a museli sme to vyhodiť lebo sa to pokazilo a nestihli sme to spotrebovať, zelenina zoschla a podobne... Aj teraz som sa vrátila z obchodu a mám pocit že som nič nekúpila alebo samé blbosti Jednoducho neviem, že či si mám presne naplánovať že čo budem jesť pár dní a podľa toho presne kúpiť čo potrebujem, alebo tak všeobecne nakupovať? :/ A pár jedál už viem variť, ale vôbec nie tak dobre ako mama... Navyše ona aj skvelé polievky robila a my sme zatiaľ ani jednu polievku neuvarili okrem toho nemáme umývačku riadu, takže varenie aj s jedením a umývaním riadov mi častokrát zaberie aj 2 hodiny
Niekedy mám pocit, že len čo doraňajkujem by som už mala začať robiť obed a že celé sa to točí len okolo umývania riadov, nakupovania varenia atď..
Už doma som bol viac menej čistotný, takže nič mi až také nerobilo problém.
A kedže som sa sťahoval s priateľkou bolo to o niečo jednoduchšie, ak by som bol ale bez nej, neviem ako by som to riešil s jedením, lebo variť mi až tak nevonia
a bývalo mi občas samému v dvojizbovom byte osamelo.
ale len občas, lebo u mňa často prespávala priateľka.
a s tým že som mal strašne napiču internet, lebo iný sa tam nedal zohnať.
všetko ostatné bolo dokonalé.
a žiadna iná ma samozrejme nechcela, ani na jednonočku, lebo ako mnohí birdzáci potvrdia, tak som nechutný creepy loser.
čiže mi bolo mierne smutno z toho že prvý raz v živote keď by som si mohol aj "babu doviesť do bytu na noc" ...som nemal akú =D
Uprimne ten exfrajerov byt bol pre mna prvy taky skutocny DOMOV. (pocitovo)
s ničím nebol problém. ale s majiteľom, klamárskym výpalníckym trávičkárom som mala problém. strašné hovno ten človek, ten sa v najhlbších splaškoch musel narodiť