Je vo vzťahu určitá povinnosť bývať spolu od začiatku?
...
Toto by som si rada prečítala, ako vnímate vy. Z môjho priateľa mám pocit, že áno, pretože to patrí k harmonickému vzťahu a keď pôjdem sama bývať, tak ho až tak neľúbim atď.
Ja by som najradšej bývala hneď po týždni s každým frajírkom. Nech hneď zistím, že je to trollo a nestrácam čas. Keď s partnerom bývaš, rýchlo zistíš či to pôjde alebo nie, zatiaľ čo randíčka, kávičky, výletíky, dovolenky ti to nepovedia.
Neviem, my sme sa dali dokopy asi tyzden pred vyskou, takze prvy rok sme byvali kazdy sam. Ubytko na druhy rok bolo treba riesit uz asi po 2 ci 3 mesiacoch a to mi prislo moc skoro na to, aby som spravila take rozhodnutie, takze sme si zase vybavili ubytko kazdy sam. Samozrejme sme potom v podstate byvali spolu v dvoch roznych izbach na opacnych koncoch mesta
Na dalsi rok som uz neprotestovala
@imoceans Toto máš dobrý postreh, že lepšie je hneď zistiť. Tak ako písala aj @laurikaaa. Asi to je také oddiaľovanie toho zistenia ako to bude, keď budeme spolu...
My sme spolu zacali byvat asi po pol roku vztahu.
Ale neviem, kedy je idealny cas na taketo nieco. Asi ked to obaja chcu. Proste ak sa chcu k sebe nastahovat po tyzdni, tak nech sa. to vsetko zalezi od okolnosti, veku, moznosti.
myslím že je to vecou skôr okolností a veku (a povinnostiam ) ... je iné ak sú ľudia spätí s domovom kvôli niečomu a majú napríklad 19-25 rokov ... a je iné ak má človek 28 - a viac a vlastný byt (napríklad obaja) ... aj tak je to všetko na dohode a kompromisoch ...
ja by som s partnerkou bývať chcel, a bolo by mi jedno či od začiatku alebo by som na ňu počkal (a počkal by som), ale určite by som s ňou žiť chcel
Povinnosť? Určite nie a ak to niekto vníma ako povinnosť, tak to ani dobre neskončí
Je to každého vec - podľa jeho preferencií a možností - veď niektoré páry spolu dokonca celý život žijú oddelene a ak im to tak vyhovuje...
Ak sú však vaše názory na túto tému rôzne, tak si to treba vydiskutovať a dohodnúť sa, prečo ešte nie a či je to len dočasné a tak.
Povinnosť nie ale podľa mňa, ak sa dvaja ľúbia, tak je prirodzené, že spolu chcú tráviť čas, teda chcú spolu aj bývať ak je taká možnosť a tešia sa z toho a je to dobre v tom, že ho dokonale spoznáš a zistíš, či to bude fungovať..ja som s bývalým bývala rok a rozišli sme sa
čo ja viem. chápem, keď ľudia idú spolu bývať a toto všetko, ja si však stále myslím, že to je proste docela blbosť.
podľa mňa si človeka treba užívať a problémy, ktoré spolunažívanie donesie (a donesie, nech je vztah akýkoľvek harmonický), proste vopchať do vzťahu až neskôr. načo sa tým zaoberať tak rýchlo?
ja mám vlastné bývanie, frajer má vlastné bývanie. má kľúče od môjho bytu a trávi tu väčšinu času, ale je to tu moje, veci sú tu moje a platia tu moje pravidlá. rovnako jako u neho sú jeho veci, jeho priestor a platia tam jeho pravidlá.
neviem, prečo by sme si mali brať tento komfort a hľadať kompromisy v otázkach, ktoré ešte riešiť netreba.
budem to riešiť, až to bude potrebné. keď nebudem v škrípnutiach, nezhodách a problémoch vidieť dôvod na rozchod /nehovorím, že to tak teraz zákonite vidím, ale chápeme sa/ a keď ich budeme chcieť prekonávať skutočne spoločne a počúvať toho druhého.
(ok, teraz som hovorila viac menej všeobecne, my sa budeme brať a bývať spolu budeme )
žiadna povinnosť
ja osobne som býval stále so svojimi ex čo najskôr, niekedy to bolo po mesiaci. Človek tak príde na veľa vecí skorej čo má pravdaže aj svoje plus aj mínus
Je to individuálne... Ja bývam od začiatku vzťahu a je to super... Lebo ak sa s niekym dávam do vzťahu čakam od toho veľa a myslím to seriózne nie ako nejaké prechodné štádium "že jedna prišla budú aj ďalšie"... Človek keď býva od začiatku má to výhodu že si na seba zvyknu, naučia sa spolunažívať a ak im aj niečo nevyhovuje môžu to riešiť spoločne prípadne zistia žr nepasujú k sebe... Pre zmenu s niekym spolu chodiť a po 3 rokoch chodenia človek zistí keď začnú spolu bývať že im to nevyhovuje a úplne iní sú tiež to nie je výhra...
Podla mna urcite nie od zaciatku, spoznavanie sa citove/fyzicke a spoznavanie toho, ci si ten druhy umyva zuby pred spanim a nehadze odpadky vedla kosa, maju nastat v tomto poradi A citila by som sa asi velmi diskomfortne, kebyze este neviem, ci s druhym clovekom chcem byt dlhodobo a vazne, ale uz mam na krku najomnu zmluvu a spolocnu policku v chladnicke.
od zaciatku ňäää, kazdy by mal mat vl.priestor
na take veci je cas
aj ked...mala som jednu skusenost ohladne toho a vlastne asi aj lepsie,ze som si nejake veci utvrdila tym kratkodobym byvanim.
No...v podstate ja musim za seba povedat ze mi to pripada prirodzene chciet byvat s tym, koho lubim...ako hned uplne hned nie, ale po cca roku uz urcite v pohode by som do toho sla...aspon sa veci vyjasnia skor a musim sa priznat, ze veru keby sme riesili byvanie po povedzme dvoch rokoch vztahu a partner by nechcel, urcite by ma to hodne zneistilo a prehodnotila by som ci ma taky vztah vyznam do buducna. Zalezi to nielen od dlzky vztahu ale aj od toho co vlastne od toho vztahu ocakavas.
ja som s nim zacala byvat po mesiaci a jediny problem bolo najst si system ako bude co fungovat, kto bude robit toto a kto tamto presli blbe dva tyzdne plakania, ze doma za nas toto vsetko robila mama a uz je ok ja to nelutujem, urcite som nesla byvat s frajerom lebo by to "ocakaval" a mam vdaka tomu pocit akoby sme sa poznali cely zivot, jedina nevyhoda je, ze bez neho uz nevydrzim ani pol dna sama
urcite to neni povinnost je to kazdeho vec a kazdy to ma inak, ale ja som napr strasne trpela ked sme spolu nebyvali, proste to neustale lucenie a vikendovanie a komunikovanie len cez net, uplne od zaciatku sme to brali ako prechodne obdobie. lebo aj ked sme cely cas v podstate na polku spolu byvali, lebo sme tak 3-4 dni v tyzdni vkuse boli u mna na byte, ale stale to bolo take ze sme boli u mna, boli tam len moje veci a moji spolubyvajuci a tak. cize tie 3 dni sme sa od seba nepohli a sice to bolo pekne ale nemala som vobec na nic cas a tak. a bolo divne nechat ho sameho u mna na byte a ist na pol dna do prace. ozajstne byvanie spolu len nasom byte je milion a jedno proste, az teraz som uplne stastna a spokojna, tamto nezitie spolu proste nebolo ono a vzdy sme vedeli ze hned jak to bude mozne budeme spolu zit normalne.
ale chapem ked to ma niekto inak, grietushina teoria ma tiez nieco do seba ale ked tak niekto zije 3-4-5 viac rokov a nema potrebu to zmenit je to uz zvlastne podla mna
proste vo vseobecnosti je podla mna lepsie a osoznejsie ak idu spolu byvat kludne aj po mesiaci, nez ked sa spolu tahaju 6 rokov a cely cas ziju zvlast
povinnosť to nie je, ale ak sa poznate dosť dlho a ľúbite sa a rozumiete si... tak si myslím že je fajn bývať spolu. samozrejme každému vyhovuje inak. mne osobne takéto spoločné bývanie vyhovuje veľmi. ale tu na birdzi som už narazila aj na takých čo ani za boha by s partnerom/partnerkou bývať spolu nechceli aj ked sa výdali takmer denne... takže je to len na vás dvoch ako sa dohodnete.... no podla mňa to má aj svoje výhody
čakanie mi príde zbytočné. rovnako by mi prišla škoda času nevidieť sa každý deň a cestovať za sebou keď spolu chceme byť 100% času.
chodíme spolu rok aj tri mesiace, bývame spolu rok aj tri mesiace a je to proste super ale tak ja si myslím že keď nájdeš právneho človeka, bude super úplne hocičo takže je to aj tak jedno
My ideme byvat spolu az teraz, po 5 rokoch, nie preto ze by sme predtym nechceli ale radsej kus setrit a kupit vlastnu nehnutelnost nez davat peniaze na podnajom...
Tak povinnosť určite nie... Nič by nemalo byť vo vzťahu nanutene a ak to tak necitis tak bohužiaľ...
My ideme spolu s priateľom bývať po veľmi krátkej dobe (2 mesiace) ale určite nie pretože je to "povinnosť" ale pretože to obaja chceme a chceme vidieť či nám to spolu pôjde
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
39 komentov
ved niektori ludia sa skoro nepoznaju, ked spolu zacnu chodit, to by bolo zvlastne, keby to bola nejaka povinnost
keby s niekym chodim dva mesiace tak s nim sa hned nehrabem byvat to zalezi od okolnosti
Každopádne je to dobré vyskúšať ... niekedy sa vzťah zdá byť harmonický a po pár mesiacoch spoločného bývania sa ukáže pravý opak .
Ale určite kvôli krátkodobému vzťahu nekupuj byt alebo podobné šialenstvá .
Nájom v pohode vyskúšajte .
Na dalsi rok som uz neprotestovala
Ale neviem, kedy je idealny cas na taketo nieco. Asi ked to obaja chcu. Proste ak sa chcu k sebe nastahovat po tyzdni, tak nech sa. to vsetko zalezi od okolnosti, veku, moznosti.
ja by som s partnerkou bývať chcel, a bolo by mi jedno či od začiatku alebo by som na ňu počkal (a počkal by som), ale určite by som s ňou žiť chcel
Je to každého vec - podľa jeho preferencií a možností - veď niektoré páry spolu dokonca celý život žijú oddelene a ak im to tak vyhovuje...
Ak sú však vaše názory na túto tému rôzne, tak si to treba vydiskutovať a dohodnúť sa, prečo ešte nie a či je to len dočasné a tak.
podľa mňa si človeka treba užívať a problémy, ktoré spolunažívanie donesie (a donesie, nech je vztah akýkoľvek harmonický), proste vopchať do vzťahu až neskôr. načo sa tým zaoberať tak rýchlo?
ja mám vlastné bývanie, frajer má vlastné bývanie. má kľúče od môjho bytu a trávi tu väčšinu času, ale je to tu moje, veci sú tu moje a platia tu moje pravidlá. rovnako jako u neho sú jeho veci, jeho priestor a platia tam jeho pravidlá.
neviem, prečo by sme si mali brať tento komfort a hľadať kompromisy v otázkach, ktoré ešte riešiť netreba.
budem to riešiť, až to bude potrebné. keď nebudem v škrípnutiach, nezhodách a problémoch vidieť dôvod na rozchod /nehovorím, že to tak teraz zákonite vidím, ale chápeme sa/ a keď ich budeme chcieť prekonávať skutočne spoločne a počúvať toho druhého.
(ok, teraz som hovorila viac menej všeobecne, my sa budeme brať a bývať spolu budeme )
ja osobne som býval stále so svojimi ex čo najskôr, niekedy to bolo po mesiaci. Človek tak príde na veľa vecí skorej čo má pravdaže aj svoje plus aj mínus
na take veci je cas
aj ked...mala som jednu skusenost ohladne toho a vlastne asi aj lepsie,ze som si nejake veci utvrdila tym kratkodobym byvanim.
ale chapem ked to ma niekto inak, grietushina teoria ma tiez nieco do seba ale ked tak niekto zije 3-4-5 viac rokov a nema potrebu to zmenit je to uz zvlastne podla mna
tak bývanie spolu - jô
ale až neskor, (kliudne aj o pár mesiacov, 1 - 2 roky : )
chodíme spolu rok aj tri mesiace, bývame spolu rok aj tri mesiace a je to proste super ale tak ja si myslím že keď nájdeš právneho človeka, bude super úplne hocičo takže je to aj tak jedno
najma nie byvat s clovekom, ak si s nim zacala len chodit
My ideme spolu s priateľom bývať po veľmi krátkej dobe (2 mesiace) ale určite nie pretože je to "povinnosť" ale pretože to obaja chceme a chceme vidieť či nám to spolu pôjde