tož áno, stalo...som si tak jedného dňa pustila spolužiakov mp3 prehrávač a až sa mi takmer tisli slzy do očí, keď som počula tie sra**y čo tam mal :lol: (ehm, techno)
ale seriózne, keď som si po rokoch pustila pieseň Last Unicorn od skupiny America, ktorá bola soundtrackom k Poslednému jednorožcovi, tak som sa rozplakala
tak ja som sa najviac rozplakal, keď som po prové videl a počul afroma - i got high ako to som fakt plakal, tak som sa rehotal
ale inak neviem, či by som plakával pri hudbe ale strašne dobrý je desmod a zuzana smatanová - čiernobiela síce som pri tom nebulil, ale je to proste zauíjmaví pocit pri tom songu
nooo....takee daco sa u mna ste nestalo, ale zvlhli mi oci pri tomto....three days grace- never too late....ale mozno to bolo tym ze som popritom krajala cibulu
jednounačne don´t cry od Guns N Roses ... paradox spieva nech nerevem a ja jak malá sa topím v slzách. Ešte dakedy November Rain - GNR a High Hopes ouw tak to hey vtedy no dakedy, ale nie často, alebo ja neviem prečo ale ešte Forever - KISS, Soldier of fortune - Deep Purple proste dakedy som jak jebnutá
Asi najkrajšia pesnička na svete...Dostala ma zo všelijakých nálad a stavov...Ale najčastejšie pri nej plačem ako malé decko...Čuduj sa svete je to ale uvoľňujúce a príjemné vypustiť hnev a aj iné emócie zo seba plačom...Jediná nepríjemná vec na plači je,keď vás nemá kto utešiť...
Nie že by to bolo nejako extra smutné, ale predtým som asi nejaký týždeň Placebo nepočúvala, a keď sme to pustili v aute, tak som nemohla zadržať slzy, lebo som bola taká šťastná, že ich počujem znova.
Na tú skupinu som silno naviazaná. V jeden krásny deň, keď som mala výbornú náladu, som na nich náhodou natrafila. Ešte som ich nepoznala, a ako som si pustila pieseň (Leni), to bolo niečo... ani sa to nedá popísať. Chytila som strašnú depku, zrazu život nemal zmysel, a musela som to púšťať stále dookola, deň čo deň. Vedela som, že mi to zničí dobrú náladu, ale nemohla som inak, bolo to ako droga. A po tom, čo som asi týždeň stále dookola počúvala tú pieseň (mala som ju aj v mobile, vždy pri sebe), som si od nich vypočula aj niečo iné. A odvtedy som ich počúvala.
Placebo ma naučili byť šťastnou. Aj keď plačem, tak som vo vnútri šťastná, ja to šťastie normálne cítim. Uvedomila som si to až na pohrebe. Strašne som plakala, ale to šťastie... to tam stále bolo, nedalo sa vyhnať.
Tak tu je "krátke" vysvetlenie, prečo ma tá pieseň rozplakala.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
64 komentov
Dave Gahan - Saw Something
Take That - Patience
Pri týchto dvoch plačem najviac :´( vlastne pri skoro všetkých pomalých pesničkách :´(
Israel Kamakawiwo'ole - Somewhere Over The Rainbow :´(
a najviac ma asi rozplakalo toto -
ale seriózne, keď som si po rokoch pustila pieseň Last Unicorn od skupiny America, ktorá bola soundtrackom k Poslednému jednorožcovi, tak som sa rozplakala
Nightwish- While your lips are still red, Dead boy´s poem
XIII. století- Ten starý dům se rozpadá
Rammstein- Ohne dich
Metallica- Nothing else matters
Evanescence- Hello, My immortal
No skrátka je kopec piesní, ktoré ma rozrevú
inak mi nič nenapadá. no jo. keď som naživo počula born slippy, tak mi dosť dlho trvalo, kým som sa z toho pozbierala.
Dave gahan-saw something
a ešte aáno Desmod - Vyrobené pre mňa
ale inak neviem, či by som plakával pri hudbe ale strašne dobrý je desmod a zuzana smatanová - čiernobiela síce som pri tom nebulil, ale je to proste zauíjmaví pocit pri tom songu
Apocalyptica ft. Ville Valo and Lauri Ylonnen - Bittersweet
Hanoi Rocks - Until I get you
HIM - Join me (in death)
...pri týchto songoch je moja nálada pod bodom mrazu a "mam na krajicku"...ale castejsie placem pri filmoch
tak napriklad teraz....paradoxne asi ako hellgirl pri don't cry a najnovsiep ri november rain od gunsov
potom najnovsie od nohavicu osud,
gift,fine again od seetheru,
wish you were here od PF...
fade to black, unforgiven, low man's lyric od metallici
here today gone tomorrow, merry christmas, I don't want to live this life, I believe in miracles od ramones
best of you a everlong od foo fighters
killing lonliness, buried alive by love od him,
love of my love, bohemian rhapsody, show must go on od queen,
little things give you away, on pieces, with you od linkin park
a to je teraz asi vsetko co ma napada
Asi najkrajšia pesnička na svete...Dostala ma zo všelijakých nálad a stavov...Ale najčastejšie pri nej plačem ako malé decko...Čuduj sa svete je to ale uvoľňujúce a príjemné vypustiť hnev a aj iné emócie zo seba plačom...Jediná nepríjemná vec na plači je,keď vás nemá kto utešiť...
Placebo - Then the Clouds Will Open For Me
Nie že by to bolo nejako extra smutné, ale predtým som asi nejaký týždeň Placebo nepočúvala, a keď sme to pustili v aute, tak som nemohla zadržať slzy, lebo som bola taká šťastná, že ich počujem znova.
Na tú skupinu som silno naviazaná. V jeden krásny deň, keď som mala výbornú náladu, som na nich náhodou natrafila. Ešte som ich nepoznala, a ako som si pustila pieseň (Leni), to bolo niečo... ani sa to nedá popísať. Chytila som strašnú depku, zrazu život nemal zmysel, a musela som to púšťať stále dookola, deň čo deň. Vedela som, že mi to zničí dobrú náladu, ale nemohla som inak, bolo to ako droga. A po tom, čo som asi týždeň stále dookola počúvala tú pieseň (mala som ju aj v mobile, vždy pri sebe), som si od nich vypočula aj niečo iné. A odvtedy som ich počúvala.
Placebo ma naučili byť šťastnou. Aj keď plačem, tak som vo vnútri šťastná, ja to šťastie normálne cítim. Uvedomila som si to až na pohrebe. Strašne som plakala, ale to šťastie... to tam stále bolo, nedalo sa vyhnať.
Tak tu je "krátke" vysvetlenie, prečo ma tá pieseň rozplakala.