Strašne mi lezú na nervi už sa to nedá vydržať, pomôžte ako čo mám zrobiť aby mi dali pokoj
moji rodičmia mi už nenormálne lezú na nervi, nemôžem ich už zniesť v kuse ma len buzeruju ako keby som sa o seba nevedela postarať sama, správajú sa ku mne ako k malému decku, najradšej by som sa zavrela do izby a vôbec z nej nevyšla, do všetkého sa mont
figu mi chću dobre, nevedia prežiť že už niesom ich male dievčatko o ktore sa treba neustale starať aby sa nahodou nepokakalo, ale ved ja nič zle nerobím, mam dobre znamky ... len neznášam ked sa miešajú do toho do čoho je im nič a ked o mne rozpravaju inym ludom
Na Tvojom mieste by som sa pokúsila rozumne s rodičmi porozprávať, vypočuť si ich názor. Treba sa s rodičmi dohodnúť na nejakom správnom riešení, ktoré vyhovuje obom stranám. Skús sa napríklad zamyslieť, ako by si v určitých situáciách reagovala ty, ako rodič a možno si uvedomíš, že to ako sa správajú je prirodzené, pretože sa o Teba boja a majú ťa radi. Vieš si vo veľmi zložitom veku a možno sa obávajú, aby si si nezvolila nesprávnu cestu.. Držím palce
nejde o to žeb mi neverili prave naopak, ale oni si sa staraju do vsetkeho co robim a myslia si ze sa mi to paci, a teraz ked zrobim nieco neobvykle co som doteraz nerobilila ked zmenim nazor na to o com som si myslela nieco ine tak sa cuduju, a rozpravat sa s nimi to by bol iba monolog, s nimi sa neda dohodnut
bobomir - neviem, mám ich rada ale toto neni normalne, mali ma neskoro a som jedinacik, ale nemuseli by to s tym venovanim tak prehanat, uz nesom decko s ktorym sa treba hrat
asi viem co myslis, mam to doma, a uz som sa ja skusala s nimi ROZUMNE pozorpravat ale je to na hovno...to asi musi prejst,viem je to dlhy cas, ale potom bude fajn, ja prave prezivam to pokojne obdobie,a dufam, ze tie burky sa uz navratia
ja prezivam to iste : : : Moji rodičmia mi už nenormálne lezú na nervi, nemôžem ich už zniesť v kuse ma len buzeruju ako keby som sa o seba nevedela postarať sama, správajú sa ku mne ako k malému decku, najradšej by som sa zavrela do izby a vôbec z nej nevyšla, do všetkého sa montujú, vždy ked niečo robím tak prídu a začnu sa pítať čo a ako ,kedy bla bla neznášam ked mi niečo kážu oni ale keď mi rozkazujú iný ludia tak mi to nevadí, možno poviete že je to pubertou ale nieje, som jedináčik, sú otrasný, už sa to nedá vydržať, poradte
vsetkych s tymto problemom uplne chapem a sucitim s vami...ja tiez priam nenavidim, ked ma niekto komanduje a stara sa mi do zivota...dialog s rodicmi to nevyriesi, aj ked im to vysvetlite, ze nieste male decko a ma vlastne nazory, ktore su ine ako ich...
ano medovka, myslim, ze tvoji rodicia su skutocne v puberte, ale mas nadej, ked budes tak 20 rocna a bude po puberte, stanu sa z nich milujuci, obavajuci sa, fantasticki ludia, o ktorych sa mozes opriet a nikdy ta nenechaju v srabe
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
23 komentov
vieš si predstaviť, že by si ich nemala?
a jednoducho musis najst sposob ako sa s nimi porozpravat, inac nedosiahnes nic .. mozno nie s oboma naraz, skus po jednom ...
Ale casom sa to zlepsi...
Normalne by som to zakazal ako hakovy kriz.
A tebe "vazena" lezu na nervy tvoji rodicia?
MAS 14!!! Co by si chcela??? Vies Velke hovno o zivote a hras sa na dospelu...