Ako je to s vami a manželským životom? Plánujete sa niekedy ženiť/vydávať?
A) moja odpoveď je zakotvená v mojej viere : svadba je veľmi dôležitá som stará škola, takže určite
C) zariadim sa podľa partnera, resp. je mi to jedno
D) určite nie, nikdy v
dont kér. akoze chcela by som meganadhernu svadbu a krasne saty a vsetko ale potom si spomeniem, ze to je drahe a ze polka mojej rodiny sa nebavi a ze by som vlastne nemala ani koho pozvat a hovorim si ze meh. ale chcem prstenisko s diamantiskom
chcem sa vydať ak teda budem mať človeka, zak torého sa budem chcieť v&yda;ť. nepramení to ani z viery ani z toho, že som "stará škola", prosto sa mi páči koncept sobášu, spečatenia, oslavy.
@hoperpohroma@kittyboo ja som A, ale aj keby som nebola, tak si myslím, že keď už je to aj na tom papiery a náhodou by to medzi vami mierne zaškrípalo, tak je náročnejšie rozviesť sa, čiže možno vydržíte spolu dlhšie a nebolo by toľko rozvodov a neúplných rodín. Čo vravíte?
@charbro ja cely koncept viery neuznavam, tak moj komentar mozes odfiltrovat alebo nebrat osobne. ale myslim si, ze kopa krestanskych rodin je spolu z povinnosti, celkovo tie vztahy podla mna nevyzeraju velmi zdravo, ja napr urcite nebudem panna do svadby, kedze ziadnu svadbu som nemala a panna nie som uz teraz, sex mi pride ako normalna, zdrava a prirodzena vec a v tychto kruhoch sa dost popiera a praktizuje sa za ucelom splodenia, vidim vela krestanskych rodin, co maju vela deti, malo penazi a nemaju im za co ani poplatit vysoke skoly, tak som z toho smutna..
rovnako po nejakom tom case ti ludia casto spolu ani nie su stastni, ale drzia to nasilu, lebo cirkevny sobas sa tazko anuluje, alebo to drzia kvoli detom (co samozrejme nie je z principu zle, ale ked si otec a mama ublizuju a su stale spolu, tak to mozno tie deti poznaci viac, ako by boli mimo toho diania) a cely zivot preziju len tak.. ze nim preplavaju. to sice vy tak uznavate, ze blahoslaveny ten, co si zivot pretrpi, caka ho nebo, ale napr ja si ho chcem uzit. svadba mi pride viac-menej zbytocna a mozno aj preto, ze ja osobne neplanujem svoje geny posielat dalej, nemyslim si, ze by to bola zrovna najstastnejsia volba a svet viac deti nepotrebuje, urcite nie mojich. este chapem, ked sa ludia zoberu kvoli detom, aj ked ak je to len kvoli neplanovanemu tehotenstvu, tak sa casto moze stat, ze to casom padne.
no celkovo mne krestanske vztahy nepridu velmi zdrave (samozrejme, komu tak vyhovuje, nech si tak je), tak nevidim pointu riesit svadbu z dovodu viery, ked cela ta idea je mi proti srsti
ani jedna odpoved na mňa nesedí... chcem sa vydávať (alebo nejako inak zoficiálniť svoj vzťah) ale nie pre tradíciu, vieru či kvôli partnerke... chcem to pretože jednak mi to príde pekné takto spečatiť našu lásku... a jednak z právneho hľadiska je to dosť dôležité... aspoň pre mňa určite... navyše nechcem v úradných dokumentoch aj po 20 rokoch vzťahu vypĺňať kolónku vzťahy ako "nezadaná" ... lebo bud si vydatá alebo slobodná... alebo vdova... proste tento štát uznáva len také vzťahy ktoré sú oficiálne spečatené a všetci ostatní môžu ísť do prdele... a ja chcem oficiálne spečatenie a je mi jedno aké iné možnosti sú lebo nič sa ani zďaleka nepribližuje manželstvu/partnerstvu.... toť moje dôvody...
Ja som uz absolutne v dnesnej dobe proti svadbam a manzestvu.
Podla mna je svadba a nasledne to manzelstvo blbost.
Laska je pekna a uzasna ale nikdy nie 100%na, preto aj ked budem niekoho milovat nepriviazem sa k nemu svadbou a manzelstvom ale budeme spolu len ako par. Nemyslim si ze zena a muz su stvoreny na dozitovne spolocne fungovanie, primarne je cela ta fraška s manzelstvom len na spravenie si deti. A ja deti nechcem, cize mozem s niekym byt aj 20rokov na divoko, a potom ked to nahodou krachne nemusim riesit ziadne byrokraticke čachre machre iba Goodbye my lover, goodbye my friend...
Pravdepodobne sa budem v blizkej dobe. Kazdopadne ziadne dlhe biele saty, kvetiny a tancovanie na Helenu Vondrackovu tu svatbu zahrnat nebudu. Sme obaja neromantici ak uz ma byt, spravime si ju podla svojho vkusu.
Určite by som sa chcela vydať.
Hlavne preto, že sa mi páči tá myšlienka byť s niekym celý život, mať rodinu a podobne.
Je tu ešte aj viera, ktorá má u mňa tiež dôležité miesto
A trochu som aj stará škola.
Takže všetko dokopy.
Len je problém, že potrebujem nájsť človeka s ktorým si budem istá,
@hoperpohroma v poriadku, určite to neberiem osobne, veď predsa je to fórum a rôzne názory sú vítané ja na druhej strane poznám kresťanské rodiny, ktorým sa to podarilo a žijú šťastne spolu. Nechcem pokračovať na tému viery, pretože by som už odbáčala od témy. Pravdepodobne som sa pred tým zle vyjdrila. Určite som nemyslela tým, že je potom "náročnejšie rozviesť sa" to, že za každú cenu sa budem snažiť udržať rodinu pokope, aj keď to tak v skutočnosti nie je. Ide mi skôr o to, že v manželstve sa človek naučí toho druhého tolerovať. Drobnejšie krízy sa budú snažit prekonať a spolu vyriešiť a nie sa hneď rozchádzať. Možno som naivka, ale celkom sa mi ten naivizmus páči
@charbro no tak to je skorej podla mna o povahe, niektori ludia sa snazia ten vztah udrziavat a niektori az tolko nie a asi to bude aj preto, ze im na tom vztahu mozno az tolko nezalezi..
imho tolerovat a napravit chyby sa mozes snazit ci v manzelskom zvazku, ci mimo, je to o tej konkretnej osobe, nie o tom papiere.
Ked sa raz nebudem bat lasky a partnerskeho zivota, tak ani svadby stastne manzelstvo by malo byt predsa jednou z najdolezitejsich veci v zivote, prislo by mi neprirodzene keby sme sa milovali a nechceli by sme sa brat..asi vnimam svadbu ako nieco co ma byt
nevyhovuje mi ani jedna z možností
nechcem sa vydávať, ale netvrdím, že sa nikdy nevydám, kedže neviem, čo môže byť o takých 10 rokov, ktovie, ked nájdem niekoho, u koho si budem myslieť, že to fakt stojí za to, tak na tu svadbu kývnem
v kutiku duse by som sa chcela niekedy vydat, ale na 99% to neurobim. mne hodne otvoril oci krach 5rocneho vztahu s muzom, za ktoreho som sa naozaj chcela vydat a mat s nim deti. a uz som naozaj skoro mala na prste zasnubny (este ze len zasnubny!) - svadba mala byt do roka - a jemu potom preplo a siel za inou. a vo mne to potom doznievalo dlho, ze PREBOHA keby mu preplo o rok alebo dva neskor tak uz sa musim ROZVADZAT a uplny horor by bol keby som s nim uz mala aj dieta...
no a tato facka ma stala to, ze sa na nic uz nepozeram romanticky ale priamociaro...kym to klapat bude, tak sme spolu, ked nie, goodbye a nikdy nebudem mat status rozvedena....slobodna je milionkrat lepsie nez rozvedena
a inak vobec sa mi nepaci predstava "sputat sa" navzajom nejakym legalnym putom. ja som za to, ze dvaja maju byt spolu ked sami chcu, nie aby im nejaky papier imaginarne branil v rozchode. a delit si majetky....tak urciteeee...
ALE...co ja viem, ako vravim, stale v kutiku duse dufam ze raz pride niekto kto mi dokaze ze sa niet coho bat a ja aj napriek svojmu skepticizmu budem citit, ze vydat sa je presne to, po com tuzim a co je spravne.
Ak by partner chcel, tak by som sa ho spýtala, či mu hrabe.. Ja na také veci nie som, nepáči sa mi to a pripadá mi to zbytočné... (Hej, a ešte mám milión príbuzných, ktorých som nevidela 15 rokov, a ktorí sú zastaralých názorov, že svadba = 400 ľudí, ktorí sa navzájom nepoznajú a už sa nikdy neuvidia Veď treba predsa pozvať každého, s kým som za celý život hoci len prehovorila.. )
Mám šťastie, že drahý je taký romantik, ako ja.. čiže ak niečo, tak by to bolo fakt maximálne podpísanie papierov na úrade a bol by pokoj... žiadne biele šaty, ktoré vyzerajú ako torta ani žiadne hostiny ani podobné zbytočnosti.. a ešte aj mamička by sa tešila, lebo neznáša svadby tak ako ja a ešte by sme večer stihli seriál!
Chcem sa vydavat lebo...lebo mi to pride ako krasny prejav lasky. A najviac sa chcem vydat tak, ze len my, rychlovka, nikto o tom nebude vediet. Uz mam aj vybrate kraaaasne saty.
A samoska, ako kitty spominala, tak aj ja chcu ten diamantisko na prste!!!
@georg21 ak je tá otázka na mňa, tak ďakujem za opýtanie a som rozhodne A.
Už som sa tu k tomu raz vyjadrovala a chcem ešte dodať, že by som bola nerada, keby ste svadbu kvoli viere brali ako slepé nasledovanie niečoho naučeného. Ja mám predsa rozum a viem ho aj použiť. Bola som síce k tomu privedená, no bolo to to najlepšie, čo sa mi stalo a preto aj svadbu chápem ako sviatosť.
Nechcem, nemyslim si, že niekedy budem niekomu až tak veriť aby som si ho zobrala aj papierovo. Keď si potom predstavim potom po rokoch tie dotahovacky na sudé, za to mi to nestojí. Ale 'svadobnu' cestu to chcem
ak raz nájdem toho pravého, tak sa chcem vydať...svadba je pre mňa niečo ako zoficiálnenie zťahu, dávam tým najavo, že to s človekom myslím vážne a je to taká záruka, že s ním zostanem naozaj navždy... aj keď mnohí si hovoria, že to že za vezmeme neznamená, že spolu zostaneme navždy, ale verím, že pre nás to bude znamenať presne to
Svadba je krasna udalost a chcem nosit rovnake priezvisko ako moj muz, ktoreho lubim. Chcem mat pri tom rodinu(najblizsiu) a chcem malu oslavu a biele saty a prstienky a pravo volat ho cely zivot moj manzel.. proste viem, ze to neni o priezvisku, ale chcem rodinku s rovnakym menom... je to pre mna dost dolezite a je mi jedno ci je to staromodne.
ja hlavne chcem mať po svojom boku človeka, ktorý tu bude pri mne stáť nech sa stane čokoľvek a pri ktorom budem rovnako stáť ja, s ktorým budeme zdieľať rovnaké hodnoty a priority v tých podstatných veciach, budeme si rozumieť, budeme ochotní tolerovať chyby toho druhého, budeme sa vzájomne sexuálne priťahovať a budeme do budúcna hľadieť tým istým smerom ...... a ak sa teda konečne nájdeme, tak tá svadba už bude iba čerešnička na torte......
áno, chcela by som sa jedného dňa vydať, ale nie je to cieľ, iba okamih v živote....
Áno chcem svadbu, peknú svadbu ej bisťu, do detailov si ju chcem zariadiť ... Bez svadby žiadnu rodinu nechcem a som stará škola....Neviem čo ešte, moja žena by mala mať čipkované šaty... dobrú noc...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
53 komentov
C
ked ma frajko nikdy nepoziada o ruku, tak to prezijem, ak to vsetko bude ok, tak nejake formalne dovolenie spolocnosti nebude vobec treba
rovnako po nejakom tom case ti ludia casto spolu ani nie su stastni, ale drzia to nasilu, lebo cirkevny sobas sa tazko anuluje, alebo to drzia kvoli detom (co samozrejme nie je z principu zle, ale ked si otec a mama ublizuju a su stale spolu, tak to mozno tie deti poznaci viac, ako by boli mimo toho diania) a cely zivot preziju len tak.. ze nim preplavaju. to sice vy tak uznavate, ze blahoslaveny ten, co si zivot pretrpi, caka ho nebo, ale napr ja si ho chcem uzit. svadba mi pride viac-menej zbytocna a mozno aj preto, ze ja osobne neplanujem svoje geny posielat dalej, nemyslim si, ze by to bola zrovna najstastnejsia volba a svet viac deti nepotrebuje, urcite nie mojich. este chapem, ked sa ludia zoberu kvoli detom, aj ked ak je to len kvoli neplanovanemu tehotenstvu, tak sa casto moze stat, ze to casom padne.
no celkovo mne krestanske vztahy nepridu velmi zdrave (samozrejme, komu tak vyhovuje, nech si tak je), tak nevidim pointu riesit svadbu z dovodu viery, ked cela ta idea je mi proti srsti
Podla mna je svadba a nasledne to manzelstvo blbost.
Laska je pekna a uzasna ale nikdy nie 100%na, preto aj ked budem niekoho milovat nepriviazem sa k nemu svadbou a manzelstvom ale budeme spolu len ako par. Nemyslim si ze zena a muz su stvoreny na dozitovne spolocne fungovanie, primarne je cela ta fraška s manzelstvom len na spravenie si deti. A ja deti nechcem, cize mozem s niekym byt aj 20rokov na divoko, a potom ked to nahodou krachne nemusim riesit ziadne byrokraticke čachre machre iba Goodbye my lover, goodbye my friend...
Hlavne preto, že sa mi páči tá myšlienka byť s niekym celý život, mať rodinu a podobne.
Je tu ešte aj viera, ktorá má u mňa tiež dôležité miesto
A trochu som aj stará škola.
Takže všetko dokopy.
Len je problém, že potrebujem nájsť človeka s ktorým si budem istá,
imho tolerovat a napravit chyby sa mozes snazit ci v manzelskom zvazku, ci mimo, je to o tej konkretnej osobe, nie o tom papiere.
A ty? :letim:
nechcem sa vydávať, ale netvrdím, že sa nikdy nevydám, kedže neviem, čo môže byť o takých 10 rokov, ktovie, ked nájdem niekoho, u koho si budem myslieť, že to fakt stojí za to, tak na tu svadbu kývnem
no a tato facka ma stala to, ze sa na nic uz nepozeram romanticky ale priamociaro...kym to klapat bude, tak sme spolu, ked nie, goodbye a nikdy nebudem mat status rozvedena....slobodna je milionkrat lepsie nez rozvedena
a inak vobec sa mi nepaci predstava "sputat sa" navzajom nejakym legalnym putom. ja som za to, ze dvaja maju byt spolu ked sami chcu, nie aby im nejaky papier imaginarne branil v rozchode. a delit si majetky....tak urciteeee...
ALE...co ja viem, ako vravim, stale v kutiku duse dufam ze raz pride niekto kto mi dokaze ze sa niet coho bat a ja aj napriek svojmu skepticizmu budem citit, ze vydat sa je presne to, po com tuzim a co je spravne.
Ak by partner chcel, tak by som sa ho spýtala, či mu hrabe.. Ja na také veci nie som, nepáči sa mi to a pripadá mi to zbytočné... (Hej, a ešte mám milión príbuzných, ktorých som nevidela 15 rokov, a ktorí sú zastaralých názorov, že svadba = 400 ľudí, ktorí sa navzájom nepoznajú a už sa nikdy neuvidia Veď treba predsa pozvať každého, s kým som za celý život hoci len prehovorila.. )
Mám šťastie, že drahý je taký romantik, ako ja.. čiže ak niečo, tak by to bolo fakt maximálne podpísanie papierov na úrade a bol by pokoj... žiadne biele šaty, ktoré vyzerajú ako torta ani žiadne hostiny ani podobné zbytočnosti.. a ešte aj mamička by sa tešila, lebo neznáša svadby tak ako ja a ešte by sme večer stihli seriál!
A samoska, ako kitty spominala, tak aj ja chcu ten diamantisko na prste!!!
Už som sa tu k tomu raz vyjadrovala a chcem ešte dodať, že by som bola nerada, keby ste svadbu kvoli viere brali ako slepé nasledovanie niečoho naučeného. Ja mám predsa rozum a viem ho aj použiť. Bola som síce k tomu privedená, no bolo to to najlepšie, čo sa mi stalo a preto aj svadbu chápem ako sviatosť.
ale chcem aby ma niekto požiadal o ruku nejak romanticky .... to chcem asi viac ako svadbu
áno, chcela by som sa jedného dňa vydať, ale nie je to cieľ, iba okamih v živote....