aaa sak tvoj talent ak ho mas tak je v tebee a ra z sa ukaa musi nie?.. a naldy okolnosti to su podla mna vyhovorky ked si v tom dobra mala by si byt tým co stes a nie tým co stu od teb druhy hej....a vysrat a pozerat sa na to realne preco? ked niekedy je iluzia presne to co hladam seci aby sme zakrili pravdu napriklad a preto ludia pisu a skladaju a podobne podla mna neskryvaj svoj talen mozno raz s teba nieco bude
Nerobím to kvôli druhým.. Naozaj sa snažím keď je dobré "obdobie".. Inokedy (ako napr teraz) si prečítam blog niekoho kto to fakt vie a totálne ma to odradí.. Jednoducho si poviem že na to nemám.. že nemám možno ani ten posraný talent.. písať dokáže každý..
ale to nie je dôvod prečo by som sa na to mala vysrať. to ani nepôjde, písanie ide somnou od detstva..
možno iba od seba očakávam viac ako dokážem vydať..
to je blbost ze si precitas blog niekoho a myslis si ze na to nemas to sa zbytocne podcenujes..nemala by si sa podcenovat....mala by si zmyyslat nad tým jako vylepsit a nie nechat toho len kvoli tomu ze ta nieco odradii praveze to by ta malo posilnit ze aha oni su dobry ale ja ked stem budem lepsia.. chapes ma nie?co stem povedat...
chápem ťa maximálne a rovno aj ďakujem že si sa mi ozvala.. fakt sa teraz cítim sama.. ďakujem..
vieš, najviac ma trápi to, že som preštudovala už kvantum kníh, lekcie tvorivého písania, gramatiky, čítam plno kníh, opisi charakterov postáv... robím naozaj veľa, snažím sa..
idem za svojím snom, ale keď chcem urobiť krok vpred a realizovať sa.. skončím u toho ako napíšem jeden riadok a ihneď ho mažem pretože neviem ako ďalej.. neviem vlastne ČO... a prečo.. a mám v hlave totálny zmätok..
tak rob to co ta bavi studuj a rob pre to nieco aby si dosiahla svoj ciel......to sa napravi po chvilke ten zmetok a bude to v pohode uvidis len treba si to v hlave urovnat ze co vlastne stes a bude to v pohodee vies co ono to zistis po case aj ked budes starsia a tak ze co bude dalej z co ma zmysel alebo co nema zmysel ale vies coo poradim ti nevzdavaj sa tak lahko a neodradzuj sa druhymi je to tvoj svet a v dnesnom svete je to tak ze ked nieco stes a presadis sa tak to aj mas
hmm keby to bolo naozaj také ľahké.. nehovorím že chcem písaním zarábať milióny spôsobom podobným danielle steelovej.. jediné čo chcem je byť dobrá, a uznaná tými lepšími.. máš pravdu, vzdávať sa nebudem určite.. len si musím nájsť spôsob jak ten blok prekonať a fungovať ďalej.. možno to len zanedbávam.. hmm..
nie praveze nic neni lahke v zivote to je proste tak...a preto sa netreba vzdaavat a iist si za svojim cieeloom...a mozno nebudes jako danielle steelova ale ked si budes verit a budes stet nieco dosiahnut v zivote a bojovat za svoj ciel tak to aj dosiahnes
jeeeej dakujeem nemmas za co aj nabuduce ked budes potrebovat sebavedomie troska tak mi napis co mas za problem a ja ti poviem hehe.....a duufam ze mi aj jedenu venujes uz ked mi budes dakovat
@2 nesmieš sa na to vysrať... to by bola najväčšia chyba, lebo keď na to máš, musíš ísť proste za tým za každých okolností... A navyše každý máva niekedy blok. Len na to nemysli... Mysli pozitívne a možno to pôjde
viem co je tvoj problem, (aspon si to myslim) chces pisat to je jasne ale ked nieco napises nezda sa ti to dost dobre. Tak to je dost blbe, nemozes proste ocakavat ze kazda veta ktoru napises bude ako zo zlata, poviem ti jedno -opica pis!!! Jedine takto to prekonas, to ti mudre knihy nic nepovedali? Clovek najprv nieco napise, potom si to skontroluje a skontroluje a edituje a edituje a tak dalej, tym editovanim sa to vylepsuje a vybrusuje, ale ako mozes nieco vylepsovat ked nemas diamant? ked nemas nic napisane?
Jednoducho pis a nemysli na to ako to bude vyzerat - vzdy to potom mozes zmenit.
poznám všetko, čo píšeš okrem jednej veci, a to je fakt, že máš skľúčujúci pocit z toho, že niekto lepšie píše...toto ma síce netankuje, ale mňa veľaráz ešte aj minulého leta tankovala iná podobná vec, a to, že moji rovesníci makajú ako fretky, aby neboli príťažou pre rodičov, zarábajú malé veľké peniaze....a čo som robila ja? sedela doma, užívala prázdniny a...písala. Mala som z toho svedomie, slizké depresie, že kolegyňa dokáže makať aj počas školy a ja nič...potom som tak raz meditovala pri akupunktúre v nemocnici, kde som často chodievala a chýba mi to tam strašne teraz, a vnútorný hlas mi vravel: svet potrebuje tak teba jak ju, ale nechce, aby ste boli rovnaké, ja sa musím hľadať na vlastnej ceste, neľutovať, že neviem niečo, alebo ak aj ide, tak veľmi ťažko v porovnaní s iným človekom...pretože tak ako on, i ja som dôležitá, a musím nájsť ten dôvod, v čom som dobrá a venovať sa tomu. Niekto chodí zo skúšok s áčkami, excelent student, ale ja chodím s občas odretými ušami, občas sa zdarí aj nejaké cečko, bečko, a prečo je to tak? lebo v tom nie som dobrá tak, ako keď si sadnem za stôl a píšem...preto sa neporovnávaj s ostatnými, nikto nebude chcieť čítať druhého shakespeare, ani tretieho tolkiena, lebo druhým je eragon...inšpiruj sa skôr chuťou, tancom slov, ľahkosťou štýlov, všetko to nájdeš v knihách a v hudbe, tieto faktory ťa nakopú riadne, napríklad anna zo zeleného domu, klasický príklad, po prečítaní knihy zrazu intenzívnejšie vnímaš prírodu a máš pocit, že ti neunikne žiadny motív, ak sa prejdeš niekam...kniha a hudba sú pomocníci, a porovnávanie seba s ostatnými je najväččšia hlúposť...isteže sú lepší a najlepší od teba, ale ak to vezmeš z toho konca ako som ti teraz napísala, stanú sa ti inšpiráciou!
Si podráždená, lebo si možno dlho nič nenapísala a v tej dlhej dobe si sa tešila ako začneš , a potom taký šok, to poznám mne sa to teraz stalo, musela som si urobiť časovo obrovskú pauzu kvôli idiotským štátniciam, kvôli idiotskej škole, ktorá ma až tak nebaví, ale aspoň sa mi darí, a to preto sa mi darilo, lebo vo mne žiaril silný motív....keď neurobím štátnice, ta môžem ísť celé leto tráviť k učebniciam a addio, zbohom písanie...uf, to som naozaj nechcela a s patrične dlhým časom venovaným učeniu, trochou šťastia som všetko spravila a čo teraz, veľké booom, nič, pohasla som, tiež sa mi nedarí, ale mám skúsenosť, že netreba sa do písania tlačiť, nemá to význam, potom to cítiť v diele...potterovky do päťky majú svoj štýl, a vidno už ako bola rowling zrazu pozornejšia a dôkladnejšia v ostatných častiach, používala častokrát vážnejší štýl, oveľa viac opisov a pod. čo sa asi stalo? sláva? fanúšikovia? vydavatelia? nátlaky...myšlienky na iných ľudí, ktorých spoznala sa jej rozhodne vírili v hlave pri písaní...
Vráť sa teda k čítaniu (predpokladám, že čítaš určite)...neviem, ako si na tom s hudbou, pre mňa je ešte väčšou inšpiráciou ako kniha, no a pokojne pokračuj v iných činnostiach, hlad po písaní sa veľmi rýchlo dostaví skôr ako si zaspievaš refrén pec nám spadla
dôležité ps: ako zniesť kritiku? ak si hypersenzitívna, ani nečítaj ďalej ide o to, kto ťa kritizuje...určite by si nemala brať vážne niekoho, kto sa prd a hus do piva vyzná v tom, potom sú ľudia, ktorým nesadne trebárs detektívka, a tak ťa zosadia, niekedy neúmyselne, ďalej sú ľudia, ktorí niečo prečítali a tak vedia podať lepší názor na základe vlastných zážitkov, ale aj tak ich treba brať s istou rezervou...potom sú ľudia, ktorí píšu, vedia, od nich je najlepšia kritika, aj keď to nemusí platiť, sme len ľudia, ale ty musíš vedieť zhodnotiť človeka prv a potom si povedať, mám brať jeho slová viac ako pohľad na rieku, alebo sa mám aj z nej napiť? kritika je dôležitá, o tom niet diskusie, talent je 5% zvyšok drina (genetika), ale my máme výhodu, že pre nás to až taká drina nie je, lebo nás to baví, drina je pre mňa škola. Vieš koľkí mňa sprdli pre niečo? a medzi nimi boli aj bližší ľudia...a? prestanem písať, keď je to jediná vec, ktorá ma najviac baví v živote? to je na tom najkrajšie, ten pocit, že ťa nemôže absolútne nič zastaviť...podotýkam, že nemám rada slovenský sloh, moje známky neboli obdivuhodné, niečo mi šlo, niečo nie, seriem na fejtóny, opisy, diskusie, úvahy (okrem esejí na všetko) a podobné pravidlá....samé pravidlá, nič len pravidlá...som sám učeník aj učiteľ, sama získavam poznania, je to pravidlo, ktoré vo vede neplatí, som rada, že som s dostala aj do sveta vedy, mám výhodu, cítim to, cítim rozdiely, uužasné rozdiely medzi vedou a humanitným svetom...a môžem z toho ťažiť
dostala som nápad, zrodil sa dej, môj svet, budú mi brániť pravidlá a tento aj tak o ničom svet , aby som nepísala? ťažko, ťažko...píš, to ti dáva silu, neobráť sa jej chrbtom...
páni to je ale vážne dlhe... ked ťa neičo brzdi a nedokážeš sa tak povedaic vykoktať..taks i anjskôr napíš iba poznámky, pár slov a postupne to príde samo, hlavne ak máš ako si pvoedala talent, ja osobne tiež rada píšem a neznášam ked zaspávama aniečo ma napadne..potom an to však zabudnem a preto som si dala k posteli zošit je totálne plný ale skoro nič som nerozpísala... to príde samo
na co nemas? co dokaze kazdy? prestaaan, tiez pisem, napisala som knihu ktora ma takmer 300 stranok a predsa mam pocit ze by to kazdy urobil lepsie ale je to blbost.pisanie je len o tom ze pises, ked ti to nejde tak si daj pauzu ono to potom zase pojde uvidis....aby si bola v pisani fakt dobra musis si dat zalezat na detailoch a musis pisat vtedy, ked n ato mas chut.
tak píš len, keď ťa nič neblokuje nepíš nasilu..len keď máš náladu na to.. a tešíš sa na to.. potom ťa nemôže blokovať nič.. a ak chceš byť dobrá tak nemusíš stále makať len nájsť čas.. kedy bude to, čo napíšeš naozaj moc dobré..
mám presne presne ten istý problém..ibaže s maľovaním a nie písaním..aj keď priznám že písanie ma tiež láka...tento problém mám už skoro trištvrteroka...a doteraz som sa neprebrala...nejde to..ani keby som veľmi chcela..buď sa mi nechce...alebo chce a nápad nejak nechodí...neviem čím to je ale myslím že mám psychické problémy ktoré už pretrvávajú dlhšie...zmenilo ma to a cítim sa ako troska...nechcem talent zahadzovať ale oveľa ťažšie sa mi teraz rozvíja...predtým to bolo super...možno aj teba zmenila nejaká udalosť v tvojom živote..možno nepatrná..a ty si si myslela že si ju zvládla..ale ona ťa niekde vnútri stále ruinuje...a pôjde to len dole vodou...tak ako so mnou...ja si sama neviem pomôcť a potrebovala by som odbornú pomoc ale nemám na ňu peniaze...takže ak je v tom psychický problém tak sa ho snaž vyriešiť čo najrýchlejšie a nepodceňuj ho...a ak taký problém nemáš tak veľa šťastia..a môžem prehlásiť že to prejde...lebo takéto obdobia má v živote každý
Viem presne, čo máš na mysli. A osobne si myslím, že umelci sú komplikované bytosti a tak by si sa nemala do ničoho tlačiť. Takéto chvíľkové vyhorenia chcú dobrú cigaru A havaj pizzu!
drímjahôdka: ďakujem, ale priveľa som zo seba odhalila, to je hrozné, teraz každý bude vedieť, že zipporah nemá ani halier a má z toho depresie
meredith: presne tak, ale slušnejšie povedané, slovenské spisovateľky neprinášajú dokopy nič nové, žiadny prínos...nechajme ich tak, nech píšu ďalej, majú svojich čitateľov, či vlastne čitateľky, neviem, mám pocit, že sú to iba romány pre ženy, nie? ja uznávam len molitorovcov a keď príde dakto s dačím novým, rada ich prijmem...želám si, aby sa Dievčatko natočilo aj, má to určite väčší predpoklad ako Eragon...amerika=peniaze, slovensko=nie je šanca...buhuhuuuuuu
a mimochodom, meredith, kto by už neobdivoval hermionu? aaaaááááách to je vzor! , teraz čítam zase! sedmičku a nedávno ju harry chválil...ale ja sa upriamujem na severusa snapea a dostávam porážky z tej časti, kde je severusova strieborná laň a zachráni Harryho a Rona, ide ma roztrhať z toho, že Ron mu vraví: máme spojenca, kamoško! niekto nám pomáha!
buhuuhuhúúúúúúúúúúúúúúú, a ONI TO NEVEDIA, úúúúúúúbohy snape, nedostane sa mu vďaky ani, buhuhuúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúú....nemá dakto vreckovky?
asi napíšem zase blog o snapeovi...je to strašné celé, a musím to vyjadriť, ako ma to zasiahlo všetko, nič ma v živote tak nezasiahlo akoby mi umrela živá bytosť...viem, že s tým každému leziem na nervy, aj kamoške dnes ako som jej vysvetľovala, čo sa deje v sedmičke, bo nečíta knihy, ale mne je to jedno, chcem sa rozprávať donekonečna o ňom, porozprávam sa aj s kľučkou na dverách od záchodu, už je mi to fakt jedno...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
29 komentov
ale to nie je dôvod prečo by som sa na to mala vysrať. to ani nepôjde, písanie ide somnou od detstva..
možno iba od seba očakávam viac ako dokážem vydať..
vieš, najviac ma trápi to, že som preštudovala už kvantum kníh, lekcie tvorivého písania, gramatiky, čítam plno kníh, opisi charakterov postáv... robím naozaj veľa, snažím sa..
idem za svojím snom, ale keď chcem urobiť krok vpred a realizovať sa.. skončím u toho ako napíšem jeden riadok a ihneď ho mažem pretože neviem ako ďalej.. neviem vlastne ČO... a prečo.. a mám v hlave totálny zmätok..
tak rob to co ta bavi studuj a rob pre to nieco aby si dosiahla svoj ciel......to sa napravi po chvilke ten zmetok a bude to v pohode uvidis len treba si to v hlave urovnat ze co vlastne stes a bude to v pohodee vies co ono to zistis po case aj ked budes starsia a tak ze co bude dalej z co ma zmysel alebo co nema zmysel ale vies coo poradim ti nevzdavaj sa tak lahko a neodradzuj sa druhymi je to tvoj svet a v dnesnom svete je to tak ze ked nieco stes a presadis sa tak to aj mas
a vieš čo?? keď raz budem slávna vydám knihu.. budeš medzi tými ktorím budem ďakovať
Okrem toho na zaciatku nesmies hned rozmyslat nad tym ako to bude vyzerat na konci , a na to aku to bude mat "umelecku hodnotu"
namargo toho ze citas blogy a odraduje ta to .. necakaj tych co su za tebou dobehni tich co su popredu
Jednoducho pis a nemysli na to ako to bude vyzerat - vzdy to potom mozes zmenit.
poznám všetko, čo píšeš okrem jednej veci, a to je fakt, že máš skľúčujúci pocit z toho, že niekto lepšie píše...toto ma síce netankuje, ale mňa veľaráz ešte aj minulého leta tankovala iná podobná vec, a to, že moji rovesníci makajú ako fretky, aby neboli príťažou pre rodičov, zarábajú malé veľké peniaze....a čo som robila ja? sedela doma, užívala prázdniny a...písala. Mala som z toho svedomie, slizké depresie, že kolegyňa dokáže makať aj počas školy a ja nič...potom som tak raz meditovala pri akupunktúre v nemocnici, kde som často chodievala a chýba mi to tam strašne teraz, a vnútorný hlas mi vravel: svet potrebuje tak teba jak ju, ale nechce, aby ste boli rovnaké, ja sa musím hľadať na vlastnej ceste, neľutovať, že neviem niečo, alebo ak aj ide, tak veľmi ťažko v porovnaní s iným človekom...pretože tak ako on, i ja som dôležitá, a musím nájsť ten dôvod, v čom som dobrá a venovať sa tomu. Niekto chodí zo skúšok s áčkami, excelent student, ale ja chodím s občas odretými ušami, občas sa zdarí aj nejaké cečko, bečko, a prečo je to tak? lebo v tom nie som dobrá tak, ako keď si sadnem za stôl a píšem...preto sa neporovnávaj s ostatnými, nikto nebude chcieť čítať druhého shakespeare, ani tretieho tolkiena, lebo druhým je eragon...inšpiruj sa skôr chuťou, tancom slov, ľahkosťou štýlov, všetko to nájdeš v knihách a v hudbe, tieto faktory ťa nakopú riadne, napríklad anna zo zeleného domu, klasický príklad, po prečítaní knihy zrazu intenzívnejšie vnímaš prírodu a máš pocit, že ti neunikne žiadny motív, ak sa prejdeš niekam...kniha a hudba sú pomocníci, a porovnávanie seba s ostatnými je najväččšia hlúposť...isteže sú lepší a najlepší od teba, ale ak to vezmeš z toho konca ako som ti teraz napísala, stanú sa ti inšpiráciou!
Si podráždená, lebo si možno dlho nič nenapísala a v tej dlhej dobe si sa tešila ako začneš , a potom taký šok, to poznám mne sa to teraz stalo, musela som si urobiť časovo obrovskú pauzu kvôli idiotským štátniciam, kvôli idiotskej škole, ktorá ma až tak nebaví, ale aspoň sa mi darí, a to preto sa mi darilo, lebo vo mne žiaril silný motív....keď neurobím štátnice, ta môžem ísť celé leto tráviť k učebniciam a addio, zbohom písanie...uf, to som naozaj nechcela a s patrične dlhým časom venovaným učeniu, trochou šťastia som všetko spravila a čo teraz, veľké booom, nič, pohasla som, tiež sa mi nedarí, ale mám skúsenosť, že netreba sa do písania tlačiť, nemá to význam, potom to cítiť v diele...potterovky do päťky majú svoj štýl, a vidno už ako bola rowling zrazu pozornejšia a dôkladnejšia v ostatných častiach, používala častokrát vážnejší štýl, oveľa viac opisov a pod. čo sa asi stalo? sláva? fanúšikovia? vydavatelia? nátlaky...myšlienky na iných ľudí, ktorých spoznala sa jej rozhodne vírili v hlave pri písaní...
Vráť sa teda k čítaniu (predpokladám, že čítaš určite)...neviem, ako si na tom s hudbou, pre mňa je ešte väčšou inšpiráciou ako kniha, no a pokojne pokračuj v iných činnostiach, hlad po písaní sa veľmi rýchlo dostaví skôr ako si zaspievaš refrén pec nám spadla
dôležité ps: ako zniesť kritiku? ak si hypersenzitívna, ani nečítaj ďalej ide o to, kto ťa kritizuje...určite by si nemala brať vážne niekoho, kto sa prd a hus do piva vyzná v tom, potom sú ľudia, ktorým nesadne trebárs detektívka, a tak ťa zosadia, niekedy neúmyselne, ďalej sú ľudia, ktorí niečo prečítali a tak vedia podať lepší názor na základe vlastných zážitkov, ale aj tak ich treba brať s istou rezervou...potom sú ľudia, ktorí píšu, vedia, od nich je najlepšia kritika, aj keď to nemusí platiť, sme len ľudia, ale ty musíš vedieť zhodnotiť človeka prv a potom si povedať, mám brať jeho slová viac ako pohľad na rieku, alebo sa mám aj z nej napiť? kritika je dôležitá, o tom niet diskusie, talent je 5% zvyšok drina (genetika), ale my máme výhodu, že pre nás to až taká drina nie je, lebo nás to baví, drina je pre mňa škola. Vieš koľkí mňa sprdli pre niečo? a medzi nimi boli aj bližší ľudia...a? prestanem písať, keď je to jediná vec, ktorá ma najviac baví v živote? to je na tom najkrajšie, ten pocit, že ťa nemôže absolútne nič zastaviť...podotýkam, že nemám rada slovenský sloh, moje známky neboli obdivuhodné, niečo mi šlo, niečo nie, seriem na fejtóny, opisy, diskusie, úvahy (okrem esejí na všetko) a podobné pravidlá....samé pravidlá, nič len pravidlá...som sám učeník aj učiteľ, sama získavam poznania, je to pravidlo, ktoré vo vede neplatí, som rada, že som s dostala aj do sveta vedy, mám výhodu, cítim to, cítim rozdiely, uužasné rozdiely medzi vedou a humanitným svetom...a môžem z toho ťažiť
dostala som nápad, zrodil sa dej, môj svet, budú mi brániť pravidlá a tento aj tak o ničom svet , aby som nepísala? ťažko, ťažko...píš, to ti dáva silu, neobráť sa jej chrbtom...
meredith: presne tak, ale slušnejšie povedané, slovenské spisovateľky neprinášajú dokopy nič nové, žiadny prínos...nechajme ich tak, nech píšu ďalej, majú svojich čitateľov, či vlastne čitateľky, neviem, mám pocit, že sú to iba romány pre ženy, nie? ja uznávam len molitorovcov a keď príde dakto s dačím novým, rada ich prijmem...želám si, aby sa Dievčatko natočilo aj, má to určite väčší predpoklad ako Eragon...amerika=peniaze, slovensko=nie je šanca...buhuhuuuuuu
a mimochodom, meredith, kto by už neobdivoval hermionu? aaaaááááách to je vzor! , teraz čítam zase! sedmičku a nedávno ju harry chválil...ale ja sa upriamujem na severusa snapea a dostávam porážky z tej časti, kde je severusova strieborná laň a zachráni Harryho a Rona, ide ma roztrhať z toho, že Ron mu vraví: máme spojenca, kamoško! niekto nám pomáha!
buhuuhuhúúúúúúúúúúúúúúú, a ONI TO NEVEDIA, úúúúúúúbohy snape, nedostane sa mu vďaky ani, buhuhuúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúú....nemá dakto vreckovky?